Donald Trump vie, ako predviesť teatrálnu hrozbu. Oznámil, že chce stiahnuť americké jednotky z Nemecka. Dotkol sa tým nervu, ktorý siaha hlboko do histórie Spolkovej republiky. Oslobodením od nacistickej tyranie a koncom druhej svetovej vojny sa medzi Washingtonom a Nemeckom vybudoval most, ktorý vydláždil porazenej krajine cestu späť do spoločenstva národov.
V čase založenia NATO sa bývalí okupanti stali priateľmi. V medzinárodnej architektúre mieru zohral tento most cez Atlantik rozhodujúcu úlohu. Vzťahy medzi Nemeckom a Spojenými štátmi však neboli vždy bez napätia. Antiamerikanizmus má tiež nepríjemnú tradíciu, najmä na nemeckej ľavici. Vzťahy však už dlho neboli také napäté ako dnes.
Kde sú Helmut Kohl a Ronald Reagan alebo George Bush, keď ich človek potrebuje?
Trump sa vyťahuje, chlapci zostávajú
Napriek všetkému napätiu a Trumpovmu chvastúnstvu zostáva jedna skutočnosť: chlapci zo Štátov sú stále tam. Podľa najnovších oficiálnych údajov z Defense Manpower Data Center, ktoré boli zverejnené v decembri, bolo na konci roka 2025 v Nemecku umiestnených 36 436 aktívnych amerických vojakov. K nim sa pridalo 1 486 záložníkov a príslušníkov Národnej gardy, ako aj 11 416 civilných zamestnancov Pentagónu. Tým sa prítomnosť USA zvýšila na necelých 49 400 príslušníkov armády a civilných zamestnancov. Do tohto počtu nie sú zahrnutí rodinní príslušníci. Nemecko zostáva po Japonsku najdôležitejšou zahraničnou základňou pre americké sily.
Existujú historické dôvody, prečo tieto sily nie sú rozdelené rovnomerne. Hlavné rozmiestnenie je v Porýní-Falcku, Bavorsku, Bádensku-Württembersku a Hesensku. Ramstein, Landstuhl, Kaiserslautern, Baumholder a Spangdahlem, všetky v Porýní-Falcku, sú známe mená každému, kto má čo i len približné znalosti o vojenskej prítomnosti USA v Nemecku. Grafenwöhr, Vilseck a Hohenfels sú hlavné výcvikové a manévrovacie miesta v Bavorsku. Stuttgart je okrem iného sídlom regionálnych veliteľstiev pre Európu a Afriku. Vo Wiesbadene sídli veliteľstvo americkej armády pre Európu a Afriku.
Ramstein je viac ako letisko
Ramstein poukazuje na úlohu americkej armády v Nemecku, ako aj na význam nemeckých základní pre americké sily. Základňa v regióne Falcko nie je len veľkým letiskom s lietadlami natretými na zeleno alebo sivo. Ramstein je americkým leteckým uzlom pre Európu, Blízky východ a časť Afriky.
Samotné americké letectvo označuje Ramstein za „globálnu bránu“ do Európy a za jej hranice. Odtiaľto 86. letecké krídlo vykonáva jediné operácie leteckej prepravy, výsadku a leteckej evakuácie vzdušných síl USA v Európe. K nemu sa pripája 521. krídlo pre operácie leteckej mobility s viac ako 2 700 príslušníkmi na 18 miestach v 13 krajinách. Krídlo je zodpovedné za velenie, údržbu, leteckú prepravu a manipuláciu pre misie strategickej mobility v Európe a juhozápadnej Ázii.
Zatvorenie Ramsteinu by v žiadnom prípade nebolo víťazstvom Washingtonu nad Berlínom. Zrušenie základne by znamenalo masívne obmedzenie vplyvu USA vo veľkej časti sveta. Americká moc sa odtiaľ premieta nielen do Európy, ale aj do krízových zón na juhu a východe od kontinentu.
Ramstein nemožno chápať ani bez Landstuhlu, ktorý ho dopĺňa. Regionálne zdravotnícke centrum Landstuhl je najväčšou americkou nemocnicou mimo územia Spojených štátov. Slúži viac ako 205-tisíc ľuďom v Európe, na Blízkom východe a v Afrike. Je jediným traumatologickým centrom II. stupňa overeným Americkým kolégiom chirurgov mimo USA. Od roku 2001 tu bolo ošetrených viac ako 100-tisíc zranených príslušníkov.
