Dobývanie vesmíru dnes rezonuje s náladou, ktorá panovala na prahu novoveku pri objavovaní Nového sveta. Samotná myšlienka sľubuje nebývalé zisky a prosperujúcu ekonomiku, pričom nové suroviny a možnosti sa zdajú nekonečné.
Z ekonomického a geopolitického hľadiska však obežná dráha historicky slúžila na oveľa pragmatickejší účel. Bola to sofistikovaná zbraň, ktorej cieľom bolo protivníka finančne vyčerpať.
Zatiaľ čo prvé vesmírne preteky v šesťdesiatych rokoch vyhrali Spojené štáty vďaka masívnej ekonomickej prevahe (v roku 1966 pohltila NASA na vrchole programu Apollo 4,4 percenta celkového federálneho rozpočtu), tie druhé v osemdesiatych rokoch použil Washington na to, aby Sovietsky zväz definitívne zrazil na kolená. Snaha Moskvy držať krok s americkými vesmírnymi a zbrojnými technológiami ju vtedy stála neudržateľných 15 až 20 percent HDP.
Návrat k rastu po chudobných rokoch
Odvtedy sa vesmírne projekty často vnímajú ako čierna diera na peniaze, v ktorej sa utápajú obrovské sumy s minimálnymi hmatateľnými výsledkami pre bežnú ekonomiku. Hneď ako vyhasla studená vojna, tento mocenský súboj zmizol a vesmírny výskum sa musel konfrontovať s drsnou realitou čísel. Geopolitické uvoľnenie radikálne priškrtilo rozpočtové kohútiky. Po mnohých chudobných rokoch sa však záujem o vesmír a investície doň začali znova prebúdzať.
Hodnota globálnej vesmírnej ekonomiky v posledných rokoch stabilne rastie. Zo zhruba 180 miliárd dolárov v roku 2005 sa vyšplhala na 330 miliárd v roku 2014 a v roku 2024 dosiahla odhadovaných 613 miliárd dolárov.
Predstavuje to stabilné tempo rastu okolo 6,7 percenta ročne. Teraz v kontexte mediálne ostro sledovanej misie Artemis 2 a bezprostredne nadväzujúcich letov Artemis 3 a 4 by sa mohlo zdať, že nastal ideálny čas začať do tohto dlho zabúdaného sektora investovať. V čom je však hlavné úskalie?
Nedobytný VIP salónik
Pre bežného investora nie je vôbec jednoduché dosiahnuť na mannu verejných peňazí, ktoré do programu Artemis plynú. Najväčší víťazi z radov súkromných firiem sú totiž traja a všetci operujú za zatvorenými dverami bez účasti verejných akcionárov.
Dve z týchto spoločností si rozdelili tie najlukratívnejšie kontrakty na lunárne pristávacie moduly, v terminológii NASA označované ako Human Landing System (HLS).
SpaceX Elona Muska, ktorá zaisťuje misie Artemis 3 a 4, sa podľa aktuálnych informácií chystá na historický vstup na burzu (IPO) najneskôr do júla tohto roka. Zatiaľ je však pre bežný trh nedostupná. Konkurenčný Blue Origin, ktorý sa podieľa na misii Artemis 5, patrí do impéria Jeffa Bezosa a ani jeho akcie sa na burze neobchodujú.
Totožný problém sa týka aj tretieho kľúčového hráča, ktorým je texaská spoločnosť Axiom Space. Hoci drží lukratívne zákazky na vývoj a výrobu lunárnych skafandrov, investori k nej majú dvere zatvorené. Táto firma, ktorú založili dlhoročný manažér programu ISS z NASA Michael Suffredini a sériový vesmírny podnikateľ Kam Ghaffarian, sa totiž financuje výhradne privátnym rizikovým kapitálom. Investor sa tak musí porozhliadnuť po finančných trhoch, aby našiel príležitosť na nákup vhodnej spoločnosti.
Tradiční giganti: istota riedená zbrojnými programami
Ani na verejných trhoch nie je situácia vôbec jednoduchá. Investor musí voliť predovšetkým medzi dvomi druhmi spoločností. Prvú skupinu tvoria tradičné letecké a zbrojné korporácie ako Lockheed Martin, Boeing či Northrop Grumman, pre ktoré aktivity vo vesmíre predstavujú iba zlomok ich celkového biznisu. Ich rukopis pritom nájdeme v samotných základoch programu Artemis.
Na vývoji gigantickej rakety SLS sa podieľali práve spoločnosti Boeing a Northrop Grumman, zatiaľ čo americký zbrojný gigant Lockheed Martin je za konštrukciou vesmírnej lode Orion.
