Od začiatku konfliktu v Iráne sa americké akciové trhy k celej situácii stavajú veľmi optimisticky. Dôvodov je hneď niekoľko, pričom ten najzjavnejší by sa dal zhrnúť nasledovne: Donald Trump ako biznismen a politik vie, že ho v novembri čakajú dôležité polčasové voľby. Aby v nich mal šancu na víťazstvo, bude musieť celý konflikt čo najskôr ukončiť.
Akciové trhy tak zatiaľ celú epizódu vnímajú ako prechodnú. Počas výsledkovej sezóny veľkých amerických bánk často zaznievalo, že skutočný problém pre americkú ekonomiku môže nastať, ak by súčasná situácia trvala ešte jeden alebo dva kvartály. Práve pre blížiace sa voľby si však Wall Street zatiaľ nemyslí, že konflikt bude mať také dlhé trvanie.
Rozpoloženie amerických trhov voči iránskej otázke asi najlepšie vystihuje únava. Donald Trump neustále mení názory a svoju poslednú otočku predviedol len niekoľko hodín pred vypršaním pokoja zbraní. Prímerie predĺžil na neurčito, pretože podľa amerického prezidenta chýba iránskemu vedeniu názorová zhoda. Kým Irán nebude mať jasno v tom, čo vlastne chce a kto mu vládne, rokovania údajne nemajú zmysel.
Je až ironické, že im Trump vlastne vyčíta nedostatok politickej koherencie. Od človeka, ktorý je schopný v rozmedzí jediného dňa sa niekoľkokrát protichodne vyjadriť, to ukazuje na značný nedostatok sebareflexie. Cena ropy na trhoch je v každom prípade plne v zajatí Trumpových názorových piruet, čomu zodpovedá aj jej samotný vývoj.
Predĺženie pokoja zbraní na neurčito nemení nič na tom, že americká blokáda Hormuzského prielivu naďalej trvá. Počet lodí, ktoré úžinou preplávajú, je totiž oveľa dôležitejším signálom ako aktuálny vývoj ceny ropy. Podľa serveru Hormuz Tracking nepreplávala týmto prielivom 22. apríla ani jedna loď, čo sa od začiatku konfliktu doteraz nestalo.
Je teda pochopiteľné, že sa trhy radšej pozerajú inam, než aby pozorovali, ako sa každým dňom sťahuje slučka nad svetovou ekonomikou, a to najmä v Európe, kde sa ešte nezačalo plnenie zásobníkov zemným plynom. Finančné trhy mali našťastie tento týždeň na programe mnoho ďalších udalostí, ktoré rozhodne stáli za pozornosť.
Nová éra Applu pod vedením Ternusa
Prvou z nich bola správa o odchode Tima Cooka z pozície výkonného šéfa (CEO) spoločnosti Apple. Dňa 1. septembra uvoľní svoj post inžinierovi Johnovi Ternusovi.
Cook môže byť so svojou 15-ročnou kariérou v Appli nadmieru spokojný. Počas nej sa mu darilo držať „nahryznuté jablko“ niekoľko rokov na pozícii firmy s najväčšou trhovou kapitalizáciou na svete. Za 15 rokov sa hodnota firmy zdvihla z 350 miliárd na 4 bilióny dolárov a cena akcií za éru jeho riadenia vzrástla o 1 932 percent. Odchádzajúci riaditeľ môže byť naozaj spokojný, pretože akciový index S&P 500 rástol za rovnaký čas „iba“ o 504 percent.
Odchod tohto manažéra nie je iba personálnou zmenou, ide o zmenu filozofie celej firmy. Steve Jobs bol vizionár, ktorý chcel tvoriť technologické produkty určujúce rytmus doby. Tim Cook bol naproti tomu skvelý manažér a marketér, ktorý pochopil, že nová cesta biznisu vedie cez predaj služieb. Aktuálne čísla z posledných finančných výsledkov Applu mu dávajú úplne za pravdu.
Keď sa pozrieme na prvý fiškálny štvrťrok roku 2026, Apple vykázal ohromujúce celkové tržby vo výške 143,8 miliardy dolárov. A práve segment služieb, pod ktorý spadajú App Store, iCloud, Apple Music, Apple Pay alebo Apple TV+, z tohto koláča ukrojil historicky rekordných 30 miliárd dolárov.
To znamená, že služby v súčasnosti tvoria už takmer 21 percent celkových príjmov celého Applu. Nejde navyše iba o hrubý objem, ale predovšetkým o dynamiku rastu. Zatiaľ čo predaje hardvéru môžu v určitých obdobiach stagnovať, služby vzrástli medziročne o 14 percent.