Európska bezpečnostná architektúra
Pre európsku bezpečnosť nie je Ramstein len infraštruktúrou. Od roku 2022 sa pod týmto názvom skrýva aj Kontaktná skupina pre obranu Ukrajiny, v ktorej viac ako 50 partnerov koordinuje vojenskú podporu Kyjevu. Prvé stretnutie sa tam uskutočnilo 26. apríla 2022. Tento formát sa v súčasnostiz častejšie stretáva v Bruseli, ale politický termín Ramstein zostáva skratkou pre schopnosť Západu zasiahnuť proti ruskej agresii na Ukrajine.
Základňa má aj rozmer NATO. Ramstein je sídlom centrálnych štruktúr vzdušných síl vrátane Spojeneckého veliteľstva vzdušných síl NATO. Vďaka tomu je súčasťou vzdušnej obrany a odstrašovania aliancie, a to aj proti Rusku.
Každý, kto oslabí Ramstein, oslabí viac než len nemeckú základňu, ktorú využíva americká armáda. Takýto krok by ohrozil kľúčové spojenie medzi Spojenými štátmi, NATO a európskym obranným plánovaním. Ramstein a Landstuhl spolu ukazujú, že americkou prítomnosťou v Európe a v Nemecku nemožno otriasť krátkodobými trestnými opatreniami. Aj napriek tomu môže prezident Spojených štátov vyvolať veľký politický šum a otrasy dôvery v americkú armádu.
Stiahnutie avizovaných 5-tisíc vojakov by bolo bolestivé, ale neznamenalo by koniec prítomnosti USA v Nemecku ani v Európe. Ako uvádza agentúra AP, očakáva sa, že stiahnutie sa uskutoční v priebehu šiestich až 12 mesiacov. Rozsahom by to predstavovalo približne jednu sedminu z približne 36-tisic aktívnych amerických vojakov v Nemecku. Vo Washingtone existuje aj odpor naprieč demokratickým a republikánskym táborom, pretože takýto krok by sa mohol chápať ako nesprávny signál pre Vladimira Putina.
Kto by odišiel?
To vyvoláva otázku, ktoré zložky by mohli byť stiahnuté. Zatiaľ existujú len špekulácie. S najväčšou pravdepodobnosťou sa budú sťahovať jednotky, ktoré nie sú viazané na jedinečnú infraštruktúru. Jednou z možností by bola formácia dislokovaná v Bavorsku. Vilseck je domovom 2. jazdeckého pluku, jediného brigádneho bojového tímu americkej armády trvalo dislokovaného v Nemecku. V správach médií sa táto brigáda Stryker označuje ako možné jadro 5 000-členného zoskupenia. To by bolo vojensky citeľné, ale organizačne uskutočniteľné.
Situácia v Porýní-Falcku vyzerá úplne inak. Tam sa realizujú dlhodobé a nákladné projekty rozširovania, čo hovorí proti akémukoľvek širšiemu ústupu. Vo Weilerbachu sa v súčasnosti stavia nová americká vojenská nemocnica na 47 hektároch neďaleko Ramsteinu. Má nahradiť existujúcu vojenskú nemocnicu v Landstuhle ako najväčšia vojenská nemocnica mimo USA. V závislosti od zdroja sa náklady odhadujú na necelých 1,6 až 1,83 miliardy dolárov.
V Baumholderi podľa aktuálnych správ americká armáda investuje do modernizácie, ubytovania a rozšírenia približne jednu miliardu dolárov. Zo Stuttgartu sa do Baumholderu presúvajú aj špeciálne jednotky. Do roku 2029 by sa tam mala americká komunita rozrásť na približne 10-tisíc ľudí. Ani to neznie ako stiahnutie.
Armáda sa buduje
Trump hrozí stiahnutím. Americký bezpečnostný aparát sa, naopak, buduje. Prezident môže, samozrejme, presunúť vojakov, zrušiť rotácie, zadržať nové zbraňové systémy alebo stiahnuť symbolicky dôležité jednotky. Takýmito krokmi môže ponížiť Nemecko a vyostriť diskusiu o európskej zodpovednosti vo vojenských záležitostiach. To druhé môže mať dokonca zmysel.
