Opotrebovávanie na oboch stranách

Zdá sa, že Ukrajina sa momentálne pripravuje na dlhú vojnu s Ruskom, ktoré spustilo totálnu inváziu už pred viac ako štyrmi rokmi, a zároveň aj na budúcnosť, v ktorej sa bude musieť zaobísť bez výraznejšej americkej pomoci.

„Mierové rokovania sú mŕtve,“ hovorí Harry Nedelcu z európskej politickej poradenskej firmy Rasmussen Global. „Už neexistujú žiadne skutočné rokovania. Žiadne rozhovory. Rusko na to teraz nemá dôvod. A Spojené štáty už nepôsobia ako spoľahlivý, rozumný sprostredkovateľ medzi obomi stranami,“ vysvetlil.

Jedným z dôvodov, prečo je Ukrajina čoraz otvorenejšia a kritickejšia, je jednoduchá realita: po rokoch budovania vlastného obranného priemyslu už nie je od Spojených štátov taká závislá. Kyjev navyše aktívne hľadá podporu aj inde.

Za posledný mesiac Zelenskyj intenzívne získava podporu po celej Európe. Poďakoval krajinám ako Nemecko či Taliansko za pomoc v čase, keď vojna s Iránom ohrozila dodávky zbraní pre Ukrajinu. Okrem toho uzavrel dohody o obrane proti iránskym dronom s krajinami Blízkeho východu, čo môže otvoriť cestu k novým bezpečnostným partnerstvám.

Cesta k možnému ochladeniu vzťahov so Spojenými štátmi je z pohľadu Ukrajiny plná neúspechov a ponížení. Mesiac po nástupe do úradu Trump a jeho tím Zelenského ponížili počas stretnutia v Bielom dome. Trump opakovane prekrúcal minulosť tvrdením, že vojnu nezačalo Rusko, ale Ukrajina. Jeho administratíva sa snažila získať priazeň Ruska, zatiaľ čo pomoc Ukrajine znížila o 99 percent.

Ešte donedávna ukrajinskí predstavitelia väčšinou mlčali, aby sa vyhli úplnému rozkolu so Spojenými štátmi. Amerika totiž stále poskytuje kľúčové spravodajské informácie z bojiska. Washington má navyše jedinečnú pozíciu sprostredkovateľa medzi Moskvou a Kyjevom. A hoci už americká vláda Ukrajine nedodáva zbrane, umožňuje jej nakupovať ich z financií od iných západných spojencov.

V Kyjeve prevládal názor, že ak šéfa Bieleho domu vyprovokujú, nielenže prídu o túto pomoc, ale Trump by mohol Ukrajinu úplne hodiť cez palubu a začať plne podporovať Vladimira Putina.

Keďže Ukrajina vidí, že americká zahraničná politika je nepredvídateľná – raz je to pokus o kúpu Grónska, inokedy útok na Irán –, začala sa viac spoliehať sama na seba.

Ukrajina preto výrazne posilnila svoj zbrojársky priemysel a uzavrela dohody o zdieľaní dronových technológií s inými krajinami. Očakáva, že jej to prinesie miliardové príjmy, ktoré môže opäť investovať do vlastnej obrany. Zároveň sa ruský postup na fronte do veľkej miery zastavil.

Dnes si Ukrajina vyrába väčšinu dronov sama. Ukrajinská veľvyslankyňa pri NATO Aľona Hetmančuková uviedla, že domáce ukrajinské záchytné systémy zostrelili viac ako 60 percent ruských dronov. „Cítime sa oveľa sebestačnejší,“ povedala.

Aj keby sa prísun amerických zbraní úplne zastavil – čo je čoraz reálnejšie riziko vzhľadom na tlak, ktorý na zásoby vyvíja vojna v Iráne –, Ukrajina by to podľa Maxyma Skrypčenka, prezidenta kyjevského analytického centra Transatlantic Dialogue Center, dokázala zvládnuť.

„Ak by sme sa jedného rána zobudili bez akejkoľvek americkej výzbroje, už by to nebola taká katastrofa ako kedysi,“ povedal Skrypčenko. „Nie je to ako za Bidenovej éry, keď sme boli veľmi závislí od amerických dodávok,“ pripomenul počiatočnú situáciu síl Kyjeva.

Najťažšie by sa podľa analytikov nahrádzala americká spravodajská podpora. Skrypčenko však dodáva, že časom by ju mohli čiastočne nahradiť európske alternatívy.

Kyjev zároveň nevyhnutne potrebuje americké systémy Patriot. Tie momentálne predstavujú jedinú účinnú obranu proti ruským balistickým raketám. Ukrajina síce pracuje na vývoji vlastných záchytných rakiet, no potrvá, kým sa dostanú do výroby.

Navyše bez ohľadu na to, aké sú momentálne vzťahy medzi USA a Ukrajinou, Spojené štáty majú k dispozícii len obmedzený počet systémov Patriot, ktoré sú vôbec ochotné alebo schopné Kyjevu poslať.

Pokiaľ ide o mierové rokovania, ukrajinský politológ Volodymyr Fesenko zdôrazňuje, že rozhovory sú stále nevyhnutné a že Kyjev si nemôže dovoliť úplne prerušiť spoluprácu so Spojenými štátmi.

„Môžeme hovoriť, že USA nie sú ideálnym partnerom ani najlepším sprostredkovateľom,“ vysvetľuje Fesenko. „Pravdou však zostáva, že Spojené štáty – a teda Trumpova vláda – sú jediným skutočne vplyvným hráčom v celom mierovom procese. V tomto smere nemáme žiadnu alternatívu,“ priznal otvorene.

