Odborníci zo Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) analyzujú extrémne sucho na Slovensku, ktoré od decembra 2025 do apríla 2026 zasiahlo až tretinu Slovenska. Nedostatok zrážok spôsobil sucho rôznej intenzity takmer na celom území štátu.
Apríl 2026 podľa nich skončil ako najsuchší za posledných 145 rokov.
Pavol Faško, odborník na atmosférické zrážky a snehovú pokrývku, a Lívia Labudová, ktorá sa v rámci SHMÚ zaoberá charakteristikami sucha, uvádzajú, že zrážky neprichádzajú vtedy, keď ich krajina a plodiny najviac potrebujú.
Po extrémnom suchu prichádzajú od začiatku mája dažde. Môžu tieto zrážky aspoň čiastočne zmierniť aktuálne sucho?
Pavol Faško: Dôležité je, že začalo pršať. Májové zrážky zatiaľ pomáhajú zachraňovať situáciu, no na návrat k normálnemu stavu budú potrebné týždne až mesiace pravidelnejších zrážok.
Bolo by ideálne, keby sa zrážky vrátili do takého stavu, keď by dosahovali priemerné hodnoty. Nemalo by ich byť ani málo, ani priveľa, pretože aj nadmerné zrážky môžu veľmi rýchlo spôsobovať problémy.
Lívia Labudová: Pokiaľ by sa vrátili podmienky, aké sme tu mali predtým, čiže výrazný deficit zrážok a vysoký výpar, tak presušenie pôdy by sa mohlo veľmi rýchlo znovu dostaviť. Rozhodujúce preto budú najbližšie týždne a to, ako sa bude vyvíjať počasie. A tiež či budú mať napríklad aj plodiny, ktorým dážď teraz pomohol, výraznejšie poškodenia, alebo nie.
Zrážky, ktoré tu doposiaľ spadli, teda nepomohli úplne?
Faško: Keďže boli zasiahnuté suchom aj veľmi hlboké horizonty pôdy, problém budú musieť naprávať všetky zrážky, ktoré spadnú v nasledujúcich týždňoch. V máji by pritom mesačný úhrn mal dosiahnuť výrazne viac ako 50 milimetrov, miestami až takmer 100 milimetrov.
Labudová: To, čo vidíme momentálne, pomáha vrchnej vrstve pôdy (10 až 20 centimetrov, poznámka redakcie), ktorá teraz dosahuje trošku lepšiu úroveň, ale v hlbších vrstvách je to stále suché a pôda bude potrebovať nejaký čas.
Plodiny, ktoré sa teraz vysievajú a klíčia, mali doteraz problém. Týmito zrážkami sa naštartujú a mohlo by im to pomôcť. Ale napríklad pri oziminách, ktoré sa už blížia ku koncu svojho vegetačného obdobia, je to už naozaj len o tom – zachrániť, čo sa dá. Zrážky možno už len trochu vylepšia ich stav.
Faško: Bolo by ideálne, keby tento stav, aký pozorujeme v máji, pokračoval aj v júni. To by mohlo situáciu napraviť, ale musí to byť dlhodobý proces, pretože aj nedostatok zrážok a sucho, ktoré sa u nás vytvorili, boli tiež dlhodobým procesom.
Takže také zrážky, ktoré spadnú za jeden alebo dva týždne, určite pomôžu napríklad semienkam, ktoré boli medzičasom zasiate. Ale napríklad čerpanie vlahy z úrovne okolo jedného metra v hĺbke, tam to také jednoduché po týchto zrážkach nebude. Bude ich musieť byť viac.
Po daždivých dňoch začal miestami fúkať aj vietor, pričom bolo opäť slnečno. Čo tento vietor a slnko spôsobili?
Labudová: Keď máte teplo a veterno, je to, akoby ste pustili fén. Rýchlejšie vám veci schnú, keď do toho pridáte prúdenie vzduchu. Vzduch sa premieša, vlhkosť sa transportuje ďalej. Čiže nielen teplo, ale práve ten výpar býva často zosilnený aj prúdením vetra.
Faško: Vietor je v tomto prípade, podobne ako slnečný svit, činiteľom, ktorý situáciu ešte zhoršuje.
Ako vážne je aktuálne sucho na Slovensku v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi?
Labudová: Situácia je pomerne vážna. Určite sme tu aj v minulosti mali výraznejšie suchšie obdobia. Jarné obdobia, najmä marec a apríl, sa stávajú častejšie suchými, ale aktuálna situácia, keď sucho pretrváva už od zimy, nie je to úplne bežné. Práve takéto dlhotrvajúce suché podmienky nie sú štandardné pre slovenské podmienky.
