Prezidenti Ruska a Číny Vladimir Putin a Si Ťin-pching počas stredajších rokovaní oživili plány na výstavbu druhej vetvy plynovodu Sila Sibíri. Potrubná sústava s celkovou dĺžkou približne 2 600 kilometrov má dopraviť 50 miliárd kubických metrov LNG ročne, hoci sa diskusie o projekte utlmili na celú dekádu.
Dlhoročný šéf Kremľa pricestoval do Pekingu len niekoľko dní po Donaldovi Trumpovi. So Siom zatiaľ uzavrel najmenej 20 ekonomických a obchodných dohôd, v spoločnom vyhlásení tiež odsúdili americké snahy o dopravenie zbraňových systémov do vesmíru.
Okrem kritiky namierenej voči plánovanému protivzdušnému systému Zlatá kupola sa v spoločnom vyhlásení objavila aj výčitka za vypršanie platnosti zmluvy New START o obmedzení jadrových arzenálov USA a Ruska.
Napriek tomu, že náleziská fosílnych surovín sa nachádzajú aj vo východnej Sibíri, plánovaný plynovod má začínať na polostrove Jamal, z ktorého čerpá aj prenosová sústava s plynovodom Bratstvo.
Putinov poradca médiám povedal, že obe krajiny dosiahli „všeobecnú zhodu“ v otázke plynovodu, nezverejnil však žiadne podrobnosti o financovaní ani konkrétne dátumy. V spoločnom vyhlásení sa však Putin a Si vyjadrili k americkej blokáde Iránu a dvojnásobnému uzavretiu Hormuzského prielivu.
Rusko a Čína sú obchodnými partnermi v mimoriadne širokom množstve sektorov, Peking sa však podľa analytikov nechcel príliš pripútať k ruským energonosičom. Dodávky z Jamalu by v prípade spustenia Sily Sibíri 2 predstavovali až 12 percent čínskej spotreby v roku 2025.
Po narušení svetových obchodných trás, ktoré spôsobila americko-izraelská vojna proti Iránu a následná blokáda Hormuzu, sa však Peking momentálne nemôže spoliehať na dodávky z Blízkeho východu. Najmä export tankermi z Kataru, Emirátov či Saudskej Arábie spôsobil nárast cien a rastúce obavy odvetvia aj svetových ekonomík.
Teherán sa v priebehu vojny ponúkol, že sa pripojí na potrubnú sústavu v strednej Ázii, cez ktorú Čína dováža energetické suroviny. Tieto projekty sú však zatiaľ len vo fáze vyjednávania, a ľudová republika sa tak stále spolieha na dodávky po mori.
To je pravdepodobne jeden z dôvodov, prečo Peking súhlasil s predbežnou dohodou o Sile Sibíri. Pôvodné rokovania sa zastavili pre nezhody v otázke ceny, štátne koncerny Gazprom a CNPC sa však týždeň pred Putinovou návštevou dohodli na pokračovaní v implementácii dohôd.
Čína údajne chcela, aby sa cenové podmienky nového plynovodu zhodovali s ruskou domácou sadzbou vo výške približne 120 až 130 dolárov za 1 000 kubíkov, zatiaľ čo Moskva sa snaží o podmienky bližšie k projektu Sila Sibíri 1, ktoré by podľa televízie CNBC sumu viac ako zdvojnásobili.
V prvom kvartáli tohto roka vzrástol čínsky dovoz ruského plynu o 35 percent v porovnaní s prvým kvartálom roka 2025, dodala televízia.
Export ruského plynu a ropy do Európy sa od invázie na Ukrajinu vo februári 2022 takmer zastavil, výnimky si na úrovni Únie vyjednali hlavne Slovensko a Maďarsko. Od roku 2028 sa však prostredníctvom nástroja RePowerEU majú zastaviť aj tie, čo podľa CNBC spôsobí ďalší pokles príjmov Gazpromu.
Štátny plynový gigant vlani zaznamenal 44-percentný pokles exportu na západ, pričom televízia skonštatovala, že išlo o najnižšiu úroveň za posledné dekády. Sila Sibíri 2 by však naopak spôsobila, že Moskva sa stane závislou od jedného odberateľa, kým Peking by vymenil neistotu v Hormuze za závislosť od ruských dodávok.
Tak to vysvetlil respondent CNBC Michael Feller, hlavný stratég z poradenskej spoločnosti Geopolitical Strategy. „Dohoda by signalizovala nielen dôveru, ale aj rozhodnutie, že vzájomná závislosť je bezpečnejšia ako alternatíva,“ povedal s tým, že „pre zvyšok sveta by to znamenalo, že čínsko-ruské vzťahy by bolo ťažšie narušiť“.
Na Putinovu návštevu reagoval hovorca nemeckého ministerstva zahraničia s tým, že údajne rastúca podpora Číny pre ruské sily na Ukrajine má vplyv na bezpečnosť Európy i Nemecka. „Všetko, čo Rusku umožňuje pokračovať v tejto agresívnej vojne proti Ukrajine, predstavuje hrozbu aj pre európsku bezpečnosť, pre našu bezpečnosť tu v Nemecku,“ dodal.
Oznámil však, že ministerka Katherina Reicheová absolvuje podobnú návštevu na budúci týždeň. Okrem politických rokovaní navštívi aj miestne firmy, v jej delegácii bude 40 zástupcov nemeckých firiem.
(bbc, reuters, sab)