Pomáha Konfucius robiť propagandu čínskemu režimu?

Inštitúty pod dohľadom čínskych zákonov

Čína mocnie, asertívnejšie presadzuje svoje záujmy a jej sebavedomiu zodpovedá aj špionáž. Len minulý týždeň sa v Amerike riešila kauza, ako si Číňania presadzujú svoje záujmy v americkej politike (téme sa budeme venovať v samostatnom článku), pred voľbami bol terčom podobnej kritiky Hunter Biden, syn novozvoleného prezidenta. Čína je globálnou veľmocou v zbere dát, západné štáty túto tému začali riešiť v obavách pred technologickým náskokom čínskej 5 G siete.

Čínska kultúra má, na rozdiel od západných kultúr, podstatne obmedzenejší globálny dosah. Aj tu sa však môžu časom trendy zmeniť. Istý predvoj k tomu môžu ukazovať práve Konfuciove inštitúty.

V poslednom desaťročí mnoho pozorovateľov a krajín začalo spochybňovať snahy Číny o obyčajné vyučovanie čínštiny prostredníctvom inštitútov. Čoraz viac sa objavujú obvinenia zo šírenia propagandy. Chan-pan ako zriaďovateľ inštitútov neposkytuje informácie o financovaní alebo zmluvách s partnerskými organizáciami a na rozdiel od iných jazykových inštitútov sú Konfuciove inštitúty netransparentné, v plnej réžii čínskych štátnych orgánov. Čínskych lektorov školí samotný Chan-pan, zabezpečuje ich platy a častokrát financuje aj ubytovanie v danej krajine.

Okrem nie celkom transparentného financovania a nezverejňovaním zmlúv sa dostali inštitúty do pozornosti aj tým, že sa v hostiteľských krajinám majú riadiť primárne čínskymi zákonmi a nie zákonmi danej krajiny. Z toho vyplýva okrem iného, že na pôde inštitútu sa netoleruje diskutovať o témach ako napríklad ľudské práva, tibetská otázka, Tchaj-wan alebo napríklad nepokoje na Námestí nebeského pokoja v júni 1989.

Zatváranie inštitútov

Čína sa snaží prezentovať Konfuciove inštitúty ako kultúrne inštitúcie, kde sa záujemcovia naučia nielen čínsky jazyk, ale oboznámia sa s čínskou kultúrou prostredníctvom kaligrafie, bojových umení alebo iných prostriedkov. Je to súčasť použitia tzv. mäkkej sily, ktorú začal podporovať predošlý prezident Chu Ťin-tchao. Koncept mäkkej sily je schopnosť presvedčiť iných, aby robili to, čo chce on, bez použitia sily alebo donútenia. Napríklad prostredníctvom jazykovo-kultúrnych inštitútov.

Ľudskoprávna organizácia Human Rights Watch však vidí v inštitútoch niečo iné ako nástroj mäkkej sily. V roku 2019 vo svojom dokumente uviedla, že Konfuciove inštitúty sú predĺženou rukou pekinskej vlády, ktorá z politických dôvodov cenzuruje určité témy a pohľady vo svojich učebných materiáloch a prijíma zamestnancov na základe politickej lojality.

Nespokojnosť s aktivitami Konfuciových inštitútov vyjadrilo v uplynulých rokoch viacero krajín, ktoré postupne začali prichádzať s radikálnymi opatreniami ako napríklad uzavretie jednotlivých inštitútov. K zavretiu inštitútov okrem iných pristúpili univerzity v Chicagu alebo v Lyone a v Belgicku dokonca z krajiny vyhostili riaditeľa jedného Konfuciovho inštitútu pre špionáž.

Švédsko sa stalo vôbec prvou európskou krajinou, ktorá zatvorila všetky Konfuciove inštitúty a triedy. Švédska vláda totiž vyjadrila svoje znepokojenie nad tým, že v inštitútoch sa Peking snaží študentom čínštiny vymývať mozgy.

Zmena statusu inštitútov v Amerike

Najzreteľnejšie konflikty medzi inštitútmi a vládou konkrétnej krajiny je možné vidieť v Spojených štátoch, ktoré sa za prezidenta Donalda Trumpa dokonca vyjadrili, že uzavrú všetky inštitúty v USA. Svoju rétoriku zmiernili, nie však prístup k samotným inštitútom. V auguste tohto roku USA zmenili status pre všetky Konfuciove inštitúty a označili ich za zahraničnú propagandistickú misiu, ktorá, hoci poskytuje jazykové a kultúrne programy, ale ovláda a kontroluje ju zahraničná vláda. Všetci zamestnanci sú povinní sa registrovať a dodržiavať podobné nariadenia ako diplomati.

