Mocenské snahy

Americký právny historik Harold J. Berman napísal, že je potrebné zamerať našu pozornosť na kľúčový vývoj, ktorý sa začal v 11. storočí. Vtedy pápež Gregor VII. a jeho nasledovníci gregoriánskymi reformami vytvorili mocnú, inštitucionálnu, hierarchickú a korporátnu Cirkev, nezávislú od cisárov, kráľov a feudálnych zemepánov, ktorá bola schopná mariť mocenské snahy dočasných autorít. Začal sa mocenský boj medzi štátmi a Cirkvou, ktorý trval štyri storočia.

Lord Acton vo svojej eseji História slobody v kresťanstve tvrdí, že za vznik občianskych slobôd v Európe, ktoré podľa názoru autora tohto článku viedli k vzniku kapitalizmu, k inováciám a k našej životnej úrovni, vďačíme Katolíckej cirkvi. Tá totiž zastavila akúkoľvek koncentráciu moci v Európe.   

Jedinou silou schopnou odolať feudálnej hierarchii, pokračuje Lord Acton, bola cirkevná hierarchia. Podľa jeho slov sa vzájomne dostali do konfliktu, keď politický proces feudalizmu ohrozil nezávislosť Cirkvi tým, že prelátov [vysokopostavených cirkevných hodnostárov, pozn. red.] ako osoby podrobil tej istej forme osobnej závislosti od kráľov, ktorá bola typická pre Teutónsky štát [Acton tým myslí germánsky feudálny model vlády, ktorý vznikol po páde Rímskej ríše, pozn. red.].

„Tomuto konfliktu, ktorý trval štyristo rokov, vďačíme za vznik občianskej slobody. Keby Cirkev naďalej podopierala tróny kráľov, ktorých pomazala, alebo keby sa bol boj rýchlo skončil jasným víťazstvom kráľov, celá Európa by sa prepadla pod byzantský alebo moskovský despotizmus,“ domnieva sa anglický liberálny katolík, historik a novinár, ktorý žil v 19. storočí.

Cieľom oboch súperiacich strán bola, ako píše Lord Acton, absolútna autorita. Hoci sloboda nebola cieľom, o ktorý sa usilovali, bola prostriedkom, ktorým svetská a duchovná moc mobilizovala národy na pomoc. Mestá v Taliansku a Nemecku získali svoje samosprávy a práva, Francúzsko získalo svoje Generálne stavy [stavovský snem slúžiaci ako poradný orgán kráľa, pozn. red.] a Anglicko svoj parlament počas trvania sporu, a pokiaľ spor trval, bránil opätovnému vzostupu Božieho práva kráľov.

„Existoval právny predpoklad považovať korunu za majetok dediaci sa podľa rovnakých princípov, ako sa dedia nehnuteľnosti v rodine, ktorá nárok na korunu vlastnila. Ale autorita náboženstva a najmä pápežstva sa ocitla na strane, ktorá popierala nezrušiteľný titul kráľov.“

Najväčší vlastník pôdy

Lord Acton nespomína vlasť našich predkov, Uhorské kráľovstvo. Ale aj súčasné slovenské mestá získali mestské výsady presne v tomto období. Anglický parlament sa sformoval medzi rokmi 1258 až 1265. Uhorský snem vznikol v roku 1298. Francúzske Generálne stavy vznikli „až“ v roku 1302. Viem, učili sme sa na dejepise, že k udeľovaniu mestských práv u nás došlo v procese boja medzi kráľom a šľachtou, veľkými pozemkovými vlastníkmi. A je to aj pravda. Dokonca je to pravda aj na západ od nás. Kto však bol najväčší pozemkový vlastník Európy?

Okolo roku 1300 vlastnila Katolícka cirkev podľa odhadov historikov 20 až 30 percent pôdy v Európe. V niektorých štátoch, napríklad vo Francúzsku, to bolo 10 až 15 percent, v niektorých iných, trebárs v Anglicku, 25 až 30 percent.