Výsledky vašich meraní ukazujú, že tento apríl bol najsuchší za posledných 145 rokov.
Faško: Apríl v roku 2026 prekonal aj apríl z roku 2007, keď bolo na Slovensku tiež málo zrážok. V priebehu 20 rokov sa objavili dva takéto aprílové mesiace, čo je tiež dôkazom toho, že sa v klimatickom systéme niečo veľmi systematicky deje.
Zrážok bolo tak málo, že približne pätina až štvrtina územia Slovenska mala mesačný úhrn zrážok v tomto mesiaci na úrovni nemerateľného množstva až niekoľkých desatín milimetra. To je veľmi málo. Len v apríli chýbali oproti dlhodobému priemeru desiatky milimetrov zrážok.
Je dnešné sucho skôr výnimočný extrém, alebo sa postupne stáva novým normálom?
Labudová: Sucho je prirodzený jav, ktorý sa vyskytoval aj v minulosti, čiže nie je to len niečo, čo sa vyskytlo v dôsledku zmeny klímy, ktorú pozorujeme v uplynulých desaťročiach.
Čo sa však mení v dôsledku zmeny klímy, sú niektoré jeho charakteristiky, ako napríklad intenzita alebo frekvencia, čiže častosť výskytu, prípadne dĺžka trvania. A to je to, čo pozorujeme aj na Slovensku. Určite sa menia podmienky aj v dôsledku rozloženia zrážok počas roka, aj v priestore.
Ak by sme mali porovnať normálové obdobia, ktoré trvajú 30 rokov, ako by ste dnešné sucho okomentovali?
Labudová: V novom normálovom období 1991 až 2020 už máme zmenené podmienky (vyššie teploty, viac sucha, väčší výpar, menej stabilné zrážky, poznámky redakcie).
To, čo sa dnes vyskytuje, je stále výrazná odchýlka a určite to nie je normálny stav. V porovnaní so starším normálovým obdobím 1961 až 1990 by však dnešné sucho pôsobilo ešte extrémnejšie, keďže klimatické podmienky boli vtedy odlišné
Faško: V prípade atmosférických zrážok sa mení ročný režim zrážok nielen na Slovensku, ale v celej strednej Európe. V minulosti sa suchšie obdobia vyskytovali skôr počas chladného polroka, najmä pri mrazivých zimách s menším množstvom zrážok. Dnes je situácia opačná – aj v zimných mesiacoch, teda v decembri, januári či februári, môžeme zaznamenať pomerne výrazné zrážky.
Prišlo teda k posunu a sucho sa teraz vyskytuje v teplejšom polroku, keď by malo byť viac zrážok?
Faško: V júni, ktorý sa v klasických klimatických podmienkach považoval za mesiac, ktorý je prevažne oblačný, s častými zrážkami, sa teraz vyskytujú situácie, keď je oblačnosti málo, je veľa slnečného svitu a takmer sa v tomto mesiaci prestávajú vyskytovať zrážky, ktoré súvisia s prenosom vlhkých vzduchových hmôt z Atlantického oceánu do vnútrozemia strednej Európy.
To je veľmi vážny problém, pretože vegetácia aj ekosystémy sú u nás nastavené na to, že práve v tomto období býva prísun vlahy optimálny.
Zrážky teda neprichádzajú vtedy, keď ich krajina a plodiny najviac potrebujú?
Faško: Áno, toto sa teraz nedeje a, naopak, vlaha sa presúva niekedy na obdobie, ktoré býva buď na konci leta, alebo na začiatku jesene. To sú situácie, keď napríklad v septembri býva u nás niekedy veľa zrážok.
Čiže poľnohospodárom a farmárom prší, keď majú na začiatku jesene zbierať úrodu.
Faško: Plodiny potom zberajú v zablatenom teréne a zrážky prichádzajú v úplne inom období, než by krajina a poľnohospodárstvo potrebovali.
Takže toto je príčina toho, že stav sucha je momentálne veľmi nepriaznivý?
Faško: Je to iba jedna z príčin. Sucho je takto skoro na jar podmienené aj tým, že niekedy v zime býva viac zrážok a tie padajú prevažne v tekutej alebo zmiešanej forme. Nie sú to tuhé zrážky (sneh, poznámka redakcie). A potom chýba na zemskom povrchu snehová pokrývka, ktorá je zdrojom vlahy práve na začiatku jari.
