Pri každom napätom volebnom súboji platí, že pred sčítaním hlasov vládne neistota, zatiaľ čo po ňom sa svet náhle zaplní odborníkmi, ktorí presne vedia, prečo to dopadlo práve takto. V prípade Maďarska však jedna istota existovala už dávno pred volebným víkendom: Achillovou pätou Viktora Orbána je ekonomika. Po šestnástich rokoch vlády sa totiž čoraz jasnejšie ukazovalo, že sľubovaný hospodársky zázrak v Orbánovom štýle nepríde.

V posledných rokoch bola Orbánova stratégia postavená predovšetkým na snahe presunúť pozornosť na medzinárodnú scénu, budovať si zahraničnú reputáciu a udržiavať vzťahy s tými najmocnejšími.

V domácej ekonomike sa medzitým rétorika Fideszu zredukovala na fatalistické konštatovanie, že nič iné sa nedá robiť, pokiaľ štát nechce pristúpiť k brutálnym škrtom v rozpočte, ktoré by bolestivo pocítil každý Maďar.

Práve tento strach z utiahnutia opaskov sa potom stal hlavným motorom protikampane voči Péterovi Magyarovi. Vládna mašinéria ho začala vytrvalo obviňovať z toho, že jeho veľkorysý oficiálny program je len pozlátka a že svoje skutočné plány pred verejnosťou tají.