Hlavnou zbraňou zástancov migrácie je tvrdenie o jej ekonomickej nevyhnutnosti. Nielenže sa vraj s migráciou nedá veľa robiť, ale údajne je zároveň jednou z mála ciest, ako udržať európske ekonomiky v raste.

Tento argument stojí na zdanlivo nepriestrelnej veličine: HDP. Ak krajina prijme viac ľudí, takmer automaticky zvýši veľkosť svojej ekonomiky. Noví obyvatelia pracujú, utrácajú, bývajú, jazdia dopravou, spotrebúvajú energie a využívajú služby. Aj tam, kde nepracujú, vzniká dodatočný dopyt po bývaní, zdravotníctve, školstve, administratíve, sociálnych službách a integračných programoch.

Časť fiškálnych nákladov sa tak v národných účtoch paradoxne objaví ako ekonomická aktivita. Práve to je jadro problému. Rast HDP nie je to isté, čo rast blahobytu. Štúdia CEPR odhaduje, že posledná migračná vlna môže do roku 2030 zvýšiť potenciálny produkt prijímajúcich krajín EÚ o 0,2 až 0,7 percenta.

Migrácia je pre HDP výhodná už tým, že pridáva do hospodárstva ďalších obyvateľov. Lenže ekonomika môže byť väčšia bez toho, aby sa domáci obyvatelia mali lepšie. To je rozdiel medzi rastom HDP a rastom prosperity.