Čo bolo ešte príčinou rekordne nízkeho úhrnu zrážok?
Faško: Veľmi dôležitú úlohu zohrala dominancia tlakových výší, ktoré ovplyvňovali charakter počasia nielen u nás a v strednej Európe, ale v Európe ako celku.
Viacmesačný nedostatok zrážok a sucho sme zaznamenali aj v sezónach 2024 až 2025 či v roku 2022.
A teraz si môžeme položiť otázku, či je to stále len akýsi výkyv, alebo je to už stav, ktorý tu teraz postupne začne preberať hlavnú úlohu. To znamená, že tu bude charakter počasia určovať počas väčšiny obdobia tlaková výš, a tie tlakové níže sa tu síce budú prejavovať, ale vždy to bude iba také kratšie obdobie.
Lebo v minulosti to bolo v týchto zemepisných šírkach, kde sa napríklad Slovensko nachádza, naopak. Dominantnejší vplyv mali tlakové níže s poveternostnými frontami, ktoré s nimi boli spojené, a tlakové výše situáciu dopĺňali. Celý systém bol optimálne vyvážený.
Teraz sa to celé narušilo, čo sa prejavuje napríklad aj na trvaní slnečného svitu. Ten je teraz v niektorých mesiacoch teplejšieho polroka dlhší ako v minulosti.
Takže aj tlaková výš a tlaková níž sa začínajú za posledné roky správať „naopak“?
Faško: Toto konkrétne počasie, ktoré prežívame, to len potvrdzuje. Takže skutočne tlakové výše začínajú mať výraznejší vplyv na počasie u nás v súčasnosti v porovnaní s minulosťou. Napríklad v porovnaní s obdobím spred 50 rokov určite, tam to bolo úplne inak.
Z výsledkov meteorologických meraní zároveň vyplýva, že pribúdanie týchto situácií je zachytené, pretože stav, ktorý tu máme teraz, bol aj v roku 2022, aj v roku 2025, aj v tomto roku. A keby sme sa posunuli trošku do histórie, tak tam zase v tej druhej dekáde 21. storočia boli podobné roky a ešte aj predtým, napríklad apríl roku 2007.
Labudová: Ešte ale nevieme úplne definitívne povedať, či to je nový normál, alebo či to je len nejaký krátkodobý výkyv. To budeme vedieť zhodnotiť až po nejakom dlhšom období, keď budeme môcť urobiť komplexnejšiu analýzu.
Za posledné dni sa vyskytli nejaké zrážky. Ktoré regióny Slovenska sú momentálne suchom naďalej najviac zasiahnuté?
Labudová: Zrážky určite nezachránili situáciu, čiže nemôžeme povedať, že sucho na Slovensku už nemáme, stále ho monitorujeme.
Meteorologické sucho máme stále na väčšine územia Slovenska (výsledky k 12. máju, poznámka redakcie), aj keď je zmiernené. Máme tu mierne meteorologické sucho v oblasti Podunajskej nížiny. Juh Banskobystrického kraja má stále veľmi suché podmienky, čiže ani tie zrážky úplne nevyrovnali deficit.
Vrchná vrstva pôdy, horných 40 centimetrov, dostalo vlahu, ktorá jej chýbala. Na strednom a východnom Slovensku je to už o niečo lepšie, ale na Podunajskej nížine alebo na západnom Slovensku stále zaznamenávame mierne až výrazné sucho.
Relatívne nasýtenie pôdy teda stále nie je dostatočné?
Labudová: Dostupnosť vlahy pre plodiny je stále veľký problém. Napríklad na západnom Slovensku evidujeme vo vrchnej vrstve pôdy do 40 centimetrov relatívne nasýtenie len na úrovni 20 až 30 percent (k 12. máju, poznámka redakcie), čo je veľmi málo.
V rámci monitoringu pôdneho sucha odborníci zo SHMÚ sledujú pôdny profil do jedného metra hĺbky. Do hlbšej vrstvy pôdy, teda do hĺbky viac ako 40 centimetrov, sa voda vôbec nedostala?
Labudová: Tá vrstva ešte určite nedostala dostatok potrebnej vlahy, ktorá tam chýba, čiže tie hlbšie vrstvy pôdy ešte nie sú také vlhké. Sú momentálne stále pomerne suché s výrazným deficitom.
