Viktor Orbán už dlho predstavuje pre Európsku úniu výzvu a zdroj frustrácie a jeho priznanie prehry v nedeľných maďarských voľbách privítali najvyšší predstavitelia EÚ ako potenciálny zlomový moment po rokoch sporov medzi Bruselom a Budapešťou.
„Srdce Európy dnes večer v Maďarsku bije silnejšie,“ napísala na sociálnych médiách predsedníčka eurokomisie Ursula von der Leyenová, keď sa začali zverejňovať výsledky volieb.
Orbán často bránil dosiahnutiu kľúčových politických cieľov Európskej únie vrátane blokovania pôžičky pre Ukrajinu a sankčných balíkov namierených proti Rusku. Jeho vláda sa dlho vnímala ako bezpečnostné riziko na citlivých stretnutiach pre jej pomerne úzke väzby s Kremľom.
S víťazstvom maďarskej opozičnej strany na čele s Péterom Magyarom by sa to mohlo začať meniť.
Otočka k Bruselu zatiaľ nie je jasná
Magyar a jeho Strana rešpektu a slobody (Tisza) zaujímajú priateľskejší postoj voči Európskej únii aj NATO. Počas hlasovania poukázal na to, že sa koná v deň výročia hlasovania z roku 2003 v prospech vstupu Maďarska do EÚ – čo je potenciálny signál, že chce prelomiť Orbánovu nevraživosť voči Bruselu.
V najbližšom období sa všeobecne očakáva, že nové vedenie uvoľní cestu pre úver vo výške 90 miliárd eur pre Ukrajinu, ktorý bol týždne zmrazený pre Orbánove námietky.
„Výsledok volieb je pre Európu zlomovým bodom,“ povedal Mujtaba Rahman, riaditeľ pre Európu v Eurasia Group, poradenskej spoločnosti v oblasti politických rizík.
Magyar však k niektorým európskym politikám zaujíma skôr skeptický postoj. V čase, keď sa Únia snaží oslabiť svoje energetické väzby s Ruskom, naznačil, že hoci by sa Maďarsko malo oslobodiť od závislosti, dovoz z Ruska musí zostať jednou z možností. Jeho strana sa tiež postavila proti niektorým pripravovaným zmenám v migračnej politike.
Existuje tiež mnoho oblastí, v ktorých bolo Maďarsko len jedným z viacerých rozdeľujúcich hlasov. Teraz môžu vyjsť na povrch ďalšie nezhody medzi členskými štátmi v citlivých otázkach, ktoré vyžadujú jednomyseľnosť – vrátane rozširovania EÚ.
„Uľahčuje to situáciu: nemáte tu systematické vydieranie,“ povedal Eric Maurice, politický analytik z European Policy Center, s odkazom na časté prekážky, ktoré kládol Orbán. „Ale to neznamená, že je to jednoduché.“
Pre európskych úradníkov bolo zložité vyrovnať sa s Orbánovou vládou, ako napríklad v prípade pôžičky vo výške 90 miliárd eur pre Ukrajinu.
Európski lídri sa koncom roka 2025 dohodli na poskytnutí úveru a Maďarsko tento plán schválilo. Orbán a jeho strana však vo februári šokovali Brusel, keď úver pozastavili s odôvodnením, že Ukrajina príliš pomaly opravuje ropovod Družba, ktorý prechádza cez ukrajinské územie a slúži na dodávky ruského paliva do Maďarska a na Slovensko.
Toto zdržanie sa vnímalo ako taktický ťah pred maďarskými voľbami, v ktorých Orbánova strana Fidesz zaujala otvorene protiukrajinskú a protiúnijnú líniu. Fidesz rozmiestnil po celom Maďarsku na billboardoch nelichotivé obrázky ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského a obviňoval ho aj Európsku úniu z rastúcej nezamestnanosti, stagnujúceho rastu a zo snahy vziať Maďarsku peniaze.
Orbán tiež pravidelne bránil snahám o oslabenie ruskej ekonomiky sankciami, pričom často využíval maďarské veto ako páku na získanie výnimiek alebo prístupu k financovaniu z Bruselu.
Orbánova vláda bola pre predstaviteľov EÚ výzvou aj v iných ohľadoch, napríklad keď sa rozhodla zakázať Pride v roku 2025.
Najnovšie sa Orbánova strana Fidesz stala predmetom intenzívneho skúmania a kritiky v súvislosti s únikom informácií do Ruska. Európske médiá informovali, že členovia Orbánovej vlády zdieľali informácie zo zasadnutí EÚ s Kremľom.
Plynulejšia spolupráca s Bruselom by sa pre Maďarsko mohla ukázať ako výhodná. Maďarsko sa pravdepodobne pokúsi uvoľniť financie v hodnote miliárd eur, ktoré Brusel zmrazil, vrátane balíka grantov vo výške približne desať miliárd eur, ktorý si vyžaduje prijatie opatrení do konca augusta. Maďarsko sa zároveň usiluje o získanie pôžičiek na zbrojenie vo výške 16 miliárd eur.
Orbánova porážka zároveň znamená, že Európska únia prichádza o svojho zrejme najhorlivejšieho vnútorného kritika.
V predvolebnej kampani Orbánov tábor trval na tom, že Európska únia zasahuje do volieb, pričom často uvádzal tvrdenia s minimom dôkazov (Maďarský inštitút medzinárodných vzťahov upozornil na sieť profilov na sociálnych sieťach, ktoré údajne spĺňali kritériá zasahovania do volieb, poznámka redakcie).
Trumpova administratíva sa k tejto línii pridala, pričom viceprezident JD Vance počas návštevy Budapešti minulý týždeň obvinil Brusel z „jedného z najhorších prípadov zasahovania do volieb, aké kedy videl alebo o akých kedy čítal“.
Predstavitelia EÚ tieto obvinenia popreli. Počas hlasovania sa vyhýbali komentárom k voľbám, aby nenahrávali naratívu o zasahovaní.
„Vždy mi pripadá zvláštne, že podpredseda Európskej komisie nemôže komentovať voľby, zatiaľ čo americký viceprezident sa k voľbám a kampani vyjadruje,“ povedal minulý týždeň Stéphane Séjourné, podpredseda Európskej komisie.
Keď sa v nedeľu večer rozšírila správa o Magyarovom víťazstve, lídri EÚ túto zmenu privítali. „Maďarsko patrí do srdca Európy,“ napísala v nedeľu večer na sociálnych sieťach predsedníčka Európskeho parlamentu Roberta Metsolová.
Článok pôvodne vyšiel v denníku New York Times. Vychádza so súhlasom redakcie.