Americká banka Goldman Sachs vypočítala, že doterajším víťazom vojny v Perzskom zálive je Saudská Arábia. Od začiatku konfliktu zvýšila svoje priemerné týždenné tržby z vývozu ropy približne o desatinu.
Regionálny hegemón síce podobne ako iné krajiny Zálivu zápasí s uzavretým Hormuzským prielivom, je však schopný približne štyri milióny barelov denne odkláňať ropovodom na vývoz smerom k Červenému moru. Ostatné štáty regiónu túto možnosť nemajú, pretože nemajú potrubný prístup k spomínanému moru.
Celkovo síce Rijád aj napriek presmerovaniu vyváža objemovo oveľa menej ropy, no to, čo stráca na exportovaných bareloch, mu viac ako kompenzuje dramatický nárast cien ropy na svetovom trhu, ktorý spôsobuje vojna s Iránom.
Na druhej strane porazenými celej situácie sú Spojené arabské emiráty, ktorým tržby za ropu pre vojnu s Iránom podľa Goldman Sachs naopak klesli o štvrtinu.
Emiráty síce teraz dennodenne napĺňajú po okraj svoj ropovod z Abú Zabí do Fudžajry, teda do prístavu mimo Perzského zálivu, ale ani oveľa vyššie ceny ropy nie sú schopné kompenzovať výpadok príjmov z uzavretého Hormuzu, ako sa to darí Saudskej Arábii. Je to aj preto, že využívaná kapacita spomínaného ropovodu je zhruba polovičná v porovnaní s potrubím, ktorým Saudská Arábia privádza ropu k Červenému moru.
Ide o jeden z kľúčových dôvodov, prečo Spojené arabské emiráty po takmer 60 rokoch šokujúco opustili kartel OPEC. Len čo sa Hormuz otvorí, chcú si terajšiu stratu kompenzovať prudkým zvýšením produkcie a exportu ropy bez toho, aby ich zväzovali kvóty, ktoré v rámci kartelu tak rada presadzuje práve jeho dominantná sila – Saudská Arábia.
To, že Rijád nie je terajším stavom poškodený natoľko ako Emiráty, v nich zjavne posilňuje presvedčenie, že po otvorení prielivu môže produkciu ropy v rámci kartelu opäť brzdiť, aby nenechal príliš vysokou ťažbou prudko spadnúť jej cenu. Saudská Arábia totiž pre svoje pompézne rozpočtové výdavky potrebuje vyššie ceny ropy, než s akými sú schopné sa plne stotožniť Emiráty.
Napokon, nerovnomerný vplyv vojny s Iránom na ekonomiky a exportné možnosti krajín Zálivu odráža aj tohtoročný vývoj na ich akciových burzách. Zďaleka najlepší výkon dosahuje ománsky burzový parket.
Lenže Omán má svoje prístavy mimo Perzského zálivu, takže blokáda Hormuzu sa ho ekonomicky príliš netýka, a tak v súčasnosti ťaží z vysokých cien ropy. Irán navyše hlása, že v budúcnosti chce kontrolu nad Hormuzom zdieľať práve spoločne s Ománom.
Saudskoarabské akcie sú pre spomínané dôvody tento rok tiež v pluse, hoci nie v takom výraznom ako tie ománske. Naopak, akciové burzy Dubaja, Bahrajnu, Kataru a Kuvajtu sú v mínuse. Ropný (či plynový) vývoz Bahrajnu, Kataru či Kuvajtu sa výrazne prepadol, pretože už nemajú žiadnu možnosť, ako energetické suroviny alternatívne prepravovať mimo Perzského zálivu.
Text pôvodne publikovali na webe lukaskovanda.cz.