Viktor Orbán nakoniec prehral na celej čiare. Na jednej strane je pochopiteľná únava voličov zo šestnástich rokov vlády Orbánovho Fideszu aj z bruselského tlaku, ktorému bola ich krajina roky vystavená. Na druhej strane je víťaz volieb, ktorý sa v týchto dňoch ujíma s ústavnou väčšinou vedenia krajiny, desivou postavou.
Nie svojou ideológiou – žiadnu nemá –, ale tým, čo o sebe „prezradil“ svojou doterajšou dráhou. Péter Magyar začínal ako prisluhovač západných investorov, potom sa stal zákulisným hráčom Orbánovho Fideszu a po vstupe do politiky sa profiloval ako oportunistický zradca všetkého, čo kedy sľúbil.
Orbán stavil na národnú oligarchiu
Počtom rokov strávených v najvyššej funkcii sa Orbán zaradil medzi novodobých európskych rekordérov. Prekonal Holanďana Marka Rutteho, vyrovnal výkon Angely Merkelovej. Ale na rozdiel od nich musel v nepretržitom boji obhajovať nezávislosť svojej krajiny. Vlastne nemusel.
Tak ako väčšina európskych premiérov sa mohol uspokojiť s rolou správcu záujmov zahraničných investorov a bruselskej oligarchie. Orbán však nastúpil do svojho druhého premiérskeho obdobia vtedy, keď práve takáto politika priviedla jeho krajinu ku skaze. Videl limity západného kurzu, ktorého bol počas svojho prvého premiérskeho mandátu zástancom.
Poučený predchádzajúcimi chybami začal nový smer. Nebol protizápadný ani protidemokratický, ako mu podsúvali domáca opozícia a západná oligarchia vo svojich médiách. Ak by zničil demokraciu, ako sa doteraz tvrdilo, pravdepodobne by voľby neprehral. Neodvrhol Západ, ale nasmeroval krajinu na všetky strany, na ktoré ukazoval národný záujem. Trochu však krotil západnú finančnú oligarchiu, ktorá dovtedy Maďarov cez banky žmýkala rovnako úspešne, ako sa jej to doteraz darí v Česku a na Slovensku. Namiesto toho stavil na národnú oligarchiu.
Práve odtiaľ potom prýštia časté obvinenia z korupcie. Iste sú vo veľkej miere oprávnené, ale majú dve chybičky. Neskorumpovaná vláda je krásny ideál, ale nejako sa ho nikde nedarí naplniť. Najmä to nejde v takzvanej liberálnej demokracii, kde sa dá politická moc celkom otvorene kúpiť. Stačí sa pozrieť, kto a za čo sa v jej americkej kolíske dostáva do vysokých funkcií.
Obvinenie z korupcie potom zaváňa dvojakým metrom. V strednej Európe platí, že pokiaľ si na veľké peniaze a politický vplyv siahne domáca oligarcha, ide o korupciu. Pokiaľ ide o západnú oligarchu, hovorí sa tomu modernizácia a západné smerovanie.
Najskôr si nahrával manželku
Západné smerovanie chce zaisťovať Péter Magyar. Je typom politika, ktorý je pri dostatočnej odmene schopný zabezpečiť čokoľvek. Sprvoti ako mladý právnik hájil v Maďarsku záujmy zahraničných investorov. Potom sa pripojil k Fideszu a prešiel viacerými vplyvnými a lukratívnymi postmi v štátnej správe, diplomacii a štátom ovládaných bankách.
Potom sa s Fideszom rozkmotril a z probruselských a, samozrejme, antikorupčných pozícií začal ťaženie proti svojim niekdajším chlebodarcom. Pripojil sa k dovtedy neznámej strane Tisza, ktorej náhle „pritieklo“ toľko zdrojov a narástli jej také krídla, že sa v priebehu niekoľkých mesiacov stala hlavnou opozičnou stranou v krajine. A v európskych voľbách obsadila tretinu maďarských kresiel. Čo všetko sa posledné dva roky v politickom zákulisí odohrávalo a kto a ako zametal víťazovi cestičku, sa zrejme čoskoro dozvieme, lebo k Magyarovmu úspechu sa iste prihlási hneď niekoľko otcov.
Zatiaľ si musíme vystačiť s tým, čo bolo vidieť na politickom javisku. A to bolo dosť odpudivé. Magyar odštartoval svoju opozičnú politickú kariéru zverejnením nahrávok svojej bývalej manželky Judit Vargovej, s ktorou sa už pred rokom rozviedol.
Matku svojich troch detí si nahrával v čase, keď sa mu zverovala s problémami, ktorým musela ako vtedajšia ministerka spravodlivosti čeliť, a sťažovala sa na rokovania vysokopostavených kolegov. Magyar potom tieto nahrávky využil pri útoku na Fidesz, čím ukončil kariéru exmanželky a začal tú svoju.
To už ide ďaleko za hranice bežnej politickej vierolomnosti a oportunizmu. Inak až do svojho útoku s čistým svedomím poberal prebendy z dozorných rád, do ktorých ho onen nenávidený Fidesz dosadil.
Otvoril Benešove dekréty
To, že nemal problém zrádzať, potvrdil aj vo svojej novej úlohe opozičného vodcu. Hoci sa v európskej kampani dušoval, že si mandát europoslanca neprevezme, aby sa mohol sústrediť na domáci politický boj, po víťazstve sa nechal prehovoriť a do Bruselu vyrazil. V práve zakončenej kampani neváhal ako probruselský kandidát využiť tému československých prezidentských dekrétov [takzvaných Benešových, pozn. red.] k útokom na slovenského suseda aj na Orbána za to, že nie je dostatočne národovecký.
Voči Orbánovi nepredstavuje alternatívu ideologickú. Nechal sa zvoliť ako niekto, kto aj bez Orbána podrží podstatnú časť Orbánovho programu, okrem iného sľubuje pragmatické vzťahy s Ruskom. Súčasne však chce odblokovať vzťahy s Bruselom, konkrétne okolo dvadsať miliárd eur, ktoré Európska komisia Maďarsku zmrazila. To sa mu môže podariť, ale nebude to zadarmo.
Niečo ho bude stáť aj napĺňanie povolebných siláckych výrokov: prezidenta a ďalších predstaviteľov vyzval, aby odstúpili z funkcií, a verejnoprávnu televíziu, aby zastavila spravodajstvo. Či to v Bruseli budú hodnotiť ako útok na právny štát, o ktorý bezpochyby ide, alebo ako návrat k demokracii, ako keď sa do čela poľskej vlády bez rukavičiek vrátil Donald Tusk, bude záležať na tom, akú veľkú lojalitu Magyar preukáže.
Čím bude platiť a preukazovať lojalitu? Opustením suverenistických pozícií: počnúc Ukrajinou, vzťahmi s Ruskom, s Čínou cez agendu LGBT, prijatie eura až po migráciu. V bruselskej kantíne už chystajú misku šošovice, aby mali hladného Magyara čím odmeniť.
Že Maďari o nič také nestoja, nebude nikoho zaujímať. Slobodne volili a vybrali si človeka, ktorý koná podľa ľahko rozoznateľného vzorca: najprv sa ako parazit prisaje niekam, kde vytuší moc a peniaze, a keď odtiaľ vysaje, na čo mu sily stačia, zradí.
Cez víkend takto vysal maďarských voličov, ktorých s bruselskou podporou presvedčil, že je akousi lepšou verziou Orbána. Teraz prichádzajú na rad bruselskí podporovatelia, aby si v Budapešti zaistili poriadok. Ak by sa ich nový správca pokúsil zradiť, majú svoje páky.