Európska únia smeruje k demografickému zlomu. Podľa najnovších prognóz Eurostatu sa počet obyvateľov do roku 2100 zníži o 53 miliónov, čo predstavuje pokles o takmer 12 percent.
Z krátkodobého hľadiska sa očakáva, že do roku 2029 sa počet obyvateľov zvýši zo súčasných 451,8 milióna na 453,3 milióna. Tento mierny rast do veľkej miery spôsobia migrácia a normalizácia úmrtnosti po pandémii. Napriek tomu je daný efekt obmedzený.
Od konca tohto desaťročia sa podľa demografov trajektória natrvalo obráti smerom nadol. EÚ bude potom rok čo rok strácať obyvateľstvo a do konca storočia klesne na 398,8 milióna.
Skutočný zlom však nespočíva v absolútnych číslach, ale v štruktúre spoločnosti. Európa starne tempom, ktoré bude mať ďalekosiahle hospodárske a politické dôsledky. Podiel obyvateľstva v produktívnom veku klesne z 58 percent na 50 percent. Zároveň sa podiel osôb starších ako 80 rokov zvýši zo šesť na 16 percent.
Demografická rovnováha sa teda zásadne mení. Klasická populačná pyramída stráca svoj tvar. To, čo má dnes ešte širokú základňu, budú v budúcnosti definovať relatívne málopočetná mladá generácia a dominantná staršia kohorta.
Demografia ako štrukturálny posun
Tento vývoj je výsledkom viacerých trendov, ktoré sa už roky upevňujú. Pôrodnosť v mnohých krajinách EÚ je výrazne pod úrovňou reprodukcie. Zároveň sa naďalej zvyšuje priemerná dĺžka života. Migrácia môže tieto vplyvy čiastočne kompenzovať, ale nie je ani dostatočne rozsiahla, ani politicky stabilná na to, aby tento trend zvrátila. Aj za optimistických predpokladov zostáva hlavnou konštantou starnutie obyvateľstva.
Hospodárske dôsledky sú predvídateľné a ďalekosiahle. Znižovanie počtu pracovníkov znamená menej pracovníkov, nižší potenciál produktivity a štrukturálne nižší rast. Podniky budú mať čoraz väčší problém nájsť kvalifikovaných pracovníkov.
Zároveň sa zvýši tlak na sociálne systémy. Keďže na zabezpečenie čoraz väčšieho počtu dôchodcov a ľudí, ktorí potrebujú starostlivosť, je dostupných menej pracovníkov, existujúci model bude vystavený značnému tlaku.
Tomu sa budú musieť prispôsobiť aj verejné financie. Vyššie výdavky na dôchodky, zdravotnú starostlivosť a dlhodobú starostlivosť sa budú stretávať so stagnujúcou alebo s klesajúcou základňou príjmov. To vyostrí distribučné konflikty a prinúti vlády k reformám, ktoré sa politicky ťažko realizujú. Skúsenosti ukazujú, že starnúca spoločnosť často odkladá reformy, pretože rastúci podiel voličov priamo profituje z existujúcich systémov.
Hospodárske a politické systémy pod tlakom
Štrukturálne zmeny prebiehajú aj v ekonomike. Staršia spoločnosť spotrebúva inak. Dopyt sa presúva od investícií zameraných na rast k zdravotnej starostlivosti, opatrovateľským službám a produktom súvisiacim s vekom. To môže posilniť niektoré odvetvia, ale celkovo to poukazuje na slabšiu dynamiku hospodárstva a opatrnejšiu kultúru investovania.
Mení sa aj politická situácia v Európe. Spoločnosť s vyšším priemerným vekom má tendenciu viac sa vyhýbať riziku. Dlhodobé projekty, ktoré si vyžadujú krátkodobé náklady, sa ťažšie zdôvodňujú. Zároveň sa zvyšuje tlak na tvorcov politík, aby stabilizovali existujúce systémy, a nie aby vyvíjali nové iniciatívy.
Prognózy Eurostatu vychádzajú z dlhodobých predpokladov o pôrodnosti, úmrtnosti a migrácii, ktoré sa menia len pomaly. Aj keď sa politické opatrenia prejavia, stane sa tak so značným oneskorením. Preto sa v najbližšom období neočakáva trvalý zvrat trendu.
Európa tak čelí štrukturálnej výzve, ktorú nemožno vyriešiť prostredníctvom jednotlivých politických rozhodnutí. Vyžaduje si zásadné prispôsobenie hospodárstva, sociálnych systémov a politických priorít realite menšieho počtu ľudí a výrazne staršej spoločnosti.
Čísla ponechávajú len malý priestor na interpretáciu. Rozhodujúcou otázkou bude, či starý kontinent dokáže tento vývoj premeniť na novú formu stability alebo či sa demografické zmeny stanú pre Európu trvalou záťažou.
Pôvodný text bol publikovaný na webe sesterského denníka Statement.com.