Po návšteve: Slovensko je vo Vatikáne stále téma v dobrom i zlom

Časopis La Civiltá Cattolica zverejnil prepis rozhovoru zo súkromného stretnutia pápeža so slovenskými jezuitmi. So svojimi rehoľnými spolubratmi hovoril v prvý deň apoštolskej cesty na Slovensku 12. septembra na vatikánskej ambasáde v Bratislave. Františkove slová vyvolali polemiku nielen medzi vatikanistami v niekoľkých témach súčasne. Pontifik totiž povedal, že niektorí cirkevní hodnostári pripravovali konkláve (voľbu nového pápeža) v súvislosti s jeho náročnou operáciou v júli. Zároveň povedal, že veľká katolícka televízia činí „diablovo dielo“, lebo ho bez problémov ohovára.

Niektorých žurnalistov šokovali „prekvapujúce, znepokojujúce a natoľko zákerné slová, že nás nabádajú myslieť si, že vo Vatikáne niečo nejde správnym smerom“.

Zanechajme nepeknú polemiku a pozrime sa na túto tému zo širšej perspektívy. Argentínec Jorge Bergoglio, ktorého svet pozná ako pápeža Františka, mal privátnu schôdzku so spolubratmi, so svojou rehoľnou rodinou, a v rodine možno počuť silné vyjadrenia. Pontifik síce vedel, že obsah sa zverejní, no ako obvykle hovoril otvorene, úprimne a bez pomyslenia na následky. Bol to záverečný bod programu po dlhom, namáhavom dni, ktorý sa začal skoro ráno v Ríme, pokračoval stretnutiami a príhovormi v Budapešti, kde hovoril i s premiérom Viktorom Orbánom. Poobede pristál v Bratislave a hneď z letiska šiel na ekumenické stretnutie. Únava, vysoký vek a neformálna rodinná atmosféra boli kontextom jeho kontroverzných slov a možno nedomyslel ich prijatie. Ako vieme z predchádzajúcich prehľadov vatikanistov, nie je to v súčasnom pontifikáte novinka.

Rozhovor s jezuitmi určite stojí za väčšiu pozornosť, na tomto mieste by som poukázal na dve pápežove odpovede.

Prvá sa týkala genderu a gender ideológie, jeden z prítomných jezuitov túto ideológiu spojil s ideologickou kolonizáciou a nazval diabolskou, pápež reagoval nasledovne:

„Ideológia má v sebe vždy niečo diabolské, ako hovoríš, pretože nie je vtelená. Teraz žijeme kultúru ideológií, tak veru. Musíme demaskovať ich korene. Áno, „gender“ ideológia, o ktorej hovoríš, je nebezpečná. Podľa mňa preto, lebo je odtrhnutá od konkrétneho života osoby, ako keby sa človek mohol ľubovoľne, nezávisle od všetkého rozhodnúť, či a kedy byť mužom alebo ženou. S takouto abstrakciou a nezávislosťou mám vždy problém. Nemá to nič do činenia s otázkou homosexuality. Ak máme homosexuálny pár, môžeme ich pastoračne sprevádzať a viesť ku stretnutiu s Kristom. Keď hovorím o ideológii, hovorím o idei, o abstrakcii, pre ktorú je všetko možné, nie o konkrétnom živote ľudskej osoby a jej reálnej situácii.“

Nejedného čitateľa ale prekvapí, čo všetko pápež pod ideologickou kolonizáciou rozumie, na inú otázku odpovedal aj s odkazom, akoby formou ideologickej kolonizácie bolo slávenie tradičnej omše:

„Povedal si jedno dôležité slovo, ktoré poukazuje na boľavé miesto Cirkvi v týchto časoch. Pokušenie vrátiť sa späť. Týmto dnes trpí Cirkev. Ideológiou návratu. Je to ideológia, ktorá kolonizuje mysle. Je to forma ideologickej kolonizácie. Nie je to celosvetový problém, ale predovšetkým špecifický problém Cirkvi v niektorých krajinách. Bojíme sa života. Opakujem, čo som už povedal na ekumenickom stretnutí, ktoré som mal pred chvíľou: Bojíme sa slobody. Bojíme sa slobody vo svete, ktorý je obmedzovaný závislosťami a virtualitou. (…) Preto sa dnes vraciame do minulosti. Aby sme hľadali istoty. Bojíme sa slúžiť omšu tvárou k ľudu, ktorý nám hľadí do tváre a hovorí nám pravdu. Bojíme sa vykročiť vpred s novými formami pastorácie. Myslím na to, čo sme už spravili – páter Spadaro tam bol –, na Synodu o rodine, na ktorej sme chceli porozumieť, že manželské páry, ktoré žijú v druhom zväzku, nemôžeme zatracovať. Bojíme sa sprevádzať ľudí s odlišnou sexuálnou orientáciou. Bojíme sa ísť na krížne cesty, o ktorých hovoril Pavol VI. Toto je zlo tejto chvíle. Hľadať cestu v rigidnosti a klerikalizme, čo sú dve zvrátenosti. Myslím si, že dnes Pán od Spoločnosti žiada, aby bola slobodná, aby sa modlila a rozlišovala. Žijeme v ohromných časoch, ktoré majú svoje čaro, no možno aj kríž. Je krásne napredovať v slobode evanjelia. V slobode! Pokušenie vracať sa prežívate aj vo svojich komunitách, vo svojej provincii a v celej Spoločnosti. Dávajte si pozor a bdejte! Nechválim nerozvážnosť, len vás chcem upozorniť, že vracať sa do minulosti nie je správna cesta. Naopak, správna cesta je kráčať vpred – v rozlišovaní a v poslušnosti.“

