Podpora očkovania je na Slovensku vysoká, nie však proti koronavírusu

Očkovanie je v dobe poznačenej pandémiou koronavírusu horúca téma. Na rozdiel od iných rokov sa však vakcinácia dostáva do stále negatívnejšej pozície. Nejde však nutne o celé spektrum očkovania ako takého. Prieskumy ukazujú, že tŕňom v oku Slovákov sa stalo len očkovanie proti novému koronavírusu.

Poukážme na prieskum charitatívnej organizácie The Wellcome Trust, ktorý minulý rok zverejnil portál Our world in data. Zber dát sa odohral v roku 2018 a zahrňoval približne 140-tisíc ľudí v 140 krajinách po celom svete.

Slovensko sa podľa tohto prieskumu stavalo k očkovaniu značne pozitívne. Na otázku, či ľudia súhlasia s dôležitosťou vakcinácie pre deti, odpovedalo v našej vlasti kladne (absolútne súhlasím alebo súhlasím) 85 percent respondentov. V Čechách tak odpovedalo 81 percent ľudí a napríklad v susednom Rakúsku 75 percent.

Podobne pozitívne bola vnímaná aj bezpečnosť očkovania. Pomer ľudí, ktorí na Slovensku nesúhlasili s otázkou, či sú vakcíny bezpečné, bol len 6 percent (odpovedali absolútne nesúhlasím alebo nesúhlasím). Pre porovnanie, vo Francúzsku s týmto tvrdením nesúhlasilo 33 percent respondentov, vo Švajčiarsku 22 percent a v Rakúsku 21 percent.

Podobne nízky bol aj pomer ľudí, ktorí neveria v efektivitu očkovania. Len 2 percentá ľudí zo Slovenska nesúhlasili s tvrdením, že vakcíny sú efektívne. V rámci Európy boli najviac skeptickí opäť Francúzi (18 percent), Rusi (12 percent) a Rakúšania (11 percent).

Vnímame to dobre

Aj keď s trochu odlišnými otázkami, trend kladného vnímania očkovania na Slovensku ukazuje aj prieskum Eurobarometra z roku 2019.

Pri otázke, či sú vakcíny dôležité pre ochranu seba a aj ostatých ľudí, odpovedalo na Slovensku kladne (veľmi súhlasím alebo súhlasím) 84 percent respondentov. Priemer EÚ bol 88 percent kladných odpovedí.

V otázke, či je potrebné, aby mali všetci ľudia pravidelné očkovania, odpovedalo kladne 85 percent slovenských respondentov. Povinnosť či pravidelnosť očkovania, sa najviac nepáčila vyššie spomenutým Francúzom, ktorí v tomto ohľade klesli na chvost grafu – kladne odpovedalo len 68 percent respondentov.

Väčšina Slovákov, 82 percent, taktiež súhlasila s tvrdením, že nezaočkovanie môže viesť k vážnym zdravotným problémom. V tomto ohľade sme boli aj nad priemerom EÚ, kde pozitívne odpovede na túto otázku predstavovali 81 percent.

Súčasná nedôvera

Tieto údaje sa však už menej zhodujú s tohtoročnými prieskumami na Slovensku o očkovaní proti novému koronavírusu. Je zrejmé, že Slovákov pri otázke vakcinácie trápi viacero faktorov.

V úvode pandémie na Slovensku v apríli tohto roku prebehol prieskum, ktorého súčasťou boli aj otázky o vakcinácii. Na otázku „Ak by dnes bola odstupná vakcína na nový koronavírus, dali by ste sa zaočkovať?“ odpovedalo kladne len 40,9 percent respondentov, odpovedať nevedelo 31,9 percent občanov a negatívne odpovedalo 27,9 respondentov. Najviac ľudí, ktorí by sa nedali zaočkovať, argumentovalo tým, že by vakcína mohla spôsobovať väčšie zdravotné problémy ako samotný koronavírus.

„Takmer tretina respondentov, 31,3 percenta, na otázku, či by sa dali zaočkovať, nevedela odpovedať. A to bez ohľadu na konšpiračné presvedčenia o pôvode vírusu. Je to pravdepodobne pre nízko vnímanú mieru akútneho ohrozenia,“ uviedla vtedy Barbara Lášticová z Ústavu výskumu sociálnej komunikácie SAV.

V septembri bol počet ľudí zvažujúcich vakcináciu ešte nižší. Ochotu dať sa zaočkovať na koronavírus vyjadrilo len 23,5 percent respondentov. Tento pomer by stúpol, ak by ľuďom nariadil očkovanie ich zamestnávateľ a zároveň im uhradil náklady – potom by sa dala zaočkovať skoro polovica ľudí. Proti bolo 28,2 percent respondentov, nevedelo odpovedať 48,3 percent občanov.

V prieskume z prelomu októbra a novembra bola bilancia o niečo lepšia – ochotu ísť sa zaočkovať vyjadrilo 26,8 percent občanov. Tieto čísla sa taktiež výrazne líšia podľa jednotlivých krajov, ale napríklad aj podľa politickej príslušnosti. Očkovanie proti koronavírusu najviac odmietajú stúpenci kotlebovcov (6,2 percenta) a najviac sú mu naklonení voliči koaličnej strany Za ľudí (tesná väčšina 52,6 percent).

Zaujímavé sú aj dôvody odporu proti očkovaniu. Viac ako štvrtina oponentov argumentuje tým, že akákoľvek vakcinácia prinesie ešte väčšie problémy ako samotný vírus – odpovedalo tak 27,6 percent ľudí. Významná časť ľudí (21,9 percent) si myslí, že im očkovanie nepomôže a 16,5 percent občanov neverí farmaceutickým spoločnostiam, ktoré vakcínu vyrábajú.

Vplyv internetu i vlády

Odmietanie vakcinácie proti koronavírusu teda zrejme len málo súvisí so všeobecným odmietaním očkovania, konkrétne s tzv. antivaxerstvom. Postoj Slovákov k očkovaniu ako takému nebol v posledných rokoch významne negatívny.

Nie je tajomstvom, že pohľad na súčasnú pandémiu – či už jej pôvod, možné nebezpečenstvo nákazy či prijímané opatrenia, ovplyvňuje množstvo faktorov. Sú nimi aj šíriace sa konšpiračné teórie či problematická komunikácia a postup oficiálnych orgánov vlády.  

Nejde pritom o výstrel od boku. Aj posledný spomínaný prieskum ukázal koreláciu vyššieho záujmu o očkovanie na koronavírus u ľudí, ktorí schvaľujú alebo sú spokojní s krokmi vlády. A rovnako aj naopak – ľudia nespokojní s vládnym postupom majú zásadne nižší záujem dať sa zaočkovať.

Nemal by sa preto opomínať význam zmysluplnej informovanosti občanov a komunikácie zo strany verejných orgánov a vlády. V prípade, že by jediným východiskom zo súčasnej krízy bola celonárodná vakcinácia proti novému vírusu (čo sa môže ukázať ako realita), prístup orgánov môže znamenať rozdiel medzi bezkonfliktným očkovaním obyvateľstva a aktívnym odporom občanov.