Koncom apríla prišlo Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) s informáciou, že výstavba novej vojenskej nemocnice v Prešove je pozastavená. Aktuálne na nej nik nepracuje a kompetentní premýšľajú nad ďalším postupom.
Minister obrany SR Robert Kaliňák (Smer) ako čelný predstaviteľ gestora projektu informáciu o stopnutí prác potvrdil. Na tlačovej konferencii hovoril o vážnom ohrození statiky stavby pre nekvalitný betón v nosných stĺpoch. Pripustil, že v hre je aj zbúranie aktuálnej konštrukcie.
Odborníci z oblasti zdravotníctva a verejných investícií upozorňujú, že prípad môže mať oveľa širšie dôsledky, a to technické, finančné aj politické.
Predseda Lekárskeho odborového združenia (LOZ) Peter Visolajský oficiálne vysvetlenie rezortu obrany, podľa ktorého sa nekvalita betónu prejavila až počas výstavby nosných častí objektu, označil za podozrivé.
„Kvalita stavby a použitých materiálov sa má podľa noriem kontrolovať priebežne. Nemôže sa stať, že nekvalitný betón sa zistí až v momente, keď praská skelet stavby,“ tvrdí s tým, že betonáreň deklaruje normy na kvalitu betónu a počas stavby je použitý materiál kontrolovaný.
Zároveň naznačil, že za aktuálnou situáciou nemusí byť iba technický problém. „Ja by som si skôr tipol, že po povolebnej zmene mocenských pomerov v Maďarsku sa čoskoro dočkáme zmeny firmy, ktorá stavia nemocnicu v Prešove,“ uviedol v statuse na sociálnej sieti pediater.
Stavbu za necelých 448 miliónov eur bez DPH realizovalo konzorcium maďarských firiem blízkych maďarskému expremiérovi Viktorovi Orbánovi. Zhotoviteľom bola skupina dodávateľov vedená spoločnosťou Bekor.
Môžeme prísť o stovky miliónov eur
Nezávislá zdravotnícka analytička Jana Ježíková upozornila aj na finančné dôsledky pozastavenej stavby. Podľa nej môže byť oveľa väčším problémom osud financií z Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky, ktoré sú na projekt viazané.
Ide približne o 195 miliónov eur, ktoré podľa jej slov na projekt čakajú už viac ako rok. Stavbu doposiaľ financovali zo štátneho rozpočtu.
„Nemocnica v Prešove vzhľadom na problémy so stavebnou firmou pravdepodobne tieto peniaze nevyčerpá. To však ešte neznamená, že o ne Slovensko musí prísť,“ uviedla na Facebooku.
Analytička tvrdí, že vláda má ešte možnosť do konca mája predložiť Európskej komisii poslednú revíziu plánu obnovy a financie presmerovať na iné nemocničné projekty.
„Stále môžeme požiadať o presun týchto peňazí napríklad na dostavbu nemocníc v Martine alebo Banskej Bystrici. Tam tieto zdroje môžu chýbať už v najbližších mesiacoch,“ upozornila.
Opozičný poslanec Oskar Dvořák (PS) v tejto súvislosti na utorkovej tlačovej konferencii spresnil, že peniaze z plánu obnovy a odolnosti mali byť podľa pôvodnej dohody s Európskou komisiou použité na už opláštenú stavbu, ktorou prešovská nemocnica nie je.
„Kaliňák nielenže zbabral stavbu, ale aj nevyužil peniaze z plánu obnovy a začal to stavať zo štátneho rozpočtu. Budeme sa pýtať, čo s tými peniazmi z plánu obnovy urobia, aby neprepadli, keďže môžu byť využité len do konca augusta 2026,“ poznamenal.
Opozícia zvolala mimoriadny zdravotnícky výbor
Ministra zdravotníctva Kamila Šaška (Hlas) aj ministra obrany Roberta Kaliňáka (Smer) sa chcú zástupcovia opozície pýtať viacero otázok.
„Napríklad kto dozoruje stavbu nemocnice v Prešove, ako je možné, že na také závažné statické zistenia sa prišlo až teraz, keď stoja nadzemné podlažia. Rovnako je tu otázka, či náhodou tieto technické chyby nie sú len krycím manévrom na to, aby vypovedal zmluvu s vysúťaženým dodávateľom stavby,“ vymenoval poslanec Peter Stachura (KDH).
Podľa jeho informácií je aktuálne už vyhodnotený aj stavebný dozor pre nadzemné podlažia novej vojenskej nemocnice v Prešove. Hoci predpokladaná hodnota zákazky bola približne deväť miliónov eur, víťazná firma prišla s ponukou za zhruba tretinovú cenu.
Otázkou podľa Stachuru zostáva, ako pôvodnú sumu vypočítali a prečo jedna zo súťažiacich spoločností nacenila zákazku takmer identicky – na 8,9 milióna eur.
Poslanec Tomáš Szalay (SaS) pripomenul, že prezident SR Peter Pellegrini pred približne tromi týždňami oslovil opozičné strany listom, v ktorom ich vyzval, aby sa zaviazali k pokračovaniu v rozostavaných nemocničných projektoch aj po prípadnej zmene vlády a garantovali pre ne ďalšie financovanie.
Opozícia však podľa jeho slov takýto záväzok odmietla. „Nemôžeme podpisovať bianko šek na stavby, o ktorých nemáme dostatok informácií,“ odkázal Szalay.
Kritizoval nedostatočnú komunikáciu zo strany Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky s opozíciou, absenciu pravidelného verejného odpočtovania projektov a netransparentnosť pri veľkých nemocničných investíciách.
Podľa poslanca SaS je dnes už zrejmé, že prešovská nemocnica nebude dokončená do najbližších volieb na jeseň 2027, ale až po nich.
Strategická investícia za takmer pol miliardy
Rezort obrany po podozreniach z nekvalitného betónu nariadil znalecké skúmanie, ktoré má určiť, či bude možné poškodené časti opraviť alebo ich bude potrebné zbúrať a postaviť nanovo. Expertíza by mala byť známa v týchto dňoch, zatiaľ sa k jej výsledkom hlava obrany nevyjadrila.
Kaliňák zároveň pripustil, že projekt sa nemusí dokončiť v pôvodne plánovanom termíne v roku 2027. „To, ako to bude s časovým harmonogramom, budeme vedieť povedať podľa mňa v júni,“ uviedol nedávno.
Štandard oslovil k otázkam ďalšieho postupu Ministerstvo obrany SR, Ministerstvo zdravotníctva SR aj hlavného koordinátora stavby vojenskej nemocnice v Prešove Mariána Križka z Ústrednej vojenskej nemocnice Ružomberok. V prípade odpovedí budeme článok aktualizovať.
Nová nemocnica v Prešove má mať viac než tisíc lôžok a patrí medzi najväčšie zdravotnícke investície na Slovensku za posledné desaťročia. Robert Fico ju označil za premiérsku tému.
Pôvodnú cenu projektu v začiatkoch komunikoval minister obrany vo výške pol miliardy, neskôr hovoril o zvýšení rozpočtu z dôvodu potreby dostavby ďalšieho podlažia. Dnes sa však v súvislosti so stavbou na východnej hranici NATO hovorí o veľkom probléme a niektorí jej predpovedajú budúcnosť podobnú zbúranému skeletu na bratislavských Rázsochách.