Celý prepis si možno prečítať tu.

Úspech návštevy Slovenska zrejme nie je ohrozený

Navyše, jezuiti prišli na súkromné stretnutie s rímskym biskupom s veľkým nadšením. Autor tohto prehľadu bol jeden z niekoľkých novinárov z pápežského špeciálu, ktorý sa zúčastnil pápežovho ekumenického stretnutia, teda tesne pred schôdzkou s jezuitmi (to už bolo neverejné). Oba body programu boli hneď za sebou na apoštolskej nunciatúre. Pri odchode sme videli, že slovenskí jezuiti postávali v priestoroch ambasády a vyzerali ako fanúšikovia pápeža, ktorým chýbali len vlajky, žartoval americký novinár o rehoľníkoch.

– Nie, veď sú to práve jezuiti, pokorní ako vždy, dodala jeho kolegyňa z USA.

– Skôr vyzerajú pokorení, dodal prvý.

Avšak členovia Spoločnosti Ježišovej sa očividne tešili, boli plní elánu a zdravili známych naokolo, evidentne netrpezliví, že naživo uvidia pápeža-spolubrata. Jeden z nich nám v lete prezradil, že Františkovi neplánuje povedať nič osobitné. Niektoré položené otázky taktiež naznačujú, že nešlo o seriózne ani polemické fórum. Bergoglio teda možno len precenil „rodinnú“ atmosféru tejto schôdzky. Pápežova prítomnosť a jeho verejné prejavy a gestá na Slovensku sa skôr hodnotia pozitívne a povzbudivo, a preto jeho nedávne slová asi neohrozia predpovedaný úspech apoštolskej cesty.

Sprísňuje sa vstup do Vatikánu

Od 1. októbra sa pri vstupe do Vatikánu bude vyžadovať covid preukaz, v taliančine známy ako „green pass“, okrem liturgických podujatí. Zjednotenie a sprísnenie doterajšieho vcelku liberálneho režimu v znamení „úrad od úradu“ sa medzi vatikanistami prijal s prekvapením i so žartom.

„Od začiatku pandémie nedošlo vo Vatikáne k žiadnemu úmrtiu na covid a posledný hlásený pozitívny prípad na vatikánskej pôde bol takmer pred rokom,“ čudoval sa jeden novinár. Jeho kolega začal v Tlačovom stredisku Svätej stolice chodiť za ostatnými a prísne sa pýtal: Máš green pass? Áno? Ukáž! To vyvolalo úsmev i pobavenie nad najnovším nariadením.

Covid preukaz sa tento týždeň vyžadoval aj na súkromnej argentínskej akcii vo Vatikáne s asi 100 účastníkmi, kde očakávali i svojho krajana pápeža. Ale nariadenie funguje zhruba tak, ako inde, napríklad aj na Slovensku, od autora tohto článku napríklad preukaz nežiadali. V niektorých vatikánskych úradoch zatiaľ stačilo, že merali teplotu návštevníkov i zamestnancov a upozorňovali na dodržiavanie hygienických predpisov. Dodajme, že na súvisiacu tému očkovania sme sa pápeža pýtali na spiatočnom lete z Bratislavy do Ríma minulý týždeň.

Citát týždňa

Tentoraz vyberáme pápežovu odpoveď na jednu z otázok, ktoré dostal počas súkromného stretnutia s jezuitmi na Slovensku. Na banálnu otázku „ako sa máte“ jezuitský pápež odpovedal:

„Ešte som nažive. Aj keď niektorí by chceli, aby som už bol mŕtvy. Dokonca viem, že boli stretnutia prelátov, ktorí si mysleli, že pápež je na tom zdravotne horšie, ako bolo povedané. Chystali konkláve. Trpezlivosť! Vďaka Bohu, mám sa dobre.“