Výrazné sucho evidujeme aj na Orave či Kysuciach, kde je odchýlka od bežných podmienok výraznejšia než na juhu Slovenska. Kým južné regióny sú prirodzene suchšie, severnejšie oblasti sú nastavené na vyšší prísun vlahy, a preto tam ekosystémy reagujú na nedostatok zrážok citlivejšie.
Koľko by muselo napršať alebo aké množstvo zrážok by Slovensko potrebovalo, aby sa situácia so suchom výraznejšie zlepšila?
Faško: Mali by to byť stovky milimetrov, ak hodnotíme iba to obdobie od decembra doteraz, pretože deficity zrážok v tomto období dosiahli aj v takých oblastiach, ako je centrálna časť Podunajskej nížiny, viac ako 100 milimetrov.
Keby sme sa posúvali do vyšších nadmorských výšok alebo do severnejších oblastí Slovenska, tak tam deficity dosahujú hodnoty, ktoré sú viacnásobne vyššie v porovnaní s tými, ktoré sú napríklad v tých centrálnych oblastiach Podunajskej nížiny.
Máte konkrétny prípad?
Faško: Takým príkladom môže byť Oravská Lesná, kde deficit zrážok dosiahol 263 milimetrov. Takže na tomto území na každý štvorcový meter v tom približne 5,5-mesačnom období chýbalo 263 litrov vody zo zrážok, čo je veľmi veľa.
V tomto prostredí už musí byť veľmi citeľné, že tam dlhodobo chýbali zrážky. V tejto lokalite považujem situáciu za vážnu. Ľudia, ktorí tam žijú, na to neboli veľmi zvyknutí, aby tam dlho bolo tak málo zrážok, takže si myslím, že tie ekosystémy sú tam zasiahnuté veľmi silne.
Koľko „vedier vody“ dnes obrazne povedané chýba slovenskej pôde?
Faško: Ak si to prepočítame na Oravskú Lesnú za obdobie od 1. decembra 2025 do 11. mája 2026, tak pri vedre s objemom 10 litrov chýba na každý štvorcový meter viac ako 26 vedier vody. To je veľmi veľa na jeden štvorcový meter.
Labudová: Nepredstavujme si to ale tak jednoducho, že teraz tam nalejeme na jeden šup všetko. Napríklad, keby teraz odrazu prišla nejaká intenzívna zrážka, pri ktorej spadne 200 milimetrov, a povieme si: „Áno, dobre, ukončilo to sucho.“.
Prečo?
Labudová: Lebo v tomto prípade je otázne, koľko reálne vsiakne do pôdy, koľko odtečie po povrchu, hlavne po takomto dlhotrvajúcom suchu. Potrebovali by sme dlhotrvajúce zrážky, nie intenzívne v priebehu jedného, možno dvoch dní. Musí to byť postupné dopĺňanie vlahy.
Takže 200 milimetrov za jeden deň by nepomohlo optimálnemu stavu. Nedohnalo by to päťmesačný deficit, lebo väčšina by aj tak odtiekla po povrchu.
Aké zrážky Slovensko teraz potrebuje?
Labudová: Najdôležitejšie by boli plošné zrážky rozložené na dlhšie obdobie, ktoré by neboli príliš intenzívne. Nemalo by veľa napršať za krátky čas.
Faško: Bolo by dobré, keby sa obdobia dažďa trvajúce niekoľko dní striedali s obdobiami slnečného počasia. Rastliny potrebujú v tomto období nielen zrážky, ale aj slnečný svit.
Čiže pravidelnejšie striedanie slnka a dažďa?
Faško: Áno, v minulosti to bolo prirodzené a vôbec sme to nemuseli riešiť, pretože to jednoducho fungovalo.
Prirodzené synoptické obdobie trvá približne tri až sedem dní. Zo západu pravidelne prichádzali poveternostné fronty z Atlantického oceánu, ktoré prinášali aj dlhšie trvajúce plošné zrážky. Keď front prešiel, tak tu prechodne pôsobila tlaková výš, svietilo slnko, a potom prišiel ďalší front.
Takýto cestovný poriadok v počasí teraz akosi nefunguje tak, ako by fungovať mal, a to zrejme robí problém nielen ľuďom, ale aj rastlinám a zvieratám.
Očakávajú sa v najbližšom období aj prudké lejaky alebo nejaké extrémne zrážky, ktoré by mohli zasa viesť k prívalovým dažďom a následne povodniam?
