Svetoví fotografi z mojej knižnice: Alex Webb

Seriál Matúša Zajaca dnes pokračuje portrétom a ukážkou z tvorby Alexa Webba.

Portrét Axela Webba z knihy Karibik. Foto: Rebecca Norris Webb, reprofoto: Matúš Zajac

Farebná fotografia nesie v sebe úplne iné technické špecifiká ako čiernobiele videnie sveta. Fotograf a jeho vnímanie svetla sa riadi náročným štúdiom farebného spektra a jeho charakteristiky. V devätnástom storočí sa fotografi pokúšali o farebné podanie kolorovaním pozitívov, neskôr tónovanie filmu a až v roku 1935 Eastman Kodak predstavil prvý Kodak Chrome, čiže diapozitív. Od tohto momentu sa konečne spustil ošiaľ fotografovania na farbu, ale čiernobielu fotografiu to nikdy nepoložilo, práve naopak, umocnilo to jej silu.

Veľa autorov práve pre komerčný aspekt vynechávalo farebnú fotografiu, ktorá sa pre nich zdala vhodnou na použitie pri reklame a módnej fotografii, nie pre umelecké stvárnenie svojej dokumentárnej cesty. Až v magazínoch National Geographic či GEO sa otvorila možnosť renomovaným fotografom uverejňovať svoje dokumentárne príbehy z ciest vo farebnom podaní. Takto v podstate vznikla cestopisná fotografia alebo pouličná fotografia – fotografia momentu.

Vybral som autora, ktorého vnímanie farieb prevláda nad fotografovaním reality a pomáha umocňovať jeho vizuálnu prepracovanosť do každého detailu. Tým autorom je americký priekopník modernej farebnej fotografie Alex Webb (ročník 1952). Jeho miesta, v ktorých tak rád využíva silné farebné kontrasty, sú najčastejšie na uliciach Karibiku, Južnej Ameriky či v Afrike. Na týchto destináciách vyhľadáva sociálny aspekt či politické napätie alebo bežné momenty zo života.

The Suffering of Light. Reprofoto: Matúš Zajac

Od roku 1974 sa jeho fotografie začali objavovať v renomovaných magazínoch, ako New York Times, Life, Geo, Stern a National Geographic. V roku 1979 sa Webb stal pevnou súčasťou agentúry Magnum Photos, ktorú obohatil vlastným vizuálnym jazykom. Alex Webb považuje svoju prácu za okupáciu pohraničia medzi svetom dokumentárnej fotografie a výtvarnej fotografie.

Tento úspešný fotograf je autorom šestnástich kníh, z ktorých som vybral dve z mojej knižnice. Pre magazín PDN povedal: „Väčšinou sa vyhýbam používaniu pojmu pouličná fotografia, pretože sa zdá, že pre rôznych ľudí znamená toľko rôznych vecí. Ako kedysi povedal Garry Winogrand: Neznášam tento termín, myslím si, že pouličná fotografia je hlúpy výraz. Myslím, že to nič nehovorí o fotografovi alebo jeho práci.“

Samozrejme, že sa Alex Webb pokúša vymaniť zo škatuľky aj amatérskej fotografie, ktorá je na uliciach viac ako badateľná. Jeho umelecký prínos je vo vnímaní úžasných priestorovo ladených scén do perspektívy, pri ktorých sa vždy odohráva sociologický dej medzi neznámymi ľuďmi v silne umeleckom farebnom podaní celej scény s využívaním aj sýto čiernej.

Je neuveriteľné, s akou ľahkosťou sa tento výnimočný fotograf našiel vo farebnom svete. Pre URTH MAGAZINE povedal: „Odmeny vo fotografii sú tak prchavé, tak nepredvídateľné, že jediné skutočné naplnenie pochádza z tvorby.“ Áno, keď sa nad tým zamyslíme, je to neustály boj medzi chápaním dobrej fotografie a jej ocenením. Keď sa pozorne pozeráme na dielo Alexa Webba, odpozorujeme kompozičnú dokonalosť a prácu s rôznymi scénami, ktoré majú jasne definované popredie, stred a pozadie. Ľudia sa nachádzajú v tomto rozhraní a každá bytosť z fotografie tam má svoje presne stanovené miesto. Táto strojová no dynamická presnosť zdobí Alexa Webba počas celej jeho kariéry.

Jeho nosnou publikáciou sa právom stala kniha s názvom The Suffering of Light (2011). Mohli by sme ju kľudne namiesto Utrpenie svetla nazvať aj „hľadaním svetla“. Ide o komplexnú monografiu mapujúcu kariéru Alexa Webba. Nájdeme v nej okrem cieľavedomej štúdie svetla a podania farieb v danom okamihu aj vnímanie rôznych kultúr a komunít. Tieto fotografie sú zrealizované v ďalekých kútoch Zeme vytlačené v typickom farebnom kontrastnom tóne s prepracovanou skladbou obrazu, prinášajúcou divákovi záhadu, humor alebo napätie. Táto kniha prináša najplodnejšie obdobie bohatej tridsaťročnej kariéry tohto moderného majstra.

Ako sa autor vyjadril na stránkach knihy: „Pre mňa je to všetko fotografovanie. Musíte ísť von a objavovať svet pomocou fotoaparátu.“ Čarovné miesta v Paraguaji, Grenade, Kube, Mexiku, Haiti, Paname, Indii, Turecku, USA nafotografoval svojím vlastným spôsobom a sú naozaj dominantným fotografickým dielom.

Druhá kniha, ktorú sa vám pokúsim priblížiť, je materiál vyslovene nafotografovaný v čarovných miestach nádherného Karibiku, kde slnko vrhá tvrdé tiene a ľudia žijú v harmónii s prírodou. Publikácia nesie rovnaký názov – Karibik (2010).

Tu Alex Webb naplno preukazuje svoje vnímanie ostrých prechodov svetla a tieňa až do sýto čiernych plôch, ktoré dodávajú pouličným fotografiám osobnejší charakter. Autor pre magazín IPA povedal: „Niekedy porovnávam pouličnú fotografiu k istému druhu hazardu. Snažíte sa získať šance vo svoj prospech. Blúdite do potenciálne zaujímavých situáciách, pracujete, keď je dobré svetlo a zostávate v strehu. Ale nikdy neviete, čo sa stane. A čo je najzaujímavejšie, keď sa stane úplne neočakávaná vec a podarí sa vám tam byť v správnom čase na správnom mieste.“

Alex Webb nachádza motívy, ktoré si už v zhone málo kto všíma a on tieto bežné situácie nafotografuje tak zaujímavo, že očaria diváka svojou precíznosťou a hlavne vyspelou kompozíciou. Autor sa hrá s vnemom diváka s jeho viac vrstvovým zobrazením scény a núti ho premýšľať o každom detaile nájdenom v snímku. Projekt Karibik je o slobode, z ktorej vyžaruje láska k ľuďom a k ich bežnému životu v rozmedzí svetla a tmy.

A čo je najdôležitejším prienikom tvorby Alexa Webba ku divákovi? Ukázať fotografie, ktoré vás zavedú niekam, kde ste ešte neboli.