V Uhorsku to bolo 10 až 20 percent. Uhorský kráľ jej mal vo vlastnom kráľovstve oveľa menej. Vo feudalizme, v systéme, kde spoločenské postavenie človeka stálo na vlastníctve pôdy, patrilo Katolíckej cirkvi s obrovským odstupom najviac pôdy v Európe. Žiaden európsky kráľ sa jej v tomto ani nepribližoval. To však nebolo všetko. Okrem vlastnej pôdy mala ešte nárok na desiatok z produkcie zemepanských a dokonca aj kráľovských pozemkov. To z nej robilo najbohatšiu inštitúciu vtedajšej Európy.

A ešte ani to nebolo všetko. Jej kňazi a preláti mohli byť súdení len vlastnými súdmi (privilegium fori – privilégium súdneho dvora) a podliehali len kanonickému právu.

Kráľ nad nimi nemal právomoc. Iste, stali sa prípady, keď sa králi neudržali a stratili nervy. Napríklad v prípade sv. Tomáša Becketa, arcibiskupa z Canterbury a lorda kancelára Anglického kráľovstva. Alebo pokiaľ ide o sv. Jána Nepomuckého, pražského kanonika a generálneho vikára.

Pápež mal postavenie hlavy štátu a bol považovaný za námestníka Boha na zemi. Boha, v ktorého verili aj králi, hoci boli vojensky silnejší a mohli pápeža vojensky premôcť a zajať. Čo sa aj párkrát stalo. Toto všetko boli kamienky v mozaike, ktoré naučili európske štáty a vládcov rešpektovať inú autoritu ako svoju vlastnú.

Kto komu platil dane

Zaujímavé je aj stredoveké zdaňovanie. Kto bude koho zdaňovať? Katolícka cirkev kráľa alebo kráľ Katolícku cirkev? Podľa stredovekého kanonického práva, napríklad podľa stredovekého Graciánovho dekrétu, sa desiatok vnímal ako Boží podiel na výnose zo všetkej produkcie zeme. Z výnosu kráľovských pozemkov mali teda králi teoreticky odviesť Cirkvi desiatok.

Napríklad Karol Veľký desiatok Cirkvi poctivo platil. Neskôr králi prišli s právnym názorom, že ich povinnosť voči Bohu je splnená tým, že zakladajú kláštory a darujú celé panstvá Cirkvi. Dôležité z pohľadu kráľov bolo, že tieto dary boli dobrovoľné.

Králi sa totiž považovali za suverénov. Ak by uznali, že musia platiť Cirkvi dane, znamenalo by to, že sú podriadení cirkevnej moci. Toto sa stalo anglickému kráľovi Jánovi I. Bezzemkovi, ktorý v roku 1213 uznal Anglicko za léno Svätej stolice a zaviazal sa platiť pápežovi ročný poplatok – tribut.

Králi sa, naopak, pokúsili zdaniť Cirkev. Obľúbeným spôsobom boli príjmy z uprázdnených úradov (regalia). Keď zomrel biskup alebo opát, kráľ často odkladal vymenovanie jeho nástupcu. Počas tohto obdobia, takzvanej sedisvakancie, všetky výnosy z cirkevných pozemkov a majetkov plynuli priamo do kráľovskej pokladnice. Alebo sa králi vyhýbali slovu daň a žiadali Cirkev o „dobrovoľné“ dary (benevolentia).

Ďalším pokusom boli príspevky na obranu kráľovstva. Všetci veľmoži mali povinnosť postaviť a financovať armádu v prípade vojenského ohrozenia kráľovstva. Teoreticky aj duchovenstvo. Ale bolo to zložité, pretože Cirkev vždy evidovala rozsiahle pohľadávky voči jednotlivým kráľom a kráľovstvám. Väčšinou sa strany nejako dohodli.

Francúzsky kráľ Filip IV. Pekný sa pokúsil zdaniť duchovenstvo bez súhlasu pápeža s argumentom, že Cirkev musí prispievať na ochranu kráľovstva, v ktorom jej majetky ležia. Vyvolal tým ostrý spor s Rímom, ktorého súčasťou bola známa pápežská bula Clericis laicos. Pápež sa v nej vyhráža exkomunikáciou každému kráľovi, ktorý sa pokúsi zdaniť duchovenstvo bez súhlasu pápeža. Tu však rímsky biskup prehral a táto porážka nakoniec viedla k avignonskému zajatiu pápežov.