Faško: V máji už pribúda búrok a situácií, keď sa môžu vyskytnúť prudké lejaky. Tie dnes prichádzajú skôr než v minulosti, keď ešte vegetácia na poliach nie je dostatočne vyrastená na to, aby chránila pôdu pred eróziou. Dôsledkom sú splavená ornica a škody po prívalových dažďoch, aké tento rok zaznamenali napríklad aj v Česku.
Z polí bola po prudkých búrkových lejakoch splavená ornica do nižších polôh. A to bolo spôsobené tým, že v tomto čase ešte vegetácia na poliach nebola vyrastená tak, aby mohla prirodzene udržať pôdu pri stekaní vody z dažďa bez toho, aby nebola odplavovaná. A teraz to bolo ešte znásobené tým, že rastliny, ktoré aj niekde vyrastali, boli naozaj veľmi malé v dôsledku sucha.
Nastal teda posun aj vo výskyte intenzívnych dažďov?
Faško: Intenzívne dažde sa u nás v minulosti objavovali zväčša až vtedy, keď už napríklad kukurica, zemiaky alebo aj iné plodiny, ako napríklad hrášok, boli tak dostatočne husté, že bránili pôdnej erózii stekajúcou vodou.
Teraz to tak nebýva, lebo búrky v takejto intenzite prichádzajú o niečo skôr, ako by to malo byť. Súvisí to s podmienkami, ktoré tu teraz máme.
Dochádza tak k narušeniu prirodzených vzťahov v systéme, ktoré boli dlhodobo nastavené inak. V dôsledku týchto systematických anomálií potom pribúdajú problémy s eróziou pôdy aj škody spôsobené bahnom a prívalovou vodou, ktoré musia riešiť obyvatelia zasiahnutých oblastí.
Poľnohospodári hovoria o ťažkom až extrémnom poškodení suchom. V niektorých lokalitách evidujú naši pestovatelia stratu výnosov nad 40 percent. Ktorých plodín sa sucho dotýka najvýraznejšie a môže sa to následne prejaviť aj na cenách potravín?
Labudová: Na základe hlásení od poľnohospodárov a ovocinárov priamo z praxe, ktorí na týždennej báze hlásia predpokladané straty na výnosoch poľnohospodárskych plodín na poliach, kde pôsobia a hospodária, sú to práve jačmeň, pšenica a repka, ktoré máme najviac zasiahnuté.
Dochádza napríklad k zhadzovaniu a schnutiu odnoží. Dokonca bolo hlásené núdzové klasenie. To znamená, že tie rastliny sa snažia ukončiť vegetačné obdobie čím skôr, kým ešte majú akú-takú vlahu, a teda nahadzujú klasy. Aj keď v tomto období je to veľmi neštandardné, a určite to nebudú klasy, ktoré by zabezpečili optimálnu úrodu.
Čiže je to naozaj núdzový stav a v súvislosti s tým očakávajú aj poľnohospodári znížené výnosy a znížené úrody.
Z vašej mapy sú známe začínajúce alebo pokročilé prejavy sucha aj v lesoch. Sú stromy zasiahnuté viac, keď majú korene hlbšie ako 40 centimetrov? A dostal sa k nim dážď, ktorý doteraz spadol?
Labudová: Lesné ekosystémy sú o niečo odolnejšie než poľnohospodárske plodiny.
Hlbšie vrstvy pôdy sa neskôr presušujú, takže lesné ekosystémy začali pociťovať stres o niečo neskôr než práve poľnohospodárske plodiny, ktoré majú plytší koreňový systém.
Vrchná vrstva pôdy sa vždy presuší skôr ako tá spodná, takže lesné ekosystémy neskôr začínajú pociťovať nedostatok vlahy, ale zároveň sa tam neskôr dopĺňa pôdna vlaha. Pre stromy to znamená posunutý efekt. Posun, čo sa týka kondície lesov a dôsledkov sucha na lesné porasty, býva spravidla oneskorený.
Vidíte už dnes dôsledky klimatickej zmeny priamo v dátach SHMÚ?
Faško: Zmeny začali byť viditeľné v meteorologických meraniach už na konci 20. storočia. Odborníci pritom pracovali s viacerými scenármi budúceho vývoja, no reálne výsledky boli nakoniec ešte nepriaznivejšie a alarmujúcejšie, než predpokladali.
Dnes máme zároveň k dispozícii viac údajov o fungovaní klimatického systému, najmä z morí a oceánov. Tie sa síce ohrievajú pomalšie, ale keď už oteplenie dosiahne určitú úroveň, návrat späť je veľmi zložitý. A keďže pokrývajú dve tretiny zemského povrchu, majú zásadný vplyv na klímu.
