Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) v utorok uviedla, že má podozrenie na zriedkavý prenos smrteľného hantavírusu z človeka na človeka, ku ktorému malo dôjsť medzi veľmi blízkymi kontaktmi na palube luxusnej výletnej lode. Vyskytlo sa na nej sedem potvrdených alebo podozrivých prípadov.
Prenos hantavírusu z človeka na človeka nie je bežný a zdravotnícka agentúra OSN zopakovala, že riziko pre širšiu verejnosť je nízke, keďže ide o chorobu, ktorá sa typicky šíri kontaktom s infikovanými hlodavcami.
Holandský pár a nemecký štátny príslušník už zomreli, zatiaľ čo britského štátneho príslušníka z lode evakuovali a je na jednotke intenzívnej starostlivosti v Južnej Afrike, uviedli úradníci.
Dvaja členovia posádky potrebujú urgentnú lekársku starostlivosť, komunikoval prevádzkovateľ výletnej lode MV Hondius plávajúcej pod holandskou vlajkou, spoločnosť Oceanwide Expeditions. Ďalšia osoba na palube s podozrením na nákazu hlásila iba miernu horúčku.
Holandsko pripravuje lekárske evakuácie
Holandské ministerstvo zahraničných vecí uviedlo, že pripravuje lekársku evakuáciu troch ľudí do Holandska. Zatiaľ nie je jasné, kedy a kde sa vylodí ďalších takmer 150 pasažierov, ktorí sú stále na palube.
Výletná loď zasiahnutá smrteľnou epidémiou kotví pri Kapverdách. Tento ostrovný štát v Atlantickom oceáne pri západnej Afrike mal byť jej konečnou destináciou, ale pre vypuknutie nákazy loď nedostala povolenie na vylodenie cestujúcich.
Ľudia sa zvyčajne nakazia hantavírusom pri kontakte s infikovanými hlodavcami alebo ich močom, trusom či slinami.
V niektorých predchádzajúcich ohniskách nákazy kmeňom Andes, ktorý sa šíri v Južnej Amerike vrátane Argentíny a o ktorom sa WHO domnieva, že by mohol s týmto prípadom súvisieť, sa však pozorovalo iba obmedzené šírenie medzi blízkymi kontaktmi. Testovanie prebieha.
WHO uviedla, že z lode jej oznámili, že sa na palube žiadne potkany nenachádzajú.
„Domnievame sa, že medzi skutočne blízkymi kontaktmi – manželom a manželkou, ľuďmi, ktorí zdieľali spoločnú kajutu – môže dochádzať k určitému prenosu z človeka na človeka,“ povedala novinárom v Ženeve Maria Van Kerkhoveová, riaditeľka pre pripravenosť a prevenciu epidémií a pandémií vo WHO.
Na Kanárske ostrovy? Napokon áno
Van Kerkhoveová priblížila, že cieľom je teraz evakuovať dvoch chorých pasažierov, ktorí sú stále na palube, a potom pokračovať na Kanárske ostrovy.
„Chceme, aby ste vedeli, že spolupracujeme s prevádzkovateľmi lode. Spolupracujeme s krajinami, z ktorých pochádzate. Počujeme vás, vieme, že máte strach,“ povedala a dodala, že tvrdo pracujú na tom, aby sa ľudia bezpečne dostali domov.
Neskôr v ten istý deň však španielske ministerstvo zdravotníctva uviedlo, že nevidí dôvod, aby loď zastavila na Kanárskych ostrovoch, ak budú na Kapverdách evakuovaní všetci chorí a pokiaľ sa neobjavia nové prípady.
V utorok večer napokon španielske ministerstvo zdravotníctva v potvrdilo, že loď MV Hondius prijme na Kanárskych ostrovoch „v súlade s medzinárodným právom a humanitárnymi zásadami“.
Po príchode na toto územie lekárske tímy vyšetria a ošetria všetkých cestujúcich a posádku a prevezú ich do ich krajín, uvádza sa vo vyhlásení.
Zdravotnícka organizácia OSN uviedla, že pracuje s verziou, že holandský pár, ktorý sa na loď nalodil v Argentíne po poznávacom zájazde po krajine, sa nakazil ešte pred nástupom na plavbu.
Ďalší ľudia sa mohli nakaziť aj počas výletov za pozorovaním vtákov na ostrovoch, ktoré boli súčasťou plavby a kde žijú vtáky aj hlodavce, uviedla spoločnosť.
Začiatok v južnej Argentíne
Loď Hondius prepravuje prevažne britských, amerických a španielskych pasažierov na luxusnej plavbe, ktorá vyrazila z južného cípu Argentíny koncom marca. Počas plavby pasažieri navštívili Antarktický polostrov, Južnú Georgiu a súostrovie Tristan da Cunha – jedny z najodľahlejších ostrovov na planéte ležiacich v južnom Atlantiku.
Plavba bola propagovaná ako expedícia do antarktickej prírody s cenami za kajutu od 14- do 22-tisíc eur.
Prvý postihnutý pasažier, Holanďan, zomrel 11. apríla. Jeho telo zostalo na palube až do 24. apríla, keď „bolo spolu s jeho manželkou vylodené na ostrove Svätá Helena“, uviedla spoločnosť Oceanwide Expeditions.