Bez súhlasu parlamentu? Nie

Postupne sa to prenieslo do celej spoločnosti. Britský historik A. R. Myers píše, že vládcovia po zavedení parlamentov akceptovali, že okrem normálnych príjmov vladára sa žiadne dane nemôžu zaviesť bez súhlasu parlamentu. A to takmer kdekoľvek v rámci latinského kresťanstva.

Pri využívaní moci zdaňovať parlament často ovplyvňoval vladárovu politiku, obzvlášť mu zabraňoval vo vojenských dobrodružstvách. V tomto kontexte je zaujímavá poznámka k zdaňovaniu od sv. Tomáša Akvinského: „Ber to ako viac alebo menej neobvyklý čin vládcu, ktorý je pravdepodobne morálne neprípustný.“

Historik ekonomického myslenia Jacob Viner poukazuje na stredovekú pápežskú bulu In Coena Domini, ktorá sa opätovne publikovala každý rok až do neskorého 18. storočia. Bula sa vyhráža exkomunikáciou akémukoľvek vladárovi, ktorý uloží nové dane alebo zvýši staré okrem prípadov daných zákonom alebo v prípade súhlasu pápeža. 

Väčšina ľudí je dnes presvedčená, že zásada no taxation without representation (niet zdanenia bez zastúpenia) je novovekého dáta. Že jej autori sú osvietenci, otcovia zakladatelia USA, ktorí si pre dane uvalené na čaj anglickým kráľom bez ich súhlasu urobili v decembri 1773 v Bostonskej zátoke čajovú párty.

Presne túto interpretáciu mi ponúkol aj ChatGPT. Ako vidíme, väčšina ľudí sa hlboko mýli. A umelá inteligencia je naprogramovaná tak, že ak človek sám nepozná správnu odpoveď a položí jej otázku, dostane chybnú odpoveď podanú ako historický fakt. Zaujímavé je, že na základe mojich skúseností sa ChatGPT vždy mýli ľavicovým, protikresťanským a protikatolíckym smerom.

Anglický historik A. J. Carlyle v závere svojej monumentálnej štúdie o stredovekom politickom myslení zosumarizoval základné princípy stredovekej politiky. Všetci vrátane kráľa sú viazaní zákonom. Vládca bez zákona nie je legitímny kráľ, ale tyran. Kde nie je spravodlivosť, nie je spoločenstvo. Existuje kontrakt medzi vládcom a jeho poddaným, ktorým sú viazané obe strany.

Veľká listina slobôd

V roku 1215 anglický kráľ Ján I. Bezzemok, čo musel byť skvelý prívlastok pre stredovekého kráľa, na lúke Runnymede pri Londýne svojou pečaťou potvrdil Magna Charta Libertatum – Veľkú listinu slobôd. Veliteľom armády barónov, pozemkových vlastníkov, ktorá donútila kráľa Veľkú listinu slobôd podpísať, bol barón Robert Fitzwalter. Ale intelektuálnym motorom hnutia, ktorý formuloval požiadavky pozemkových vlastníkov, bol Stephen Langton, arcibiskup z Canterbury. Zástupca najväčšieho pozemkového vlastníka Anglického kráľovstva – Katolíckej cirkvi.

Magna Charta Libertatum obsahuje princíp právneho štátu. Nikto – ani panovník – nestojí nad zákonom. Tým obmedzila absolútnu moc kráľa a podriadila ju zákonným pravidlám. Články 39 a 40 sú považované za predchodcov habeas corpus [základný princíp právneho štátu, podľa ktorého štát nemôže človeka svojvoľne uväzniť bez súdneho rozhodnutia a bez možnosti obhajoby, pozn. red.] a práva na spravodlivý proces.

Žiadny slobodný človek nesmie byť zatknutý, uväznený alebo zbavený majetku bez zákonného rozsudku jeho rovných alebo podľa práva krajiny. Listina obmedzila právo kráľa svojvoľne vyberať dane bez súhlasu rady, ktorá bola predchodcom parlamentu. Je takmer isté, že tento dokument, ktorý dnes považujeme za jeden zo základných kameňov demokracie, právneho štátu a ochrany ľudských práv v Európe, napísal stredoveký katolícky arcibiskup so svojimi právnikmi.

