Emil Kapaun. Príbeh, aký sa len tak nezopakuje

Emil Kapaun sa narodil na farme v mestečku Pilsen v americkom štáte Kansas na Zelený štvrtok 20. apríla 1916 ako prvé dieťa Enosa a Elizabeth (Hajekovej) Kapaunových, ktorí mali obaja české korene, rovnako ako väčšina obyvateľov mesta, ktorého samotný názov ukazuje na českú komunitu prisťahovalcov. Malý Emil bol pokrstený v kostole sv. Jána Nepomuckého, v ktorom o 24 rokov neskôr, v roku 1940, ako vôbec prvý rodák slúžil svoju primičnú svätú omšu, na ktorej sa údajne zúčastnilo až 1 200 ľudí.

O štyri roky nato vstúpil do Zboru amerických kaplánov, kde pôsobil ako pomocný vojenský kaplán. Na konci druhej svetovej vojny bol poslaný do Indie a Barmy a následne povýšený do hodnosti kapitána. Po skončení vojny sa Kapaun vrátil späť do Spojených štátov, kde chvíľu ďalej študoval, no stále ho to ťahalo do armády. Jeho žiadostiam napokon biskup vyhovel a v roku 1950 bol odvelený do Japonska, kde sa mal starať o duchovné potreby tamojších amerických síl.

Dymiacu fajku mu zasiahol ostreľovač

Relatívne pokojná atmosféra v Japonsku sa radikálne zmenila 25. júna 1950, keď komunistická Severná Kórea napadla svojho južného suseda. Do kórejskej vojny bol odvelený aj kapitán Kapaun. Ten sa spolu s vojakmi zúčastňoval bojových akcií, počas ktorých si vyslúžil veľký rešpekt za to, ako nebojácne vynášal na chrbte ranených vojakov, i za to, že ani v najostrejšej paľbe neváhal riskovať, ak niektorý vojak potreboval pomôcť alebo zaopatriť pred smrťou. Pri jednej takejto záchrannej akcii mu dokonca ostreľovač odstrelil dymiacu fajku, ktorú mal v tej chvíli v ústach.