Kontrast s japonskou centrálnou bankou je v tomto ohľade nápadný. Tá síce na svojom poslednom zasadnutí tiež ponechala sadzby bez zmeny, hlasovanie v pomere šesť ku trom však na japonské pomery predstavuje silný jastrabí signál. Prejavil sa aj v zmene rétoriky. Ak bude inflácia ďalej rásť, sadzby sa musia zvýšiť. Od Fedu zatiaľ nič také nezaznelo.

Navyše sme boli svedkami netradičného rozkolu. Trojica regionálnych prezidentov Fedu – Beth Hammacková z Clevelandu, Neel Kashkari z Minneapolisu a Lorie Loganová z Dallasu – verejne vyjadrila nesúhlas s formuláciou vyhlásenia, ktoré malo byť výsledkom kolektívnej práce počas dvojdňového zasadnutia.

Predmetom sporu neboli sadzby samy osebe, pretože všetci hlasovali za ich zachovanie. Prekážala im formulácia, ktorá stále ponecháva otvorenú predstavu, že zníženie sadzieb je pravdepodobnejšie ako ich zvýšenie.

Powellov zvláštny ťah

Tento krok sa nedá vnímať ako vzbura proti Powellovi, ale skôr ako odkaz nastupujúcemu guvernérovi Kevinovi Warshovi. Trumpov nominant síce odmieta, že by šiel do čela Fedu plniť prezidentove priania, zároveň však je naklonený nižším sadzbám. Z dôvodu úplnosti dodajme, že Trumpov muž Stephen Miran aj napriek rastúcej inflácii ako jediný hlasoval za zníženie sadzieb. Ďalšie zasadnutia Fedu tak budú napäté nielen pre názorové rozpory, ale aj preto, že pri stole bude naďalej sedieť Jerome Powell.

Powell tým porušil sedemdesiatpäťročnú nepísanú tradíciu, podľa ktorej predseda Fedu po odovzdaní funkcie z centrálnej banky odchádza. Tým značne skomplikoval situáciu americkému prezidentovi, pretože na uvoľnené miesto nebude môcť dosadiť svojho človeka.

Trump túto situáciu neponechal bez komentára, keď sa o Powellovom rozhodnutí posmešne vyjadril v tom zmysle, že zostal len preto, lebo by nikde inde prácu nezohnal.

Napätie vo vnútri Fedu navyše prichádza vo chvíli, keď sa americká ľahká ropa znovu dostala na 110 dolárov za barel a výnosy tridsaťročných amerických dlhopisov opäť prekonali hranicu päť percent. Práve táto úroveň sa považuje za pomyselnú červenú líniu, ktorej prekročenie komplikuje americké verejné financie. Fed sa tak z inštitúcie, ktorá mala trhom dodávať pokoj a predvídateľnosť, môže v najbližších mesiacoch stať jedným z hlavných zdrojov neistoty pre celú americkú ekonomiku.

Technologickí giganti v tieni umelej inteligencie

Nebolo to však len zasadnutie Fedu, čo trhy s napätím očakávali. Hneď po ňom a po následnom uzavretí búrz reportovali svoje výsledky štyri spoločnosti z elitného klubu Magnificent Seven. Ich čísla mali ukázať, či boom umelej inteligencie stále dokáže prebiť zhoršujúci sa makroekonomický obraz.

Finančné trhy sa totiž veľmi rýchlo otrepali z iránskej krízy, a to aj napriek tomu, že Hormuzský prieliv dodnes zostáva prakticky uzavretý. Dôvodom na tento obrat boli masívne investície do umelej inteligencie. Príbeh AI, potenciálnych ziskov a obrích investícií ťahá celý trh natoľko, že si môže dovoliť zabudnúť na ponurú ekonomickú realitu.

Najlepšie z tejto štvorice vyšiel Alphabet. Nielenže výrazne prekonal očakávania v tržbách aj zisku, ale hlavne ukázal, že AI investície sa začínajú premietať do cloudového biznisu. Google Cloud vyrástol o 63 percent a jeho backlog sa takmer zdvojnásobil na 462 miliárd dolárov. Trh preto firme odpustil aj kapitálové výdavky vo výške takmer 36 miliárd dolárov.

Druhý najlepší report dodal Amazon. Firma tiež prekonala očakávania, ale jej správa poukázala aj na odvrátenú stranu AI pretekov. Technologická divízia spoločnosti Amazon Web Services zrýchlila rast na 28 percent. Lenže jej výdavky na majetok a vybavenie dosiahli 44,2 miliardy dolárov a voľný cash flow za posledných dvanásť mesiacov padol o 95 percent. Akcie Amazonu preto najprv klesali. Obrat prišiel až po oznámení, že spoločnosť eviduje pri čipe Trainium prísľuby tržieb presahujúce 225 miliárd dolárov.

Microsoft tiež prekonal očakávania. Jeho tržby dosiahli 82,9 miliardy dolárov, zisk na akciu predstavoval 4,27 dolára a jeho cloudová platforma Azure vyrástla o 40 percent. Silný bol aj výhľad, podľa ktorého má Azure v budúcom kvartáli rásť o 39 až 40 percent.

Lenže aj tu sa vracia rovnaký štrukturálny problém. Kapitálové výdavky vzrástli o 49 percent na 31,9 miliardy dolárov a voľný cash flow klesol o 22 percent na 15,8 miliardy. Microsoft navyše očakáva, že za celý rok utratí na kapitálových výdavkoch zhruba 190 miliárd dolárov, čo je výrazne viac, než Wall Street predpokladala. Pozitívnou správou zostáva aspoň to, že AI asistent Microsoft 365 Copilot prekonal hranicu 20 miliónov platených licencií.

Najhoršiu reakciu trhu si odniesla Meta, hoci jej samotné čísla boli veľmi silné. Tržby vzrástli o 33 percent na 56,3 miliardy dolárov a zisk na akciu dosiahol 10,44 dolára oproti predikovaným 6,67 dolára.

Reklamný biznis ďalej neochvejne šliape. Počet používateľov vzrástol len o štyri percentá, ale Meta im zobrazila o 19 percent viac reklám a zároveň dokázala zvýšiť ich cenu o 12 percent. To jasne naznačuje, že umelá inteligencia v zacielení reklamy už prináša hmatateľné výsledky.

Investorov však zaujímala sila reklamného stroja menej ako účet za jeho ďalšie rozširovanie. Meta zvýšila plánované kapitálové výdavky o 10 miliárd na 135 miliárd dolárov a v danom kvartáli dokonca prerušila spätný odkup vlastných akcií. Jej akcie preto po zverejnení výsledkov odpísali šesť percent.

Celkový obrázok je jasný. Boom umelej inteligencie ďalej drží trh nad vodou, ale jeho cena prudko rastie. Alphabet zatiaľ pôsobí ako najpresvedčivejší dôkaz návratnosti, Amazon a Microsoft si kupujú budúci rast obrími investíciami a Meta ukazuje, ako rýchlo môže aj silný reklamný stroj naraziť na otázku nákladov. Trh teda príbehu umelej inteligencie stále verí. Len začína presnejšie počítať, koľko bude táto viera stáť.