Manželia Ličkovci: Keď v sebe cítite túžbu, ktorú svet nevie uhasiť, pravdepodobne ste boli stvorení pre iný svet

Katarína a Peter Ličkovci sú mladí manželia, ktorí sa rozhodli uveriť vo svoje poslanie, prinášať svetu krásu aj napriek mnohým „ale“. Tvoria kreatívny pár: ona je odevná dizajnérka, on ilustrátor. Pre Štandard porozprávali o svojej tvorbe i o tom, čo má Boh do činenia s umením.

Katarína a Peter Ličkovci Foto: archív manželov Ličkovcov

Ste veriaci a obaja sa pohybujete v umeleckej branži, ktorá je pre vás aj poslaním. Ako ste k tomu dospeli?

Obaja sme vyrastali v kresťanských rodinách. K viere sme boli vedení. Ale, samozrejme, v určitom momente života človeku nestačí, že mu rodičia povedali, ako svet funguje podľa nich (smiech) a potrebuje sa presvedčiť z vlastnej skúsenosti a rozhodnutia. Každý sme išli svojou cestou, ale obaja sme sa v určitom momente rozhodli Bohu uveriť. Prirodzene, ako všetci mladí ľudia, začali sme hľadať, aké povolanie by nás v živote napĺňalo.

Katarína: Niečo vo vnútri ma vždy ťahalo k tvorbe a okrajovo som sa tomu aj venovala. Napriek tomu, keď padla otázka, na akú školu ísť po strednej, rozhodla som sa pre Ekonomicko-správnu fakultu Masarykovej univerzity v Brne. S mojou kamarátkou Veronikou sme jednoducho chceli odísť do Brna a škola bola druhoradá. Okolie s takým rozhodnutím súhlasilo, lebo vyštudovať ekonomickú školu znelo ako istá a stabilná cesta do budúcnosti. Po nejakom čase na tejto škole som ale pochopila, že to nie je moje miesto pôsobenia a že to ubíja moje vnútro. A tak som po dvoch rokoch odišla, podala si jedinú prihlášku na odevný dizajn a verila som, že ak sa mám na školu dostať, tak sa dostanem. Keď ma prijali, bola som presvedčená, že je to ono, že sa mi otvárajú dvere, za ktorými je síce budúcnosť neistá, ale naplnenejšia.

Peter: Už na strednej škole ma niečo lákalo na umení. Aj preto som sa rozhodol ísť študovať architektúru, no po čase som zistil, že akokoľvek je architektúra krásna, tak nie je pre mňa. Postupom času sa táto túžba po umení premenila v to, že som začal ilustrovať. To, prečo je umenie mojím poslaním, sa snažím len objavovať.

Povedali ste, že ste sa v určitom momente rozhodli uveriť Bohu. Nakoľko je pre vás dôležitý?

Veľmi. Uverili sme, že je zmyslom života. Presviedčame sa o tom vždy, keď sa zameriame na iný cieľ a plníme sa inými vecami, že to nesýti. Ako vravel C. S. Lewis, že keď v sebe cítite túžbu, ktorú svet nevie uhasiť, pravdepodobne ste boli stvorení pre iný svet.

Čo je inšpiráciou pre vašu tvorbu? Kde ju nachádzate?

V mnohom sa inšpirujeme inými umelcami, či už súčasnými, alebo historickými. Tvorba je niekedy spájanie. Snažíme sa sledovať trendy i experimentovať, keď je na to čas a prostriedky. Obaja sme na začiatku dráhy, takže sa máme čo učiť a kam rásť. Veľa konzultujeme jeden s druhým. Hoci robíme každý niečo iné, nejakým spôsobom vnikáme aj do sveta toho druhého odboru a vieme si navzájom povedať nezaujaté názory. Veľmi úprimne. (smiech) Našou motiváciou je prinášať do sveta niečo pekné, nové, využívať, že sme jedineční a že svet v istom zmysle vždy túži po kráse.

Každý máte svoju oblasť umenia, v ktorej sa realizujete. Zvyknete aj spolupracovať?

Ako sme už spomínali, veľa konzultujeme. spolupracovali sme na tvorbe potlačí na látky a teraz chystáme (psst, ešte je to tajné) detskú knižku. Veľmi často si vravíme, že by sme radi robili niečo spoločne. Momentálne je ťažké nájsť si na to čas.

Z odevnej tvorby Kataríny Ličkovej. Foto: archív manželov Ličkovcov

Čo chcete svojím umením priniesť, reprezentovať?

Katarína: Tvorba odevu ma veľmi baví, dáva mi zmysel robiť to nápadito a kvalitne. Zatiaľ však o sebe nemám veľké ilúzie, ale z vlastnej skúsenosti viem, že keď dám niečomu čas, viem v tom rásť. Všímam si tiež to, že sa v súčasnosti veľa ľudí snaží dištancovať od fast fashion a hľadajú možnosti, kde zháňať oblečenie lokálne a ja sa im s tým snažím pomôcť. Niekde v sebe mám ešte túžbu posunúť to všetko niekam ďalej a som ochotná to v sebe skúmať a hovoriť na príležitosti áno. Mám taký sen, že by som tým, čo robím, vedela ešte niekomu pomáhať... Nemám to podchytené konkrétne, ale verím, že keď to príde, budem to vedieť.

