Prispeje energetická chudoba k federalizácii EÚ? Smerujeme k tomu

Kto by nechcel čistejšie životné prostredie a peniaze? Vskutku, až tak jednoducho sa niekedy prezentuje úsilie Európskej komisie zmierniť tempo klimatickej zmeny a súčasne po pandémii napumpovať peniaze do európskej ekonomiky, ideálne na zmysluplné reformy.

Riešenie klimatických zmien a hospodárska obnova sa stali prioritami eurokomisie, čo samo osebe nie je problém. Ten tkvie skôr v tom, že chýbala ozajstná a vhodne načasovaná diskusia o nástrojoch a ekonomických dôsledkoch grandióznych plánov za stovky miliárd eur.

Poukázal na to napríklad ekonóm Mojmír Hampl, bývalý viceguvernér Českej národnej banky, ktorý chodieval na rokovania do Bruselu. O uhlíkovej neutralite sa podľa jeho slov v podstate nedebatovalo – najprv bolo priskoro a potom už bol návrh hotový.

Diskusia chýbala dokonca aj priamo v Európskej komisii. Viacero eurokomisárov malo námietky k emisným povolenkám (ETS) a zákazu spaľovacích motorov, ale nemali šancu prejaviť svoj názor. Predsedníčka EK Ursula von der Leyenová poskytla médiám takticky vopred rozhovory o finálnom znení návrhu legislatívy, hoci k nemu mala výhrady zhruba tretina eurokomisárov.

Veľké zdražovanie a ekonomická kompenzácia

Aj bez znalostí detailov bolo už na začiatku evidentné, že taký veľký reformný plán (zoznam legislatívnych zmien tu) a ambiciózne klimatické ciele budú mať masívne ekonomické a spoločenské následky. Štáty sa spoliehajú na financie z Bruselu, firmy zasa na štát. Lenže ekologické dane, vyššie poplatky za emisné povolenky, po novom rozšírené aj na dopravu a budovy, drahšie elektromobily a v konečnom dôsledku zvýšené ceny tovarov, energií a služieb pocítia na vlastnej koži spotrebitelia.

Zdražovanie či nevyhnutná zmena spôsobu života, ktoré budú sprevádzať plnenie emisných cieľov, môžu vyvolať protesty obyvateľov. Napokon, už sme to zažili. Nepatrný nárast cien paliva a obmedzenie rýchlosti na okresných cestách vo Francúzsku spôsobil vznik celonárodného protestného Hnutia žltých viest. Francúzi sú síce jedným z najprotestujúcejších národov EÚ, ale zdražovanie pocítia najmä občania trpiaci energetickou chudobou (podľa EK ide o desať až 20 percent Európanov). Tých je najviac práve v krajinách strednej a juhovýchodnej Európy.

Brusel s odmietavou reakciou počítal. Jedným z jeho riešení je takzvaný Sociálny klimatický fond, ktorý by mal štvrtinu z výnosov z klimatických povoleniek použiť na finančnú podporu energetickej chudoby. Počíta sa so sumou 72 miliárd eur. Cez emisné povolenky tak zdražie výroba (priemysel), doprava aj bývanie, ale centralizovanou schémou sa budú späť do členských štátov rozposielať finančné kompenzácie pre ľudí postihnutých energetickou chudobou.

Ekonomická harmonizácia a finančná závislosť

Jednou z podmienok realizácie zelenej obnovy má byť redistribúcia peňazí a nevyhnuteľná ekonomická harmonizácia. Ako inak porovnať, ktorí občania v jednotlivých členských štátoch majú nárok na kompenzáciu a v akej výške? V každom štáte je iná mzda, sociálne príspevky či dotácie na ekologické renovácie domov. Bez zjednotenia alebo aspoň priblíženia ekonomických parametrov to nepôjde. Nota bene, na definícii energetickej chudoby, čo je kľúčový parameter, slovenská vláda ešte len pracuje.

Finančná, čo je v konečnom dôsledku politická federalizácia, môže prísť rýchlejšie a zájsť ešte ďalej, ako si myslíme. Svedčia o tom dva príklady.

O aktuálnom prudkom náraste cien plynu a energie sa diskutovalo už aj na európskej úrovni. Španielsko a Taliansko navrhli spoločný nákup ropy a zemného plynu. Padol tiež návrh centralizovane finančne pomáhať chudobnejším Európanom pri rastúcich cenách energií.

Pripomeňme si, že súčasný plán obnovy je balíkom 750 miliárd eur v podobe pôžičiek a grantov, ktoré bude potrebné začať od roku 2028 splácať. Preto Únia prichádza s viacerými environmentálnymi daňami a poplatkami.

Hoci to malo byť jednorazové opatrenie, z južanských štátov sa ozýva, že by sa plán obnovy mohol stať trvalým, nie jednorazovým finančným nástrojom na financovanie reforiem. Aj preto Francúzsko veľmi pozorne sleduje vývoj koaličných rokovaní v Nemecku. Kým Francúzi chcú ďalší plán obnovy a uvoľnenie rozpočtových pravidiel, nemeckí liberáli z FDP sú proti a účasť vo vláde podmieňujú kreslom ministra financií. Názor tandemu Nemecko – Francúzsko je určujúci, len po ich dohode a ústupku Berlína bolo totiž možné, aby plán obnovy mohol vôbec vzniknúť.