Vláda Andreja Babiša stojí pred naplnením jedného z bodov svojho programu, pred zoštátnením energetického gigantu ČEZ.
V skutočnosti nejde o novinku, ale skôr o pokračovanie smeru, ktorý začala už predchádzajúca vláda, keď odsúhlasila dostavbu jadrovej elektrárne Dukovany. Má ísť o najväčšiu investíciu v moderných českých dejinách.
Dva nové jadrové bloky v Dukovanoch má postaviť kórejská KHNP. Samotná stavba sa má začať v roku 2029 a prvý nový blok sa má oficiálne spustiť v roku 2036.
Pre ČEZ je to obrovská záťaž. Oficiálna cena dvoch nových blokov sa dnes uvádza na 407 miliárd českých korún v súčasných cenách (približne 17 miliárd eur). To je však iba východiskové číslo.
Po započítaní prvej dodávky paliva, prípravných nákladov a cenovej eskalácie počas rokov výstavby sa skutočný účet môže realisticky pohybovať skôr medzi 600 a 800 miliardami korún (približne 25 až 33 miliardami eur). A to len za predpokladu, že sa projekt výrazne neomešká a že sa znovu nerozbehne silnejšia inflačná vlna.
Cena energetickej bezpečnosti
Ukrajinská kríza po roku 2022 ukázala, aké dôležité je pre štát mať kontrolu nad výrobou energie. Elektrina už nie je len komodita, ale bezpečnostná a suverénna infraštruktúra. To ešte viac podčiarkuje napätie na Blízkom východe. Investície do zdrojov sa plánujú na desiatky rokov dopredu a nemôžu byť ponechané iba logike trhu. Potrebujú kontinuitu, ktorú dnes môže garantovať predovšetkým štát.
ČEZ tak môže nasledovať osud francúzskej EDF (Électricité de France), ktorú francúzsky štát v roku 2023 úplne prevzal a stiahol z burzy. Francúzsky štát už pred renacionalizáciou držal v EDF približne 84 percent, Česko dnes v ČEZ-e vlastní takmer 70 percent akcií.
V oboch prípadoch teda nejde o znárodnenie klasickej súkromnej firmy, ale o dokončenie hybridného modelu, v ktorom štát firmu fakticky ovláda, zatiaľ čo menšina akcionárov zostáva na burze.
Vo Francúzsku bol hlavným argumentom návrat k dlhodobej energetickej stratégii, hlavne k jadru a bezpečnosti dodávok. V Česku je logika podobná. Plná kontrola nad ČEZ-om by štátu umožnila zladiť jadrovú investíciu s energetickou stratégiou bez neustáleho napätia medzi politikou, dividendami a minoritnými akcionármi.
Politické a trhové vplyvy
Zoštátnenie sa tak stáva logicky ďalším krokom celej dukovanskej skladačky. Zároveň pôjde o operáciu s niekoľkými významnými vplyvmi. Prvý bude politický. Ak Babišova vláda operáciu nedotiahne do konca, bude to pre ňu zlé vysvedčenie a slabina pre budúcu volebnú kampaň. Ak sa jej to podarí, získa silný argument pre svojich voličov, že prevzala kontrolu nad strategickou energetickou firmou aj najväčšou investíciou budúcich desaťročí.
Druhý vplyv pocíti kapitálový trh. Akcie ČEZ-u patria medzi najväčšie a najlikvidnejšie na pražskej burze a pre mnoho investorov sú tým hlavným titulom, prečo investovať do českej ekonomiky. Ak by ČEZ z burzy zmizol, pražský trh by prišiel o jedného zo svojich hlavných ťahúňov.
Treťou a najcitlivejšou otázkou bude odkúpenie podielov minoritných akcionárov. Štát dnes v ČEZ-e drží približne 70 percent akcií, ale na úplné ovládnutie a stiahnutie energetickej spoločnosti z burzy potrebuje výrazne viac. Práve tu sa politická logika zoštátnenia stretne s dôverou investorov v český kapitálový trh.
Bez záťaže na rozpočet?
A na dôvažok 1. podpredseda vlády a minister priemyslu a obchodu Karel Havlíček už pri nástupe druhého Babišovho kabinetu tvrdil, že ČEZ chce zoštátniť tak, aby tým nezaťažil štátny rozpočet, ktorý je už dnes v hlbokom deficite.
