Európsky parlament prijal veľkou väčšinou hlasov uznesenie, v ktorom požaduje spoločnú definíciu znásilnenia v celej EÚ. Podľa návrhu by jediným kritériom bola absencia súhlasu a každý sexuálny akt bez slobodného súhlasu by sa klasifikoval ako znásilnenie. Za návrh hlasovalo 447 poslancov, 160 bolo proti.
Najmä Nemecko je voči harmonizácii dlhodobo skeptické, pričom sa odvoláva na rozdelenie právomocí medzi Bruselom a členskými štátmi.
Švédsky model ako európsky štandard?
Z vecného hľadiska sa uznesenie riadi prístupom založeným na súhlase, ktorý už prijali v krajinách ako Švédsko a Španielsko. Mlčanie alebo nedostatočný odpor by sa nepovažovali za súhlas. Európsky parlament sa tak vyrovnáva s normami stanovenými v Istanbulskom dohovore.
Tradície trestného práva sa však v EÚ značne líšia. Zatiaľ čo mnohé krajiny už kladú do centra absenciu súhlasu, iné sa stále spoliehajú na prvky, ako sú násilie, hrozby alebo nátlak. Tieto rozdiely doteraz bránili harmonizácii.
Model založený na súhlase sa v praxi stretol aj s kritikou. Jednou z obáv je, že norma „len áno znamená áno“ by sa mohla uplatňovať príliš široko, keďže by mohlo byť potrebné jasne stanoviť súhlas v každej situácii, vrátane manželstiev alebo dlhodobých vzťahov. Kritici varujú, že by to mohlo viesť k väčšej právnej kontrole intímnych vzťahov po ich nadviazaní.
Samotný švédsky model bol predmetom diskusií. Kritici tvrdia, že pre mužov môže byť ťažké posúdiť riziko, ak sexuálna aktivita môže byť neskôr klasifikovaná ako znásilnenie napriek absencii výslovného odmietnutia alebo odporu. Z tohto dôvodu sa viaceré krajiny vrátane Nemecka naďalej riadia zásadou „nie znamená nie“, podľa ktorej je jasne vyjadrený odpor rozhodujúci v každej situácii, a to aj v manželstve.
Implementácia je nepravdepodobná
Návrh je obzvlášť citlivý, pretože podobný prístup bol zo smernice EÚ o násilí páchanom na ženách odstránený ešte v roku 2024, a to na základe odporu viacerých členských štátov.
V niektorých častiach Európy navyše rastie podpora zákonov založených na súhlase. O tom, či povedie ku konkrétnym právnym predpisom, sa nakoniec nerozhodne v Štrasburgu, ale v jednotlivých členských štátoch.
Pôvodný text bol publikovaný na webe sesterského denníka Statement.com.