Tieto prestížne zákazky sú však v celkovej finančnej bilancii týchto veľkých podnikov často len príslovečnou kvapkou v mori. Napríklad v spoločnosti Lockheed Martin generuje vesmírny segment historicky necelú pätinu celkových tržieb (približne 18 percent) a v prípade Boeingu sú príjmy z vesmírnych programov v tieni obrej divízie komerčných dopravných lietadiel v podstate marginálne.
Kúpiť si akcie Lockheedu pre program Artemis je tak rovnaké, ako si kúpiť obrovský reťazec supermarketov len preto, lebo veríte v úspech ich lokálnej pekárne. Zisky z dobývania Mesiaca budú vo výkaze ziskov a strát vždy maskované výkyvmi v predajoch stíhačiek F-35 alebo aktuálnym globálnym dopytom po delostreleckej munícii.
Verejný trh: koniec ilúzií a tvrdá selekcia
Kto chce investovať do firiem zapojených len do dobývania vesmíru, musí sa konfrontovať s jedným obrovským rizikom: nedostatkom hotovosti na uskutočnenie veľkolepých plánov. Vidina technologickej revolúcie a prakticky nepredstaviteľných ziskov z vesmírnych programov investorov vždy lákala. Tento extrémny záujem má na svedomí predovšetkým Elon Musk so svojimi víziami o kolonizácii Marsu. Pretaviť tento sen do reálneho investičného portfólia je obrovským pokušením.
V rokoch 2021 až 2023 tak na burzu vstúpil celý rad spoločností z kategórie takzvaného New Space. Väčšina z nich však využila kontroverznú skratku cez SPAC (Special Purpose Acquisition Company), čo je verejne obchodovaná prázdna schránka, ktorá najskôr vyberie od investorov peniaze a až potom fúzuje s vyhliadnutým startupom.
Takto sa spomínané firmy vyhli prísnemu auditu klasického vstupu na burzu a mohli trh lákať na rozprávkové finančné projekcie. Tieto spoločnosti síce sľubovali okamžitú technologickú revolúciu, svojim akcionárom však nakoniec pripravili iba horkú pilulku. Keď trhom došla trpezlivosť a lacné peniaze vyschli, nasledovali drvivý prepad hodnoty a masívne riedenie akcií.
Toto kruté vytriezvenie prinieslo aj blahodarné očistenie trhu. Vesmírne akcie sa už dnes nepovažujú za jednoliaty cintorín márnych investorských nádejí. Došlo k tvrdej selekcii. Ukázalo sa, že prežilo niekoľko skutočne schopných firiem, ktoré sa nespoliehajú len na vizualizácie, ale podieľajú sa na reálnych projektoch, disponujú funkčným hardvérom a smerujú k tomu, aby dokázali stabilne zarábať peniaze.
Pretriedený trh dnes investorom ponúka jasne vyprofilované menu: od dátovej a finančnej stability Planet Labs cez dodávateľa Redwire zaťaženého dlhmi až po vysokorizikové lunárne kasíno v podobe Intuitive Machines. Absolútnym a nespochybniteľným víťazom roku 2026 sa však stáva Rocket Lab. Aj napriek nedávnemu prepadu ceny akcií k aktuálnym 69 dolárom spoločnosť svojich akcionárov potešila viac ako 286-percentným ročným zhodnotením.
Firma už dávno nie je len malým poskytovateľom štartov, ale predáva celé satelitné systémy a komponenty. K programu Artemis má navyše veľmi blízko, pretože stála za misiou Capstone, ktorá overovala obežnú dráhu pre budúcu vesmírnu stanicu Gateway a pre tú istú stanicu (rovnako ako pre loď Orion) dodáva solárne systémy. Ani táto investícia nie je bez rizika. Spoločnosť má síce robustné hotovostné vankúše, ale vývoj novej rakety Neutron z tejto finančnej hotovosti spaľuje obrovské množstvo.
Prebiehajúca misia Artemis 2 je nesmierne dôležitá pre budúcnosť celého sektora. Investori potrebujú vidieť konkrétnu realizáciu. Bohužiaľ, pre väčšinu drobných investorov sú možnosti investovania do vesmíru zatiaľ značne obmedzené. Na burze si nemôžete kúpiť spoločnosti, ktoré spriadajú plány na lety na Mesiac alebo na Mars a budú zarábať na kolonizácii nových svetov. Kupujete si predovšetkým dodávateľov solárnych panelov, staviteľov komunikačných antén a výrobcov navigačných systémov.