Na prvý pohľad to znie ako nereálny sen alebo menší politický podvod. Zvlášť pre minoritných akcionárov, ktorí sa už cítili poškodení takzvanou windfall tax, teda mimoriadnou daňou z neočakávaných ziskov zavedenou po energetickej kríze na roky 2023 až 2025.
Časť z nich pre ňu dokonca žaluje štát, pričom tvrdia, že týmto krokom prišli drobní akcionári na dividendách o miliardy českých korún. Práve táto žaloba sa teraz môže stať jednou z ich hlavných vyjednávacích pák.
Ak štát bude chcieť pred zoštátnením dosiahnuť dohodu a pokojné prevzatie firmy, môže byť stiahnutie žaloby jednou z cien za férovejší odkup. Po prípadnom vytesnení by totiž menšinoví akcionári z ČEZ-u odišli, a s nimi aj časť politického a právneho tlaku, ktorý dnes na štát vytvárajú.
Najdôležitejšie valné zhromaždenie v histórii
Slová ministra Havlíčka teraz dostávajú konkrétne obrysy v programe valného zhromaždenia ČEZ-u, ktoré je zvolané na 1. júna 2026. Tam sa má rozhodovať o „optimalizácii vlastníckej štruktúry a governance“ skupiny.
Za touto technokratickou formuláciou sa skrýva možné vyčlenenie zákazníckej časti ČEZ-u do novej dcérskej spoločnosti. Malo by ísť najmä o distribúciu, predaj elektriny a plynu, trading, energetické služby a ďalšie zákaznícke aktivity.
Práve to môže byť kľúč k celej operácii. Namiesto priameho odkúpenia podielov minoritných akcionárov zo štátneho rozpočtu by sa najskôr zmenila štruktúra samotného ČEZ-u.
Novovzniknutá spoločnosť by sa potom mohla čiastočne predať investorom, zatiaľ čo ČEZ, a teda nepriamo štát, by si v nej ponechal kontrolný podiel, napríklad 51 percent. Z peňazí získaných predajom menšinového podielu by sa následne mohlo zafinancovať odkúpenie akcií menšinových vlastníkov v materskom ČEZ-e. Tým by sa naplnil Havlíčkov sľub, že zoštátnenie nemá ísť priamo na účet štátneho rozpočtu, ale že si ho má ČEZ zaplatiť zo svojich vlastných zdrojov.
Súčasných takmer 70 percent štátu stačí na faktické ovládanie ČEZ-u, ale nie na jeho úplné stiahnutie z burzy. Na vytesnenie zostávajúcich akcionárov potrebuje dosiahnuť hranicu aspoň 90 percent. Musel by teda získať ďalších približne 20 percent akcií a až potom by mohol zvyšných minoritných vlastníkov vytesniť za primeranú cenu.
Kľúčová preto bude hodnota predávaného podielu v novej dcérskej spoločnosti. Generálny riaditeľ ČEZ-u Daniel Beneš označil odhad 150 miliárd korún (takmer 6,2 miliardy eur, poznámka redakcie) za relevantný, zároveň ale uviedol, že verí aj vo vyššiu sumu.
Tu sa bude rozhodovať o tom, aký veľký priestor ČEZ získa na výkup akcií od minoritárov. Čím viac peňazí predaj prinesie, tým ľahšie bude ponúknuť cenu, ktorá akcionára presvedčí na dobrovoľný predaj.
Veľa bude záležať na spôsobe predaja. Nová spoločnosť môže ísť na burzu, môže sa predať veľkým finančným skupinám, alebo ponúknuť aj súčasným veľkým menšinovým vlastníkom ČEZ-u. Každý variant bude mať iný vplyv na ocenenie, rýchlosť operácie aj ochotu investorov prijať výkupnú cenu.
Preto bude toto valné zhromaždenie skutočným začiatkom boja o ČEZ. Formálne pôjde o hlasovanie o zmene štruktúry skupiny. V skutočnosti však ide o prvý krok k tomu, kto zaplatí zoštátnenie energogigantu, koľko dostanú minoritní akcionári a či sa celá operácia podarí vykonať bez otvorenej vojny medzi štátom a investormi. Ak sa tento bod už raz odsúhlasí, bude oveľa ťažšie celý proces zastaviť.