Počas štyroch storočí boja Katolíckej cirkvi a feudálnych kráľov obe strany striedavo vyhrávali a prehrávali. Bolo poníženie cisára v Canosse, ale aj zajatie pápežov v Avignone. V našom školskom dejepise sme spor o investitúru [veľký mocenský konflikt medzi pápežmi a cisármi Svätej ríše rímskej v 11. až 12. storočí o to, kto má právo vymenovať biskupov a opátov, pozn. red.] odbavili možno tromi odsekmi.

O skutočnom význame stredovekého boja Cirkvi a štátu pre vznik našich slobôd netuší priemerný absolvent gymnázia nič. Učili nás, že Katolícka cirkev bola poslušným spojencom feudálneho a neskôr buržoázneho štátu. Podľa Karola Marxa a Vladimira Iľjiča Lenina údajne plnila úlohu ópia más vo vraj temnom stredoveku. Ako vidíme, realita bola úplne iná.

Bez celibátu by katolíci až tak nezbohatli

Je potrebné spomenúť ešte kňazský celibát. Stál za ním pápež Gregor VII. Ten, ktorý gregoriánskymi reformami vytvoril mocnú, hierarchickú a korporátnu Cirkev. Ten, ktorý v roku 1077 donútil cisára Svätej ríše rímskej Henricha IV., aby tri dni stál bosý a v kajúcom rúchu v snehu pred hradom Canossa, a až potom sa mu smel pokloniť.

Hospodárskym dôsledkom celibátu bolo, že majetok farnosti neprechádzal do súkromného vlastníctva kňazovej rodiny a zostával Cirkvi. Postupne len rástol. Bez celibátu kňazov by sa Katolícka cirkev nestala takou mocnou a bohatou. A nedokázala by sa stať mocenskou protiváhou stredovekých štátov.

Štyri storočia trvajúci mocenský boj medzi Katolíckou cirkvou a stredovekými štátmi mal nezamýšľaný dôsledok. Americký ekonóm Nathan Rosenberg a právnik L. E. Birdzell píšu: „Vznikla nová spoločenská trieda pozostávajúca z obchodníkov, kapitalistov a výrobcov, ktorá sa stala imúnnou voči zasahovaniu zo strany mocných spoločenských síl, ktoré sa stavali proti zmene, rastu a inováciám.“

Kapitalizmus v Európe vznikol vďaka politickej anarchií. Britský ekonóm John Hicks píše: „Kupecká ekonomika vo svojej prvej fáze bola útekom od politickej autority. Dovtedy, kým si nevytvorila vlastnú politickú autoritu. Potom v strednej fáze, keď sa formálne vrátila pod tradičnú politickú autoritu, táto autorita už nebola dosť silná na to, aby ju kontrolovala.“

Kapitalizmus, najväčší vynález Európy, pretože mu vďačíme za všetky ostatné vynálezy, sa však nezrodil vo veľkých európskych kráľovstvách. Zrodil sa v malých severotalianskych kupeckých republikách. Za to, že malé nezávislé kupecké republiky (v angličtine sa používa termín maritime republics – námorné republiky) mohli v Európe existovať, vďačíme tomu, že žiadne univerzálne impérium neovládlo Európu. Veľmi tomu pomohli Alpy. Ale ešte viac mocenské a finančné operácie Katolíckej cirkvi.

Štandard čoskoro prinesie poslednú, tretiu časť tohto článku.

Článok obsahuje myšlienky a citáty z práce Ralpha Raica The European Miracle, eseje Lorda Actona The History of Freedom in Christianity, knihy The European Miracle od Erica Jonesa, knihy Dominion (v češtine Panství kříže) od Toma Hollanda, z kníh Rusko za starého režimu a Vlastnictví a svoboda od Richarda Pipesa, z knihy Mystérium kapitálu od Hernanda De Sota a od ďalších autorov.

Hydepark je priestor na slobodnú diskusiu, publikované názory nemusia zodpovedať redakčnej línii Štandardu.