Čo predchádzalo tomu, že USA prijalo takýto rázny postoj voči Konfuciovým inštitútom? Americké univerzity už totiž dlhšie upozorňovali na tlak zo strany inštitútov, ktoré sa nachádzajú na ich fakultách. Okrem už spomínaného nezverejňovania zmlúv a financovania, univerzity (nielen v USA) často čelia cenzúre, aby sa vyhli „citlivým“ témam, nepozývali nevhodné osoby na pôdu univerzity, ako sú napríklad tibetský duchovný vodca Dalajláma alebo tchaj-wanskí predstavitelia, viacerým univerzitám poskytli inštitúty finančné stimuly, aby nekritizovali Čínu a jej súčasnú politiku a iné.

Americký minister zahraničných vecí na adresu Konfuciových inštitútov vyhlásil, že sú subjektom pekinskej globálnej propagandy a majú škodlivý vplyv na americké triedy a univerzity. „Spojené štáty chcú zabezpečiť, aby študenti mali prístup k výuke čínskeho jazyka a kultúry, ale bez manipulácie Komunistickej strany Číny a jej zástupcov,“ povedal Pompeo.

Situácia v Austrálii

O zasahovaní Číny do vnútorných záležitostí inej krajiny by vedela v posledných rokoch veľa hovoriť napríklad Austrália, ktorá sa doslova stala ihriskom pre rozširovanie čínskeho vplyvu v akademickej, politickej i bezpečnostnej oblasti. Ako uvádza správa austrálskej Parlamentnej knižnice z roku 2014, austrálske Konfuciove inštitúty sú veľmi často spájané s jednotlivcami, ktorí majú úzke kontakty na komunistickú stranu, provládne denníky alebo na Jednotnú frontu.

Austrálske univerzity musia čeliť nielen tlaku zo strany Konfuciových inštitútov, ale taktiež tlaku veľkého množstva čínskych študentov, ktorí sa veľmi hlasno ozvú v prípade, že si univerzity dovolia usporiadať prednášku alebo workshop s niekým „neželaným“ alebo sa vyjadria kriticky voči Číne. Veľký počet študentov znamená pre univerzity veľké množstvo financií, ktoré častokrát prinútia univerzity ustúpiť od svojich zámerov.

Univerzity sa zatiaľ nesnažia zatvárať inštitúty, ale chcú ich dostať aspoň mimo areálu univerzít. Vláda postupne prijíma opatrenia, ktoré majú potlačiť pokusy zahraničných vlád zasahovať do miestnych univerzít.

Konfuciove inštitúty na Slovensku

Situácia s Konfuciovými inštitútmi na Slovensku nie je taká dramatická ako v iných západných krajinách. Slovensko nepredstavuje pre Čínu záujmovo dôležitú krajinu. Aktuálny šéf SIS Vladimír Pčolinský však v posledných týždňoch začal podstatne otvorenejšie hovoriť o čínskej špionáži a presadzovaní čínskych záujmov na našom území.

Z tohto pohľadu nemusí byť nezaujímavé, že naša malá krajina má relatívne slušný počet Konfuciových inštitútov a tried. V samotnej Bratislave existujú až dva inštitúty na Univerzite Komenského a Slovenskej technickej univerzite, ktorý bol vôbec prvým inštitútom u nás. Postupne v Bratislave i v iných mestách ako v Nitre, vo Zvolene alebo Banskej Bystrici vznikajú ďalšie Konfuciove triedy alebo inštitúty.

Ako sa k tomu postaviť? Možností je viacero, svoje nástroje má štát, svoje samotní jednotlivci a spoločnosť. Od slovenských akademikov, ktorí v inštitútoch pôsobia, treba očakávať (a vyžadovať) slobodného ducha, diskusiu o čínskych disidentoch a nekomunistickej literatúre, o porušovaní ľudských práv a čínskych gulagoch a podobne. Tém je viac ako dosť. Máme svoje skúsenosti z obdobia normalizácie, kde práve mnohí akademici ochotne ohýbali chrbát.

Pomôcť pri tom môže aj Konfucius, ten skutočný, nie ideologicky zneužitý. Ako vravel, učiť sa a nerozmýšľať je zbytočná námaha.