Prezident upozornil, že problémom NATO už nie sú len samotné financie, ale najmä nedostatočné výrobné kapacity zbrojárskeho priemyslu. „Aj keby ste mali k dispozícii obrovské miliardy, zbrojárske kapacity dnes nedokážu dodávať všetko, čo armády NATO potrebujú,“ vyhlásil.
Slovenské drony
Spoločné vyhlásenie krajín B9 a severských štátov zároveň odsúdilo ruské sabotáže, kybernetické útoky a hybridné operácie proti členským štátom a partnerom NATO. Lídri upozornili, že opakované narúšanie vzdušného priestoru na východnom krídle Aliancie ukazuje naliehavú potrebu posilniť obranu proti dronom.
Rusko v uplynulých rokoch opakovane narušilo vzdušný priestor Poľska, Rumunska či pobaltských krajín počas útokov vedených proti Ukrajine. Moskva odmieta, že by cielene útočila na územie členských štátov NATO.
Pellegrini v tejto súvislosti povedal, že Slovensko potrebuje okrem systému protivzdušnej obrany Barak aj lacnejšie a flexibilnejšie riešenia. Za dôležité označil najmä drony schopné ničiť iné drony.
Podľa prezidenta Slovensko v spolupráci s domácimi firmami, medzi ktoré patria aj Letecké opravovne Trenčín, už vyvíja vlastné bezpilotné systémy, ktoré by mohli byť nasadzované aj pri ochrane vzdušného priestoru.
Peniaze na obranu
Ukrajinu označil za krajinu s jednými z najväčších skúseností s moderným vedením vojny. Jej poznatky môžu podľa neho pomôcť aj pri modernizácii slovenských ozbrojených síl.
Prezident tiež zdôraznil, že pri obranných výdavkoch nie je rozhodujúca iba ich výška, ale aj spôsob využitia financií. Vyzdvihol, že približne 34 percent slovenských obranných výdavkov smeruje na modernizáciu armády.
Slovensko si podľa neho plní dvojpercentný záväzok NATO, no nemôže si dovoliť prudké zvýšenie obranných výdavkov na úroveň Poľska alebo pobaltských štátov, ktoré sa približujú k piatim percentám HDP. Bratislava preto presadzuje postupné navyšovanie výdavkov počas nasledujúcej dekády.
(tasr, reuters, lud)
