Švajčiarski občania majú 14. júna v referende hlasovať o ľudovej iniciatíve nazvanej Nie 10-miliónovému Švajčiarsku! (Iniciatíva za udržateľnosť). Návrh vyzýva, aby počet obyvateľov krajiny zostal do roku 2050 nižší ako 10 miliónov.
Ak by ho Švajčiari v hlasovaní schválili, federálna rada a parlament by museli prijať opatrenia už v prípade, že by počet obyvateľov prekročil 9,5 milióna. Dotýkalo by sa to predovšetkým obmedzenia migrácie, azylu a zlučovania rodín.
Spolková rada [švajčiarska vláda, pozn. red.] by sa zároveň musela usilovať o výnimky a ochranné doložky v medzinárodných dohodách, ktoré prispievajú k rastu počtu obyvateľov. Ak by prekročil 10 miliónov, Švajčiarsko by muselo po dvoch rokoch vypovedať spomínané legislatívne normy vrátane dohody o voľnom pohybe osôb s EÚ.
Počet obyvateľov dosiahol rekordnú úroveň
O návrhu sa hlasuje v čase, keď počet obyvateľov Švajčiarska dosiahol nový rekord. Podľa oficiálnych údajov žilo na konci roka 2025 v alpskej krajine približne 9,1 milióna ľudí. Od zavedenia voľného pohybu v roku 2002 sa ich počet zvýšil približne o 1,7 milióna.
Spolková rada tento nárast pripisuje predovšetkým prisťahovalectvu, ktoré podľa nej úzko súvisí s trhom práce. Keď podniky, nemocnice alebo opatrovateľské ústavy nemôžu nájsť dostatok zamestnancov na domácom trhu práce, prijímajú zamestnancov aj v EÚ.
Iniciatíva rámcuje populačný rast ako výzvu pre infraštruktúru, životné prostredie, zdravotnú starostlivosť, vzdelávanie, dodávky energie a systémy sociálneho zabezpečenia. Od konfederácie a kantónov by vyžadovala, aby zabezpečili to, čo jej podporovatelia označujú za udržateľný populačný vývoj.
Návrh definuje obyvateľstvo s trvalým pobytom ako švajčiarskych občanov, ktorí majú v krajine hlavné bydlisko, a cudzincov s povolením na pobyt alebo s pobytom v trvaní najmenej 12 mesiacov.
Paradoxom je, že návrh predložila pravicovo-konzervatívna a protiimigračná Švajčiarska ľudová strana, ktorá má v krajine helvétskeho kríža dlhodobo najsilnejšiu pozíciu.
V ostatných voľbách v roku 2023 získala takmer 29 percent hlasov a s nimi aj 62 kresiel v 200-člennej Národnej rade, čo je dolná komora parlamentu. Za ňou skončili sociálni demokrati (SP), liberáli (FDP) a stredová strana Mitte. Všetky majú zastúpenie v sedemčlennej vláde, pričom víťazným ľudovcom patria dve ministerské kreslá. Zvyšných päť šéfov rezortov však s touto iniciatívu nesúhlasí, a preto švajčiarsky kabinet ako celok aj parlament túto iniciatívu odmietajú.
Dotknuté dohody s EÚ
Spolková rada žiada, aby sa návrh predložil ľudu a kantónom bez priameho alebo nepriameho protinávrhu. Podľa jej názoru by toto opatrenie spochybnilo bilaterálnu cestu Švajčiarska s EÚ.
Podľa tamojšej vlády by vypovedanie dohody o voľnom pohybe osôb malo dôsledky aj pre ďalšie dohody. Ako príklad uvádza spoluprácu v oblasti bezpečnosti, databáz orgánov činných v trestnom konaní a azylových konaní. V prípade schválenia návrhu by boli ohrozené aj schengenské a dublinské dohody.
Dohoda o voľnom pohybe je v platnosti od 1. júna 2002. Poskytuje švajčiarskym občanom a občanom EÚ právo žiť a pracovať na území druhej zmluvnej strany. Toto právo podlieha určitým podmienkam.
Zamestnanci potrebujú pracovnú zmluvu alebo doklad o samostatnej zárobkovej činnosti. Osoby, ktoré nie sú zamestnané, musia mať zdravotné poistenie a dostatočné finančné prostriedky. Zmluva upravuje aj uznávanie odborných kvalifikácií a koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia.
Iná definícia udržateľnosti
Iniciatíva predstavuje protipól voči švajčiarskej politike udržateľnosti. Spolková rada vo svojej stratégii udržateľného rozvoja do roku 2030 uvádza tri priority: udržateľná spotreba a výroba, klíma, energia a biodiverzita a rovnosť príležitostí a sociálna súdržnosť. Iniciatíva sa, naopak, začína počtom obyvateľov, a tým posúva koncept udržateľnosti do oblasti migračnej politiky a otázky, ako by sa mal riadiť rast populácie.
Návrh je ostro sledovaný aj mimo Švajčiarska. Agentúra AP ho napríklad opisuje ako nový pokus Švajčiarskej ľudovej strany obmedziť prisťahovalectvo a poukazuje na možné napätie so susednými krajinami.
Agentúra pripomína, že Švajčiarsko je krajinou, v ktorej sa značná časť obyvateľstva narodila v zahraničí a mnoho prisťahovalcov pochádza z členských štátov EÚ. Kritici poukazujú na zahraničných pracovníkov v nemocniciach, hoteloch, na stavbách a univerzitách.
Švajčiarski voliči sú rozdelení
Ako ďaleko môže Švajčiarsko zájsť pri zákonnom obmedzovaní počtu obyvateľov? Akú úlohu zohráva trh práce pri prisťahovalectve? Ktoré zmluvy by boli ovplyvnené, ak by sa dosiahli hraničné hodnoty počtu obyvateľov? A ako voliči zvážia ochranu infraštruktúry a zdrojov v porovnaní s hospodárskymi a zahraničnopolitickými väzbami krajiny? To sú len niektoré z otázok, o ktorých sa teraz vo Švajčiarsku diskutuje.
Nedávny prieskum verejnej mienky, ktorý uskutočnila spoločnosť GfS Bern pre verejnoprávnu televíziu SRG, ukázal, že 47 percent respondentov plán podporuje, 47 percent je proti nemu a zvyšok ešte nie je rozhodnutý.
Pôvodný text bol publikovaný na webe sesterského denníka Statement.com.