Cookova dlhoročná vízia premeniť Apple z čisto hardvérovej spoločnosti na giganta žijúceho z predplatného sa tak naplnila do bodky. Vytvoril ekosystém, v ktorom si zákazník nielen kúpi prémiový telefón, ale následne firme platí pravidelnú mesačnú rentu za to, aby z neho dostal maximum.
Odchádzajúci výkonný riaditeľ má ešte jednu skvelú vlastnosť skutočných lídrov – vie včas odísť. Čísla Applu sú síce naďalej dobré, ale je evidentné, že firma nezachytila nástup generatívnej umelej inteligencie. Zásadné AI upgrady asistentky Siri totiž naberajú obrovské oneskorenie.
Pôvodne mali nové inteligentné funkcie v plnej sile uzrieť svetlo sveta už v roku 2024, ale podľa posledných správ by k plnohodnotnému vydaniu malo dôjsť až v septembri 2026. Navyše už nepôjde o úplne samostatný systém Applu, ale „mozgom“ asistentky sa stane jazykový model Gemini od konkurenčného Alphabetu.
Práve v tomto kontexte dáva zmena na poste CEO úplný zmysel. John Ternus počas svojej dlhej kariéry v spoločnosti Apple pracoval ako inžinier na vývoji iPhonov, iPadov, slúchadiel AirPods a naposledy stál aj za obrovským úspechom najlacnejšieho počítača v ponuke – MacBooku Neo.
Vedenie firmy týmto krokom jasne signalizuje návrat ku koreňom: do centra diania sa musí vrátiť samotný produkt a inovácia. Misia Johna Ternusa je tak od prvého dňa jasná. Musí integrovať umelú inteligenciu do zariadení tak dokonale a nenásilne, aby sa stala ďalším obrovským pilierom firemných príjmov. Akcie Applu na túto personálnu rošádu reagovali negatívne, stratou viac ako dvoch percent. Ternus tak bude stáť pred ťažkou úlohou nahradiť manažérsku legendu.
Kevin Warsh a boj o nezávislosť Fedu
Ďalšou veľkou témou bolo vypočutie Kevina Warsha v americkom Senáte. Aby mali všetci čas v pokoji sa pripraviť, do médií „unikol“ už deň pred jeho vystúpením celý plánovaný prejav. Samotné vypočutie potom ukázalo, že nejde len o technickú debatu o sadzbách, inflácii a zamestnanosti, ale o oveľa širší spor týkajúci sa nezávislosti Fedu.
Warsh počas vystúpenia zohral úlohu umierneného, sebavedomého a údajne nezávislého kandidáta. Opakoval, že ho Trump nikdy nežiadal, aby sa zaviazal k znižovaniu sadzieb, a že by na niečo také nikdy nepristúpil. Už samotný fakt, že musel na toto „nikdy“ klásť taký dôraz, ale ukázal, kde leží hlavný problém. Ten nespočíva v ekonomickej teórii, ale v otázke dôvery.
Republikáni predstavovali Warsha ako reformátora, ktorý má centrálnu banku vrátiť k jej základnému mandátu a odstrihnúť ju od klimatických, sociálnych a ďalších politických tém. Demokrati, naopak, tvrdili, že jeho nominácia je súčasťou Trumpovho pokusu dostať Fed pod politickú kontrolu.
Warsh sa štylizoval do úlohy muža, ktorý chce Fed stenčiť, zjednodušiť a vrátiť mu disciplínu. Opakoval, že centrálna banka musí zostať in its lane, teda držať sa výlučne svojho vymedzeného poľa pôsobnosti.
Práve táto formulka sa stala jedným z leitmotívov vypočutia: na jednej strane sľubovala republikánom koniec angažovaného centrálneho bankovníctva, na druhej strane Warshovi umožňovala vyhýbať sa tým najcitlivejším politickým otázkam.
Najväčšou slabinou vypočutia tak nebola jeho ekonomická argumentácia, ale práve otázka dôveryhodnosti. Warsh sa síce prezentoval ako zástanca nezávislosti Fedu, zároveň však nedokázal úplne rozptýliť podozrenie, že je Trumpovým kandidátom práve preto, že od neho Biely dom čaká ústretovejšiu menovú politiku.
Celé vypočutie tak pôsobilo ako zápas o definíciu samotnej úlohy centrálnej banky: má byť sterilnou inštitúciou dbajúcou na cenovú stabilitu, alebo jedným z posledných mocenských centier, ktoré ešte odolávajú priamemu politickému tlaku?
Nominácia Warsha v každom prípade ešte nie je potvrdená. Pokiaľ navyše bude naďalej trvať konflikt v Iráne, bude mať Fed pádny dôvod obhajovať pri otázke sadzieb status quo. Nastavenie novej menovej politiky tak pravdepodobne ohlási až vo chvíli, keď bude jasné, že sa veci vracajú do normálu.