Stav jeho manželky, ktorá mala pri vylodení gastrointestinálne príznaky, sa neskôr počas letu do Johannesburgu zhoršil. Zomrela po príchode na pohotovosť 26. apríla, uviedla WHO a dodala, že prebieha sledovanie kontaktov cestujúcich z tohto letu.
Juhoafrické úrady potvrdili, že britská pacientka, ktorá sa lieči v nemocnici v Johannesburgu, mala pozitívny test na hantavírus. Holandsko potvrdilo vírus u zosnulej Holanďanky.
Juhoafrický Národný inštitút pre prenosné choroby pracuje na sekvenovaní vírusu, pričom výsledky by mohli byť známe do stredy, povedala Van Kerkhoveová.
Argentína má naďalej najviac prípadov v regióne Ameriky, uviedla WHO v decembri, s mieru úmrtnosti okolo 32 percent. To je viac ako priemer pri iných kmeňoch tohto vírusu.
Fakty o nakazených pasažieroch
- Prvou osobou, ktorá na lodi zomrela, bol 70-ročný muž z Holandska. 6. apríla sa uňho prejavili príznaky horúčky, bolesti hlavy a miernej hnačky a 11. apríla zomrel po ťažkostiach s dýchaním. Jeho telo z lode vylodili na ostrove Svätá Helena 24. apríla.
- Druhou obeťou bola 69-ročná manželka prvého pacienta. Na palube lode ochorela a vylodila sa na ostrove Svätá Helena. Dňa 25. apríla ju letecky previezli do Johannesburgu v Južnej Afrike, odkiaľ mala mať prestupový spoj do Holandska, ale na letisku v Johannesburgu skolabovala a 26. apríla zomrela v neďalekej nemocnici.
- Tretím prípadom je Brit, ktorý ochorel na palube lode až po opustení Svätej Heleny. Vystúpil na ostrove Ascension, kde ho liečili. Dňa 27. apríla bol z lekárskych dôvodov evakuovaný do Južnej Afriky. Naďalej je hospitalizovaný a v izolácii na jednotke intenzívnej starostlivosti v Johannesburgu.
- Štvrtým prípadom bola Nemka, ktorá zomrela na lodi 2. mája po tom, čo sa u nej päť dní predtým objavili príznaky.
- Ďalšie tri osoby s podozrením na nákazu hantavírusom hlásili horúčku či gastrointestinálne príznaky a zostávajú na palube lode, ktorá kotví pri pobreží Kapverd. Lekárske tímy na Kapverdách podľa WHO vyšetrujú pacientov a odoberajú vzorky na testovanie.
Čo je hantavírus
Svetová zdravotnícka organizácia odhaduje, že na celom svete sa každý rok vyskytne 10- až 100-tisíc prípadov hantavírusu u ľudí, pričom závažnosť ochorenia sa líši v závislosti od kmeňa.
Hantavírus sa šíri predovšetkým hlodavcami a ľudia sa infikujú pri kontakte s potkanmi alebo myšami, prípadne s ich močom, trusom alebo slinami – často vtedy, keď sa vírus dostane do vzduchu počas čistenia zamorených oblastí. Menej často sa šíri cez kontaminované povrchy.
Kmeň hantavírusu Andes, ktorý sa vyskytuje prevažne v Argentíne a Čile, je jediný známy variant, ktorý sa môže šíriť blízkym a dlhodobým kontaktom medzi ľuďmi.
Hoci WHO verí, že tento kmeň je zodpovedný za infekcie na výletnej lodi, zatiaľ to nebolo potvrdené.
Aké sú príznaky
Hantavírusy bežné v rôznych častiach sveta spôsobujú rôzne príznaky alebo ochorenia – a niektoré nespôsobujú žiadne.
Príznaky sa zvyčajne začínajú objavovať jeden až osem týždňov po expozícii a môžu zahŕňať horúčku, bolesti svalov a gastrointestinálne problémy, uvádza WHO.
V Európe a Ázii je známe, že hantavírusy spôsobujú hemoragickú horúčku s renálnym syndrómom, ktorá postihuje najmä obličky a cievy.
V Amerike môže infekcia spôsobiť hantavírusový kardiopulmonálny syndróm, ktorý rýchlo postupuje a vedie k hromadeniu tekutiny v pľúcach spolu so srdcovými komplikáciami.
Podľa WHO je úmrtnosť na kardiopulmonálny syndróm spôsobený hantavírusom až 50 percent, v porovnaní s jedným až 15 percentami pri infekciách bežných v Ázii a Európe.
Americká pobočka WHO vlani v decembri varovala, že v regióne rastie počet infekcií hantavírusom, najmä v Bolívii a Paraguaji. Brazília a Argentína – ktoré majú najviac prípadov – tiež zaznamenali rastúcu úmrtnosť.
Argentína hlásila v minulom roku 21 úmrtí, čo predstavuje 32-percentnú úmrtnosť medzi 66 osobami, ktoré sa nakazili pľúcnym syndrómom spôsobeným hantavírusom, v porovnaní s 15-percentným priemerom za posledné štyri roky.
Neexistuje žiadna špecifická liečba infekcie hantavírusom, takže súčasná terapia sa zameriava na podpornú starostlivosť vrátane dostatku odpočinku a tekutín. Pacienti môžu potrebovať podporu dýchania, napríklad umelú pľúcnu ventiláciu.