Aj keď rokovania neprinášajú veľké výsledky, Ukrajina pokračuje v kontakte s Washingtonom.

Keď Trump navrhol trojdňové prímerie, Zelenskyj súhlasil napriek tomu, že na Ukrajine panovala skepsa, či prímerie vôbec vydrží alebo či nejako pomôže mieru. Nakoniec sa Kyjev a Moskva už počas prvého dňa vzájomne obvinili z jeho porušenia.

V piatok Zelenskyj opäť vyjadril nádej, že Trumpovi vyjednávači – prezidentov osobitný vyslanec Steve Witkoff a zať Jared Kushner – pricestujú do Kyjeva. Obaja už viackrát navštívili Moskvu, no cestu do Kyjeva zatiaľ nepotvrdili.

V nedeľu Zelenskyj pôsobil takmer ako prísny dozorca, keď pripomenul, že dohoda o výmene zajatcov, ktorá bola súčasťou prímeria, sa musí dodržať. Dodal, že od americkej strany očakáva aktívny dohľad nad tým, aby k tejto výmene skutočne došlo.

Mierové kroky proti Ukrajine

Ukrajinský líder priznal, že vojna proti Iránu odviedla pozornosť amerických vyjednávačov od Ukrajiny a niekedy viedla k rozhodnutiam, ktoré Kyjevu priamo uškodili.

Krátko po vypuknutí vojny vo februári udelila Trumpova administratíva výnimku zo sankcií na predaj ruskej ropy, ktorá už bola na mori. Podľa Kyjeva táto výnimka zvýši príjmy Moskvy, no ceny ropy zníži len minimálne.

Začiatkom apríla, krátko pred vypršaním výnimky ukrajinskí predstavitelia pricestovali do Washingtonu a naliehali na Američanov, aby ju nepredlžovali, uviedli dvaja ukrajinskí predstavitelia oboznámení s rokovaniami. Údajne sa im dostalo odpovede, že výnimka skutočne vyprší. Obaja hovorili pod podmienkou anonymity, keďže išlo o dôverné diplomatické rozhovory.

Trumpova administratíva ju však napriek tomu predĺžila. Zelenskyj na tento krok reagoval veľmi ostro. Na sociálnych sieťach vyhlásil: „Každý dolár zaplatený za ruskú ropu sú peniaze investované do vojny.“ V rozhovore pre taliansky rozhlas aj na sociálnych sieťach dodal: „Rusko opäť prekabátilo Američanov, prekabátilo prezidenta Spojených štátov.“

Celý tento incident podľa ukrajinských zdrojov len podčiarkol fakt, že Kyjev sa už na Washington jednoducho nemôže spoliehať.

Na otázku o predĺžení výnimky zo sankcií a o celkovom ochladnutí vzťahov Biely dom odpovedal e-mailovým vyhlásením, v ktorom uviedol, že Trump je optimistický, pokiaľ ide o dosiahnutie mierovej dohody.

Ukrajina však utrpela ďalšie tvrdé údery, tentoraz zo strany viceprezidenta JD Vancea. Ten minulý mesiac označil vojnu na Ukrajine za „doťahovanie sa o zopár štvorcových kilometrov územia“. Dokonca spochybnil, či Donecká oblasť na východe, ktorá je kľúčovým pilierom ukrajinskej obrany, vôbec stojí za také obrovské straty na životoch.

Zelenskyj na to reagoval na tlačovej konferencii slovami: „Pri všetkej úcte, viceprezident nie je súčasťou vyjednávaní.“ Dodal, že ak by do nich Vance videl, zrejme by lepšie rozumel tomu, čo pre Ukrajinu znamená jej územie.

O niekoľko dní neskôr Vance vyhlásil, že ukončenie americkej finančnej pomoci Ukrajine a presunutie nákladov na Európu považuje za jednu z vecí, na ktoré je súčasná administratíva najviac hrdá.

Odstup od Washingtonu

Hoci dôsledky vojny v Iráne pripravili Zelenskému ťažké chvíle, zároveň ho v istom zmysle oslobodili. Nielenže už otvorene kritizuje Washington, ale Kyjev navyše pokračuje v útokoch na ruské rafinérie, a to aj napriek priamym výzvam Američanov, aby s tým prestali.

Zelenského stratégia sa v mnohom podobá postoju iných európskych lídrov, ktorí si od Trumpa začínajú udržiavať opatrný odstup.

Európa už vystriedala Spojené štáty na pozícii hlavného sponzora ukrajinskej obrany. Nedávna pôžička EÚ vo výške 90 miliárd eur, z veľkej časti určená na vojenské výdavky, dáva Kyjevu väčšiu istotu pri plánovaní vojny, o ktorej len málokto verí, že sa čoskoro skončí.

Ukrajinská veľvyslankyňa pri NATO Aľona Hetmančuková priblížila, že prehlbujúca sa spolupráca medzi Ukrajinou a Európou môže v budúcnosti urobiť z Kyjeva jeden z pilierov európskej bezpečnosti.

Na konci apríla prišiel jasný signál o meniacom sa usporiadaní sveta: Trump telefonoval s Putinom 90 minút. Zelenskému nezavolal vôbec.

Článok pôvodne vyšiel v denníku New York Times. Vychádza so súhlasom redakcie.