Keď sa v dejinách ľudstva objavili revolučné technológie od Galileovho ďalekohľadu cez priemyselnú revolúciu až po rozbitie atómu, Vatikán nikdy nezostal iba tichým pozorovateľom. Či už z pozície skeptického oponenta, alebo morálneho kompasu, pápežský úrad vždy významne formoval debatu o tom, aký vplyv budú mať ľudské objavy na spoločnosť.

Dnes, na prahu éry, v ktorej umelá inteligencia (AI) pretvára podstatu práce, tvorivosti i slobodnej vôle, prechádza táto historická zodpovednosť na Leva XIV.

A práve tento prorocký rozmer môže byť kľúčom k preklenutiu našej súčasnej neistoty. Tvárou v tvár umelej inteligencii, ktorej definitívne dôsledky zatiaľ nedokážeme dovidieť, sa verejná debata často zmieta v extrémoch. Na jednej strane stoja apokalyptické scenáre o skaze ľudstva a na strane druhej naivné banalizácie tejto prelomovej technológie. Prorocký hlas v tejto hmle nepredvídateľnosti neponúka exaktné prognózy, ale veľmi potrebný kompas ukotvený v trvalých hodnotách.

Ako sa zástupca Petrovho stolca stavia k problému umelej inteligencie?