Peter: Je ťažké povedať, čo chcem priniesť. Ilustrácia je často o tom, že interpretujete. Môžu to byť vaše myšlienky či idey niekoho iného. Snažím sa pracovať na veciach, ktoré mi dávajú zmysel. Usilujem sa ponúknuť pohľad na napísaný text v inom svetle, alebo ho doplniť tak, aby tomu človek vedel lepšie porozumieť.

Umenie často prináša asociáciu s neviazanosťou a istým chaosom. Môže kresťan naplno robiť umenie? Má Boh do činenia s umením?

Veríme tomu, že sám Boh je Tvorca, Umelec. On je ten, čo neustále vymýšľa, stále pracuje. Zasial to do nás ľudí. Umenie bolo odjakživa previazané s náboženstvom a s vierou. Môžeme to vidieť stále aj dnes, aj keď možno v menšej miere ako v minulosti. Zároveň predstava toho, že umelci sú neviazaní a svet umenia je chaotický, je podľa nás falošná. Vo svete umenia nájdeme veľké množstvo umelcov, ktorí sú úplným opakom tohto popisu.

Mnoho ľudí má taký názor, že robiť umenie profesionálne, je ťažký neistý chlieb. Ako to vidíte?

Vtipné na tom je, že sme na tom obaja rovnako. Začali sme podnikať naplno v tom istom roku, takže si presekávame cestičku spoločne. Zatiaľ sa stretávame s tým, že je to ťažký, neistý chlebík. Osobne často nevieme, z čoho budeme o dva mesiace žiť. Zároveň nás to ako kresťanov v niečom prakticky učí vedieť sa spoliehať na Boha, že na nás nezabudol a že naša istota je v ňom. Zatiaľ máme len takú skúsenosť, že vždy, keď sme mali hlavy v smútku, že neprichádza žiadna dobrá zákazka, o deň alebo dva neskôr prišla. Uvedomujeme si tiež, že začiatky nebývajú ľahké a veci sa rodia ťažko. Túto cestu sme si však dobrovoľne vybrali a kráčame po nej.

Čo pre vás znamená móda a čo najradšej tvoríte?

Katarína: Je to určitý druh vyjadrenia sa, podtrhnutie krásy človeka. Najradšej si vymýšľam. V istom zmysle čokoľvek. Obľubujem prírodné materiály, prírodné motívy, štruktúry, ale aj prepájanie štýlov umenia. Mám rada, keď odev podtrhuje hudba, fotka, video, poézia....

Vašu prácu často okrem iného vidieť na veľmi výnimočných šatách v živote ženy – na tých svadobných. Čo je pre vás výnimočné na tvorbe takýchto šiat?

Katarína: Výnimočná je naozaj každá z týchto žien, neviest. V istom zmysle riadne nazriem do ich príbehov, životov. Snažím sa ich spoznať a zistiť, čo majú rady. A tiež spolupracovať s nimi, aby sa cítili aj vďaka svadobným šatám ako kráľovné a aby to nebol len kostým, ale tak trochu odraz ich samotných. Toto je prvý rok, keď som mala viac neviest a navrhnuté šaty boli naozaj také rôznorodé ako samotné tieto ženy.

Keď už sme pri svadbách, aký je váš názor ako kresťanov na manželstvo?

Katarína: Pre mňa znamenal vstup do manželstva asi väčšiu slobodu a bezpečie. Nechcem, aby to vyznelo ako klišé, ale vydala som sa za muža, ktorý je zároveň mojím najlepším priateľom a toto manželstvo je taká výprava za dobrodružstvom. Súvisí to, samozrejme, aj s tým, že sme sa rozhodli žiť s týmito našimi profesiami a obaja sme povahy, ktoré chcú tomuto riziku čeliť. Asi by to nebolo možné, keby mal jeden z nás o živote úplne odlišné predstavy, ale u nás platí, že dvom je lepšie ako jednému.

Ilustrácie detských kníh Petra Lička. Foto: archív manželov Ličkovcov

Ako ste sa dostali k ilustrátorstvu? Máte nejaké osobné poslanie v tejto oblasti?

Peter: To je dlhý príbeh. Pred niekoľkými rokmi som mal túžbu ilustrovať detskú knižku. Nikomu som o nej, samozrejme, nevravel. Počas tohto obdobia som na internet pridával príspevky mojich obrázkov a jedna známa ma požiadala, či by som nechcel ilustrovať jej básne pre deti. Knižka o pár mesiacov vyšla a to bol môj začiatok. Splnil som si sen, o ktorom nik iný ako ja a Boh netušil. Postupom času som si uvedomoval, že sa v tom chcem viac rozvíjať až som sa tomu začal venovať naplno.

Často uvažujem nad tým, čo je moje poslanie. V poslednom období je pre mňa dôležité snažiť sa porozumieť kráse, objavovať ju a prinášať ju aj pomocou ilustrovania. Zároveň si uvedomujem, že ilustrácie sú často odrazom toho, čo prežívam, nejaký môj jazyk, ako transformovať to, čo neviem vyjadriť slovami. Takže túžim po tom, aby mojím poslaním bolo milovať a táto láska sa mohla preniesť do mojej tvorby. Ale tak ďaleko som sa ešte nedostal.

O čom snívate?

Život je napínavý a nevieme, čo je za ďalšou zákrutou. Snívame o tom, že Boh naše talenty použije. Máme nádej, že nech by sa náš príbeh vyvíjal akokoľvek zvláštne, Boh vie vstúpiť do príbehu a zmeniť dej na lepší. Snívame aj o voľnosti či slobode, o tom, že všetko môže byť ešte väčšie a viac „žúžo“.