Iránska kríza živí ilúziu pokoja. Čo ukazujú cena ropy, akcie a paradox zlata?

Oznámenie síce prišlo po tom, ako sa trhy v USA uzavreli, ale ropa sa obchoduje aj cez noc na ázijských trhoch, takže efekt bol bezprostredný. Americká ľahká ropa WTI spadla až na úroveň 92 dolárov za barel.

Tu je dôležité podotknúť dve veci. Po prvé, celá eskalácia hrozieb zo strany Bieleho domu ukázala, že iránska obranná stratégia v podobe blokovania Hormuzského prielivu je tou vôbec najúčinnejšou. Nejde len o ropu, ale o to, kto ovláda tepnu svetového obchodu a dohliada na ňu. Do budúcnosti bude veľmi dôležité tento vývoj sledovať a držať podiely vo firmách, ktoré tieto tepny spravujú.

Zároveň sa ukazuje, aký zásadný je v súčasnosti proces deglobalizácie. Táto tematika sa objavila predovšetkým v období pandémie covidu, keď mnoho firiem zistilo, že sú fatálne závislé od dodávok materiálu z druhej strany zemegule.

Mnoho podnikov vtedy začalo pracovať na budovaní svojej nezávislosti. Táto nezávislosť sa nechápala ako predchádzajúca národná hospodárska izolácia, ale skôr v kontinentálnom meradle. Dôležité je mať na jednom kontinente zaistené všetko, čo firma potrebuje na výrobu a zabezpečenie odbytu. Tento trend bude pokračovať aj po odznení iránskej krízy.

Investor by mal pri svojich dlhodobých investíciách zohľadniť práve to, či je daná spoločnosť pripravená a má stratégiu pre prípad šokov v dodávateľskom reťazci.

Ropa a pretrvávajúca inflačná hrozba

Druhou dôležitou vecou je, že ropa síce počas jedného dňa zlacnela o astronomických 12 percent, ale aj tak jej cena zostáva naďalej vysoká. Na začiatku roka sa barel obchodoval pod 60 dolármi. K tejto cenovej hladine máme teraz veľmi ďaleko. Ani v prípade opätovného otvorenia Hormuzského prielivu ropa do leta nijako zásadne nezlacnie. Veľmi bude záležať na konečnom rozsahu škôd na ťažobnej infraštruktúre v celom Perzskom zálive.

Nie je to zlá správa iba pre motoristov, ktorí si budú musieť zvyknúť na vysoké ceny nafty a benzínu, ale aj pre centrálnych bankárov, ktorí budú nútení riešiť infláciu. Vzhľadom na to, že pri poslednej inflačnej vlne niesli centrálni bankári veľkú vinu pre svoju spomalenosť včas zakročiť, môžeme sa teraz dočkať opačného efektu.

Na druhej strane, bankári nemusia mať strach, že by zvýšenie úrokových sadzieb o jeden percentuálny bod nejako dramaticky zmenilo celkovú hospodársku situáciu. Ekonomiky totiž nedávno bez väčších problémov fungovali aj v prostredí vyšších sadzieb bez toho, že by to spustilo finančnú apokalypsu.

Akciové trhy a paradox zlata

Reakcia akciových trhov bola presne podľa očakávania. Indexy rástli všade po svete. Vďaka tomu sa veľká časť z nich dostala do kladných čísel za celý rok 2026. Vyzeralo to, akoby žiadna iránska kríza nikdy nebola. V tom je burza úžasná: dokáže veľmi rýchlo zabudnúť na to, čo bolo.

Americkým trhom ešte trochu rastu chýba, aby sa naozaj dostali do zelených čísel, ale dosiahnuť zhodnotenie o 2,61 percenta by pre technologický Nasdaq nemal byť výhľadovo problém.

Z oznámenia mierovej dohody najviac profitovali aerolinky. Cenu ich akcií, predovšetkým európskych dopravcov, predtým silne tlačil nadol nedostatok kerozínu v Európe. Dobrým príkladom boli akcie leteckej spoločnosti Air France, ktoré pridali viac než 10 percent.

Oslaboval, naopak, celý ropný sektor. Tento pokles skôr predstavuje novú príležitosť pre tých, ktorí sa chcú poistiť proti drahej rope. Nejde len o to, že surovina bude ešte nejakú chvíľu drahá, ale ani samotné prímerie nie je nijako pevné. Už od jeho prvého dňa sa totiž zúčastnené strany nemôžu dohodnúť, či sa pokoj zbraní vzťahuje aj na južný Libanon.

Mnohí analytici preto chladia nadšenie trhov s tým, že dvojtýždňové prímerie neznamená koniec konfliktu. Ak sa vojnové strany nakoniec nedohodnú, čo je vzhľadom na ich absolútne rozdielne požiadavky reálne, je pravdepodobné, že čoskoro zažijeme ďalšiu eskaláciu konfliktu.

Na záver je možné dodať, že zlato potvrdilo svoju inverznú logiku aj pri oznámení pokoja zbraní. Normálne by totiž cena tohto drahého kovu mala klesnúť z dôvodu zníženia bezpečnostnej prémie, pretože sa do nej premieta celková geopolitická stabilita vo svete. No stal sa pravý opak, keď cena zlata posilnila o viac ako štyri percentá.

Prečo sa teda zlato správa opačne, než by sme očakávali? Môžu za to centrálne banky rozvojových krajín, ako je napríklad Turecko. Z dôvodu ropného šoku a krízy v regióne musia tamojšie inštitúcie stabilizovať miestnu menu. Keby sa totiž mena prepadla, dosahy ropného šoku by boli pre tamojšiu ekonomiku oveľa horšie.

K podpore meny dochádza prostredníctvom rozpredávania zásob zlata a amerických dlhopisov. Okrem Turecka sa špekuluje, že sa obdobne správajú aj India alebo Južná Afrika. Trh so zlatom v každom prípade na tento vzorec správania citlivo reaguje. Ak je kríza skutočne za nami, centrálne banky sa nebudú musieť zbavovať svojich rezerv a cena zlata môže ďalej rásť.

A prečo je trend pri zlate dlhodobo rastúci? Nakoniec sa ukazuje, že zlato nezdražuje iba vtedy, keď svet pomyselne horí, ale aj v momentoch, keď sa na horizonte črtá ďalšia inflačná vlna.