Pápežova návšteva bola úspechom pre Františka i Slovensko, zhoduje sa väčšina novinárov z pápežského lietadla

Slovensko vydáva imidž otvorenej a rozmanitej spoločnosti. Pápežská cesta bola úspechom pre Františka i pre krajinu, zhodujú sa mnohí vatikanisti a novinári akreditovaní na pápežskom lete. Otázka však podľa mnohých visí nad Rómami.

Hoci neznejú žiadne fanfáry, dojmy sú dobré a pozitívne. S jedným nepochopením. Pýtal som sa v posledných hodinách návštevy viacerých zahraničných kolegov na ich postrehy, tu je ich malé zhrnutie.

„Apoštolská cesta bola jednoznačne úspechom pre pápeža aj pre Slovensko. Všetko prebiehalo hladko a nikde som neostal len tak visieť. Pápež sa zároveň vôbec nezdal chorý,“ povedal spokojne na raňajkách o 5. hodine ráno vatikanista z popredného európskeho média. Tento názor do značnej miery vystihuje náhľady ďalších spravodajcov počas neformálnych rozhovorov s novinármi akreditovanými na pápežskom lietadle počas tejto apoštolskej cesty.

Dobrý imidž Slovenska v Európe i vo svete sa skutočne ukázal, ako aj to, aká je tunajšia spoločnosť rozmanitá, doplnil pre Štandard rímsky korešpondent nemeckého magazínu Der Spiegel.

Novinári si v istej miere prispôsobovali program, aby písali o tom, čo ich zaujíma, tak to bolo aj s kolegom Frankom Hornigom zo Spiegelu: „Áno, bol som príjemne prekvapený. Ešte pred jeho prejavom v záhrade Prezidentského paláca som stretol viaceré skupiny občianskej spoločnosti i rôzne menšiny. Hovoril som so študentkou z Afganistanu, ktorú tam pozvali, a ktorú Slovensko prednedávnom prijalo (v súvislosti s masovým odchodom vojsk z tohto štátu), čo opäť ukazuje, aká je tunajšia spoločnosť rozmanitá a otvorená,“ povedal uznanlivo Frank Hornig a ukazoval fotografie mužov i žien, ktorým sa prihovoril.

Ako sme už písali, zástupca nemeckého periodika zhromažďoval najmä materiál na dlhší a analytickejší článok o miestach a ľuďoch v súvise s pápežovým turné. Frank Hornig ich navštívil mimo plánového príchodu pontifika, keď v okolí neboli bezpečnostné obmedzenia. Keďže nemusel posielať svojmu médiu texty každý deň, mal dostatok času v pokoji sa porozprávať, s kým chcel, a azda si všimol viac než spravodajcovia, ktorí neustále prstami behali po obrazovke mobilov.

Niektoré postrehy vyzerajú ako vopred hotové: „Vnímam najmä pápežov politický odkaz na Slovensku v kontraste s politikou maďarského premiéra Viktora Orbána, ktorý ho krátko prijal v prvý deň svojej apoštolskej cesty ešte v Budapešti. Pápež na Slovensku zdôraznil, že Slovensko je srdcom Európy a aj to, že treba spolupracovať s inými krajinami.“ Ktovie, koľko zahraničných novinárov nazrelo za oponu úsmevov a vystúpení slovenských politikov, aby zistili, v akej hlbokej kríze je aktuálne slovenská politika. A nejde pritom o Rómov.

Dôležitosť návštevy v stredoeurópskom kontexte a v súvislosti s prijímaním imigrantov vníma aj ďalší taliansky žurnalista, ktorého sme oslovili, Alberto Ceresoli z talianskeho denníka Eco di Bergamo:

„Slovensku sa podarilo ukázať sa svetu v dobrom svetle. Popri organizácii apoštolskej cesty, ktorá bola bezchybná, som videl veľkú účasť veriacich, ktorí majú veľmi blízko k videniu pápeža Františka. Oceňujem byzantskú liturgiu v Prešove i radostné stretnutie s mladými v Košiciach. To všetko ukázalo srdce tejto krajiny,“ povedal Alberto Ceresoli pre Štandard.

Otázka visí nad Rómami

Vrchol pápežovho turné mnohí zahraniční korešpondenti vidia v pápežovom stretnutí s rómskymi komunitami, ktorý sa konal na Luníku IX na okraji Košíc. Bol to „neopakovateľný a zaiste dojemný okamih“. No nielen v pozitívnom význame slova.

Rozprával som sa na túto tému s viacerými, napríklad s poľskou kolegyňou Sylwiou Wysockou: „Toto bude vrchol návštevy, je to silná skúsenosť s týmito chudobnými. Už nás čaká len stredajšia svätá omša v Šaštíne, no to je náboženská vec. Ale toto (stretnutie s Rómami)  je reálny život,“ komentovala pre denník Štandard rímska spravodajkyňa Sylwia Wysocka z poľskej tlačovej agentúry. Poliaci, kde žije najmenej Rómov z krajín V4, majú v tejto téme iný pohľad ako novinári z krajín, kde Rómovia žijú.

„Každý pápež prináša ľuďom nádej, je to jeho povinnosť, a pápež František neustále a opäť takýmto spôsobom ukazuje, že mu veľmi záleží práve na chudobných a vylúčených,“ dodala poľská novinárka s nadšením práve počas toho, ako pápež v tamojšej obytnej štvrti v Košiciach vyzýval na integráciu, pochopenie a lásku.

Niekoľkých žurnalistov však prekvapilo, že toto podujatie bolo až príliš chránené policajtmi, vojakmi a kovovými plotmi. Tie, paradoxne, poukazovali na „pretrvávajúce múry, ktoré pápež mal prísť zbúrať“, poznamenali niektorí ďalší novinári v kuloároch. Niektorí obyvatelia mohli pápeža pozorovať len z diaľky a zo svojich domov, a nie z voľného priestranstva pred pódiom. Ak chceli byť bližšie k pontifikovi, mali sa prihlásiť, prípadne očkovať alebo ukázať potvrdenie o prekonaní ochorenia COVID-19, upozornili dobrovoľníci.

Omnoho subtílnejšie, aj keď prítomné v pápežovom vystúpení na sídlisku Luník IX bolo, že ukázal na príklad dvoch rómskych manželov, ktorí sa zo sídliska vymanili a dokázali si založiť a viesť iný život. A to by nebolo možné bez tamojšej saleziánskej misie. Bolo to vidieť aj počuť, ale ktovie koľko zo zahraničných kolegov si uvedomilo tento obraz – že to celé nie je otázkou nejakého zázračného nástroja sociálnej politiky a dostatku peňazí v rozpočte, ale obetavých ľudí, ktorí sú ochotní sa rómskym deťom aj ich rodičom nezištne venovať.