V posledných rokoch sa varovania európskych aj amerických spravodajských služieb stupňujú: Rusko by mohlo otestovať obranyschopnosť NATO už v horizonte niekoľkých rokov. Podľa viacerých odhadov by Moskva mohla byť pripravená zaútočiť na členský štát aliancie do roku 2029, pričom niektoré scenáre hovoria aj o skoršom konflikte.
Problém však spočíva v tom, že tempo príprav NATO zaostáva za týmto vývojom. Európske plány na posilnenie obrany sa majú naplno prejaviť až okolo roku 2035, čím vzniká nebezpečné časové okno, ktoré by Rusko mohlo využiť.
Zároveň sa mení aj samotný charakter vojny. Konflikty na Ukrajine a na Blízkom východe ukazujú, že moderné boje sú menej o technologickej prevahe a viac o schopnosti produkovať veľké množstvo lacných a efektívnych zbraní.
Málo munície a problém „drahých vojen“
Jednou z najväčších slabín NATO je nedostatok munície. Konflikt na Blízkom východe ukázal, že aj Spojené štáty dokážu rýchlo vyčerpať zásoby kľúčových systémov – napríklad až polovicu zásob rakiet Patriot. Európske krajiny čelia podobnému problému. Francúzsko napríklad už v prvých týždňoch konfliktu hlásilo pokles zásob rakiet Aster a Mica.
Zásadným problémom je aj nepomer medzi cenou zbraní a cieľov. Zatiaľ čo moderné systémy stoja milióny dolárov, protivník často používa lacné drony za desiatky tisíc. Takýto model je dlhodobo neudržateľný. Moderná vojna je čoraz viac o objeme a schopnosti vyrábať a nasadzovať tisíce lacných zbraní, nie o niekoľkých technologicky špičkových systémoch.
NATO dlhodobo stavalo svoju vojenskú stratégiu na vzdušnej dominancii. Súčasné konflikty však ukazujú limity tohto prístupu. Irán napríklad dokázal pokračovať v masívnych raketových a dronových útokoch aj napriek americkej leteckej kampani.
Podobne na Ukrajine vidíme, že ani najmodernejšie systémy nedokážu úplne zastaviť lacné bezpilotné prostriedky. Dokonca aj zásah proti niekoľkým jednoduchým dronom si vyžiadal nasadenie extrémne drahých systémov NATO, vrátane stíhačiek a protivzdušnej obrany.
To znamená, že aliancia musí prehodnotiť svoje predstavy o vzdušnej prevahe a investovať do lacnejších a flexibilnejších riešení.
Otázne námornictvo aj absencia jednoty
Ďalšou výraznou slabinou NATO sú námorné sily, najmä v Európe. Príkladom je Veľká Británia, ktorá mala problém nasadiť svoju loď HMS Dragon a napokon ju musela stiahnuť pre technické problémy. Podľa niektorých odhadov je dokonca menej ako polovica kanadskej flotily plne funkčná.
V prípadnom konflikte s Ruskom by pritom práve námorné sily zohrávali kľúčovú úlohu, napríklad pri sledovaní ponoriek v Arktíde alebo neutralizácii lodí vybavených raketami dlhého doletu. Nedostatok investícií, personálu a technickej pripravenosti tak výrazne oslabuje schopnosť NATO reagovať na komplexný konflikt.
Aliancia čelí aj vnútorným problémom. Rozdielne postoje členských štátov, najmä medzi USA a Európou, oslabujú jej akcieschopnosť. Napätie sa prejavilo napríklad počas konfliktu na Blízkom východe, keď európske krajiny odmietli podporiť americké operácie. Ako ďalší príklad slúži čerstvá informácia. Pentagón oznámil, že Spojené štáty stiahnu 5-tisíc vojakov z Nemecka ako členskej krajiny NATO.
Zároveň rastú obavy, že USA by v prípade konfliktu s Ruskom nemuseli reagovať jednoznačne alebo dostatočne rýchlo. Kľúčovou otázkou zostáva, či by členské štáty skutočne aktivovali článok 5 a ako rýchlo by boli schopné reagovať.
Bez politickej jednoty je aj najmodernejšia armáda účinná len obmedzene.
Nedostatok ľudských zdrojov
Vojna na Ukrajine ukázala aj ďalší problém – nedostatok vojakov a ochoty bojovať. Prieskumy naznačujú, že v mnohých európskych krajinách by len menšina obyvateľov bola ochotná brániť svoju krajinu v prípade vojny.
Napríklad v Nemecku ide len o 23 percent populácie, v Taliansku dokonca o 14 percent. Aj samotná Ukrajina napriek masívnej podpore, čelí problémom s mobilizáciou a nedostatkom personálu.
To naznačuje, že NATO by mohlo mať problém viesť dlhodobý konflikt, ktorý si vyžaduje vysoké straty a odolnosť spoločnosti.
Jedným z hlavných dôvodov nepripravenosti NATO je aj fakt, že Rusko sa dokázalo prispôsobiť novému typu konfliktu. Na Ukrajine využíva kombináciu lacných dronov, decentralizovaných jednotiek a adaptívnych taktík.
Zároveň dokáže produkovať tisíce dronov mesačne, čo vytvára tlak na obranné systémy NATO. Ruská stratégia je založená na vyčerpávaní protivníka, čo je v rozpore s tradičným prístupom NATO orientovaným na technologickú prevahu.
Ukrajina ako kľúč k bezpečnosti aj zdroj sporov
Paradoxne, práve Ukrajina sa stáva jedným z hlavných pilierov bezpečnosti Európy. Ukrajinské skúsenosti s dronmi, obranou a adaptívnymi taktikami sú dnes cenným zdrojom poznatkov pre NATO. Niektorí experti ju dokonca označujú za „poskytovateľa bezpečnosti“, nielen za príjemcu pomoci.
Bez výraznejšej integrácie Ukrajiny do bezpečnostnej architektúry však aliancia riskuje, že príde o kľúčové know-how aj strategickú výhodu.
Tento pohľad nie je v rámci Európy jednotný. Podľa slovenského ministra obrany Roberta Kaliňáka existuje rozdiel medzi verejnými vyhláseniami a reálnymi postojmi európskych lídrov. Zároveň upozornil aj na širšie ambície Kyjeva mimo vlastného územia, napríklad aktivity v Spojených arabských emirátoch či Líbyi, ktoré označil za „rozťahovanie“.
Rozdielne postoje k Ukrajine tak odhaľujú širší problém NATO – nielen vojenské nedostatky, ale aj absenciu jednotnej politickej vízie. Práve tá môže byť v prípade konfliktu s Ruskom rovnako rozhodujúca ako samotné zbrane.
Aliancia na rázcestí
NATO dnes čelí zásadnej výzve. Na jednej strane má stále obrovskú vojenskú silu a technologické kapacity. Na druhej strane však zaostáva v oblasti výroby, adaptácie a politickej jednoty.
Kombinácia nedostatku munície, zastaraných stratégií, slabých kapacít a vnútornej nejednoty vytvára obraz aliancie, ktorá nie je plne pripravená na konflikt s Ruskom.
Ak má NATO odstrašiť potenciálnu agresiu, bude musieť zásadne zmeniť svoj prístup, a to od základov – od spôsobu výroby zbraní až po politické rozhodovanie.
Ak sa aliancia neprispôsobí rýchlejšie ako jej protivník, môže sa stať, že v rozhodujúcej chvíli bude mať viac zbraní na papieri ako skutočnej sily na bojisku.