USA a Irán sú blízko k dohode, tvrdí Pakistan. Izrael zostáva mimo rokovaní

Pakistanský premiér Šáhbáz Šaríf tvrdí, že Spojené štáty a Irán dosiahli finálnu podobu pripravovanej mierovej dohody.

Šáhbáz Šaríf.

Šáhbáz Šaríf. Zdroj: Tingshu Wang/Reuters

Šaríf v piatok v príspevku na sociálnej sieti X napísal, že Pakistan sa v poslednom období intenzívne podieľal na sprostredkovaní rokovaní a v súčasnosti spolupracuje s oboma stranami na určení ďalšieho postupu.

Štátnik obvinil bližšie nešpecifikované skupiny zo šírenia dezinformácií s cieľom zmariť dosiahnutie dohody. Podľa jeho slov je mier medzi Washingtonom a Teheránom bližšie než kedykoľvek predtým.

Podobne sa vyjadril aj iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arákčí, ktorý informoval, že takzvané Islamabádske memorandum o porozumení je tesne pred finalizáciou a vyzval médiá, aby nešpekulovali o obsahu dokumentu, kým nebude oficiálne dokončený. Podrobnosti dohody zatiaľ neboli zverejnené.

Skutočnosť potvrdil aj vysokopostavený predstaviteľ Bieleho domu. Podľa neho sa krajiny nachádzajú len krok od uzavretia dohody, ktorá by mohla ukončiť súčasný konflikt. Očakáva, že dohodu podpíšu v najbližších dňoch v niektorej z európskych krajín.

Prekrúcanie obsahu dohody

Prezident USA Donald Trump predtým obvinil Irán z prekrúcania obsahu rokovaní o pripravovanej dohode so Spojenými štátmi. V príspevku na sociálnej sieti Truth Social napísal, že informácie, ktoré Teherán údajne poskytol médiám, nemajú nič spoločné s podmienkami, na ktorých sa obe strany písomne dohodli.

Iránskych predstaviteľov označil za nedôveryhodných partnerov a vyhlásil, že s nimi nie je možné rokovať v dobrej viere. Americký prezident zároveň kritizoval aj údajný dronový útok na lode smerujúce z Hormuzského prielivu, ktorý označil za úplne neprijateľný.

Trump vyzval Teherán, aby si „dal svoje záležitosti do poriadku“ a konal rýchlo. Obsah sporných podmienok však vo svojom vyhlásení nespresnil.

Izrael odmieta byť súčasťou dohody

Pripravovaná dohoda medzi USA a Iránom sa približuje k uzavretiu, no rokovania stále narážajú na citlivé otázky. Podľa viacerých zdrojov zostáva spornou najmä formulácia týkajúca sa zastavenia bojov v Libanone, kde Teherán požaduje ukončenie izraelských operácií proti hnutiu Hizballáh.

Návrh memoranda údajne počíta s postupným uvoľnením iránskych aktív a zmiernením sankcií na vývoz ropy výmenou za opätovné otvorenie Hormuzského prielivu. Rozhovory o jadrovom programe by sa mali odložiť na 60 dní, pričom americká a iránska verzia podmienok sa výrazne líšia.

Washington trvá na odstránení zásob vysoko obohateného uránu, zatiaľ čo uniknuté návrhy túto požiadavku nespomínajú. Podľa západných zdrojov by memorandum mohli podpísať už počas víkendu. Izrael však nie je súčasťou rokovaní, keďže premiér Benjamin Netanjahu sa účastníkom dohody stať odmietol.

Biely dom hlási prelom

Rokovania medzi USA a Iránom sa podľa Washingtonu dostali do záverečnej fázy a dohoda môže byť podpísaná už v priebehu niekoľkých dní. Návrh počíta s ukončením iránskeho jadrového programu, zničením alebo odvozom vysoko obohateného uránu a zavedením kontrolného režimu, ktorý má zabezpečiť dlhodobé dodržiavanie záväzkov.

Na oplátku by Teherán mohol postupne získať prístup k zmrazeným aktívam a úľavu od sankcií.

Americkí predstavitelia zdôrazňujú, že žiadne ekonomické benefity neprídu automaticky po podpise dokumentu. Iránska verzia rokovaní je však podstatne opatrnejšia a naznačuje, že krajina neurobila zásadné ústupky v otázke jadrového programu ani kontroly Hormuzského prielivu.

Podľa USA zostáva už len vyriešiť technické detaily realizácie dohody.

Teherán trvá na kontrole Hormuzu

Iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arakčí reagoval, že rokovania so Spojenými štátmi o jadrovom programe budú pokračovať až po implementácii pripravovanej dočasnej dohody. Podľa jeho slov memorandum o porozumení zatiaľ nebolo podpísané a jeho konečná podoba sa ešte môže zmeniť.

Dohoda má zahŕňať znovuotvorenie Hormuzského prielivu pre lodnú dopravu a ukončenie konfliktov na viacerých frontoch v regióne. Arakčí zároveň zdôraznil, že Irán neplánuje návrat k modelu správy prielivu spred vojny.

Tvrdí, že zvrchovanosť nad strategickou námornou trasou patrí Iránu a Ománu, pričom Teherán bude garantovať bezpečný prechod lodí. Jeho vyjadrenia naznačujú rozdielny pohľad Teheránu a Washingtonu na pripravovanú dohodu.

Kým americká strana hovorí o pokroku smerom k obmedzeniu iránskeho jadrového programu, Irán kladie dôraz najmä na bezpečnostné a regionálne aspekty dohody.

(reuters, mja)