Jednu vec však ani prezident Trump nedokáže urobiť škrtom pera: prepísať podľa ľubovôle vojenskú geografiu, ktorá sa formovala v posledných desaťročiach. Ramstein, Landstuhl, Stuttgart a Wiesbaden sú strategické centrá budované desaťročia. Ich nahradenie by trvalo roky, stálo by miliardy a znížilo by operačný dosah USA v Európe. Akýkoľvek pokus o to by vyvolal aj ďalšiu otázku: kde inde v Európe alebo vo svete by bol takýto presun logisticky uskutočniteľný a ktorá krajina by chcela rokovať o takomto ďalekosiahlom nasadení USA na svojom území?
Nič z toho nie je ani v záujme Donalda Trumpa. Pre Nemecko by však čiastočné stiahnutie bolo stále viac ako len symbolická politika. Z bezpečnostného hľadiska by sa dôvera v americkú záštitu ešte viac oslabila. Najmä na východnom krídle NATO nie je dôležitý len počet vojakov, ale aj politická dôveryhodnosť každej jednotky. Ak Washington presúva jednotky z politického podráždenia alebo pre konflikt v súvislosti s Iránom a obrannou záťažou, Moskva, Peking a Teherán to sledujú. Odstrašenie je aj psychológia. Aliancia, ktorá verejne diskutuje o stiahnutí svojej najsilnejšej mocnosti, vyzerá zraniteľnejšie ako blok, ktorý stojí jednotne.
Finančné straty na miestnej úrovni
Z finančného hľadiska by stiahnutie najviac zasiahlo regióny v okolí základní. Ralf Hechler, starosta Ramsteinu, odhaduje ekonomickú hodnotu americkej vojenskej prítomnosti na viac ako dve miliardy dolárov ročne. Táto suma zahŕňa mzdy, nájomné a zmluvy s miestnymi spoločnosťami. Len v obci Ramstein-Miesenbach žije takmer 8-tisíc Američanov so svojimi rodinami. Ak by sa stiahlo 5-tisíc vojakov, po zahrnutí ich príbuzných by mohlo odísť 10-tisíc až 12-tisíc ľudí. V dokumentoch nemeckého Bundestagu sa uvádza, že ročný obrat regionálnych spoločností s americkými vojakmi a rodinami v Ramsteine a Spangdahleme predstavuje približne 220 miliónov eur, teda približne 250 miliónov dolárov, čo má významný vplyv na stavebníctvo, maloobchod, hotely, reštaurácie a nehnuteľnosti.
Najväčšia strata Nemecka však nespočíva v žiadnom jednotlivom údaji v štátnom alebo obecnom rozpočte. Kdekoľvek by k nemu došlo, stiahnutie amerických vojsk by sa prejavilo na regionálnej prosperite, bezpečnostnom uistení a politickej váhe. Porýnie-Falcko, Bavorsko, Bádensko-Württembersko a Hesensko profitujú z pracovných miest, dopytu po prenájme a zákaziek. Nemecko ako celok profituje z toho, že Spojené štáty tu nie sú len hosťom, ale aktérom, ktorý je s krajinou spojený prostredníctvom vlastnej infraštruktúry. Táto väzba, ktorá presahuje čisto vojenský rámec, zvyšuje dôveryhodnosť amerických bezpečnostných záruk.
Čiastočné stiahnutie, najmä mobilných armádnych jednotiek, je určite reálne. Je tiež pravdepodobné, že ho Trump využíva na vyvíjanie tlaku na Berlín a Európu. Úplné opustenie miest, ako sú Ramstein, Stuttgart alebo Wiesbaden, je oveľa menej pravdepodobné. Sú príliš hlboko zakorenené v americkej vojenskej, logistickej, zdravotníckej a aliančnej architektúre na to, aby sa s nimi zaobchádzalo ako s krátkodobými politickými aktívami.
Zároveň Ramstein, Stuttgart a Wiesbaden nie sú pre Nemecko tromfom pri vyjednávaní s Amerikou. Sú a zostávajú americkým európskym mocenským centrom na nemeckej pôde. Práve preto by ich strata bola pre Nemecko nákladná, pre Európu nebezpečná a pre Spojené štáty strategicky nerozumná.
Pôvodný text bol publikovaný na webe sesterského denníka Statement.com.