Už niekoľko rokov po sebe sa uvádza, že teplota povrchových vrstiev morí a oceánov je nadpriemerne vysoká. Nejde už len o krátkodobý výkyv, ale o dlhodobý trend, čo je vážne.
Dôsledky teda pociťujeme práve v počasí, ktoré sa správa akoby „naopak“?
Faško: Dostávame sa do situácie, keď na jednej strane riešime dlhé obdobia s nedostatkom zrážok a potom, keď sa skončia, prichádza opačný problém – zrážok je zrazu priveľa a prebytok vody nám spôsobuje ďalšie škody.
Úplne marginálne je dnes obdobie, keď je počasie také, aké by malo byť, teda normálne. A to je chyba. Malo by to byť naopak. Tieto nepriaznivé stavy by mali byť skôr výnimočné, no my by sme v strednej Európe mali žiť v prostredí, kde sa obdobia so zrážkami a bez zrážok striedajú pravidelne.
Sme nastavení na to, že nám pravidelne tečie voda zo zdrojov, ktoré máme k dispozícii, ale práve na základe situácie, ktorú tu teraz máme, a máme ju už niekoľko rokov po sebe, sa nám môže stať, že v budúcnosti voda prestane tiecť.
Už sa teda nedá spoliehať na to, že kedysi bol vrchol zrážok na väčšine územia Slovenska v prvej polovici leta a minimum zrážok na konci zimy?
Faško: Toto teraz neplatí, a tak akosi chaoticky sa vyskytujú tie obdobia bez zrážok a so zrážkami. Situácie, ktoré tu teraz máme, ukazujú, že striedanie síce stále platí, ale už neplatí taká pravidelnosť striedania. Je to veľmi nepravidelné.
Dochádza u nás k takému veľmi výraznému striedaniu nielen teplotných podmienok, ale napríklad aj snehových. Celú zimu máme nedostatok snehovej pokrývky, nedostatok prírodného snehu, ale potom sa vyskytujú obdobia, keď je zase toho snehu až príliš veľa.
A paradoxne sa tieto obdobia nevyskytujú vtedy, keď by sme ten sneh očakávali, to znamená niekedy uprostred zimy, v decembri, v januári a vo februári, ale ešte predtým alebo až potom.
Dá sa očakávať, že podobné extrémne suchá budú na Slovensku častejšie a horšie?
Labudová: Klimatické scenáre naznačujú, že suché obdobia sa u nás budú vyskytovať aj častejšie, môžu byť o niečo dlhšie, takže treba s týmto fenoménom rozhodne počítať do budúcna.
Určite potrebujeme, aby sa Slovensko adaptovalo na zmenené podmienky a aby bolo lepšie pripravené na výskyt sucha. A je jedno, či sa rozprávame o pôdnom alebo hydrologickom suchu.
Ako momentálne vyzerajú prognózy na leto 2026?
Labudová: Spoľahlivé predpovede sa dajú robiť maximálne na 10 dní dopredu, čiže prognózovať, aké bude leto z hľadiska zrážok, prípadne teploty, je náročné, nehovoriac o suchu. Takže uvidíme, ako sa bude vyvíjať situácia.
V každom prípade teraz na najbližšie obdobie, čo sme sa pozerali, by sa na Slovensku mali vyskytovať nejaké zrážky. Čiže k tomu zmierneniu sucha by malo dôjsť v najbližších dňoch.
Faško: Musíme byť pripravení na to, že zrejme letá, ktoré teraz budú nasledovať, a bude to asi aj to tohtoročné, sa budú vyznačovať tým, že sa v nich budú vyskytovať aj vlny horúčav. Potom bude závisieť už iba od toho, koľko tých vĺn horúčav v lete bude, a aké budú výrazné.
Zvykajú si ľudia na extrémy počasia až tak, že napríklad „normálne teplé“ leto môžu vnímať ako chladné?
Faško: Boli aj také obdobia, keď v niektorých dňoch minuloročného leta na Slovensku nebolo 30 °C, čo už tiež niektorým ľuďom prekáža, pretože istá skupina spoločnosti, hlavne tí mladší, je nastavená, že by to malo byť v lete 35 °C.
A to je mylná predstava, pretože u nás by malo byť 35 °C len výnimočne. A nemala by to byť situácia, na ktorú si máme nárokovať.