Vyhliadky na zmiernenie napätia na Blízkom východe pomáhajú finančným trhom rásť po celom svete. Na tom nič nemenia ani rôzne zdržania a vzájomné obviňovania zo strany troch zúčastnených aktérov.
Americký prezident bol počas stretnutia lídrov G7 veľmi lakonický, keď vyhlásil, že ak by sa čoskoro neotvoril Hormuzský prieliv, svet by čelil ekonomickej katastrofe. Práve tomu chcel Trump zabrániť, a preto musí byť uzavretá dohoda s Iránom.
Pôsobí to síce trochu komicky, pretože to bol práve Donald Trump, kto svojím rozkazom na útok na Irán spôsobil, že sme sa dostali do situácie, v ktorej svetu hrozila ekonomická katastrofa.
Trump tak len potvrdil, že Wall Street opäť jasne zvíťazila. Práve skutočnosť, že trhy opäť rastú, je pre Trumpa absolútne kľúčová. Aj napriek tomu, že bežných amerických spotrebiteľov trápia rastúce ceny, pád Wall Street pred blížiacimi sa voľbami by šéfovi Bieleho domu prakticky znemožnil dosiahnuť dobrý výsledok.
Víťazstvo Teheránu a pragmatizmus trhov
Podpísaná dohoda so 14 bodmi je jednoznačným víťazstvom Iránu, pretože zo 14 bodov memoranda je desať v súlade s tým, čo požadoval Irán. Iba jediný bod sa týka jadrových zbraní a pri ňom Teherán uisťuje, že ich nebude vyrábať.
Aj tento bod je však len relatívnym úspechom, pretože duchovní vodcovia Iránu sa zhodujú v tom, že jadrové zbrane sú v rozpore s náboženskými predpismi. Trumpov podpis tak znamená, že Amerika ustúpila Iránu z ekonomických záujmov. A práve tento krok upokojil trhy, hoci je to ďalší znak slabnúceho vplyvu USA vo svete.
Trhy a investori tak vedia, že dohoda musí byť uzavretá, a vďaka tomu sú menej náchylní reagovať na rôzne prestrelky a slovné výpady medzi delegáciami. Je to len súčasť rokovania, ktoré trochu pripomína dohadovanie sa na iránskych bazároch, kde obchodníci predvádzajú presvedčivé výkony. Pravda je taká, že ani USA, ani Irán nechcú v konflikte pokračovať. Jediná vôľa pokračovať v boji je zrejmá zo strany Izraela.
Rétorické prestrelky sú ďaleko od reality. Hoci iránska delegácia cez víkend odložila otvorenie Hormuzského prielivu, toto vyhlásenie bolo v rozpore so správou amerického veliteľstva CENTCOM, podľa ktorej bola sobota 20. júna v prielive veľmi rušným dňom. Úžinou preplávalo 50 veľkých lodí, vďaka čomu sa na trh dostalo ďalších 17 miliónov barelov ropy. Aj to je znakom toho, že biznis dokáže prekonať vzájomné nepriateľstvá.
Ropa zostáva kráľom
Investorom by nemala uniknúť tradičná každoročná ročenka OPEC World Oil Outlook na rok 2026. Snahy politikov a neziskových organizácií o prechod na bezemisnú a zelenú ekonomiku nebudú také jednoduché. OPEC predpovedá, že spotreba ropy bude rásť aj v nasledujúcich rokoch.
Zo súčasných 105,1 milióna barelov by mal svet v roku 2030 spotrebovať 113,3 milióna barelov ropy denne. Ani dlhodobá prognóza do roku 2050 nepočíta s poklesom spotreby. Naopak, svet bude potrebovať 124,1 milióna barelov ropy denne.
Za týmto nárastom budú stáť predovšetkým Ázia, Blízky východ a Afrika. Na prvý pohľad je to logické: práve v týchto regiónoch posilňuje stredná trieda, ktorá sa čoraz viac približuje životnému štýlu západných ekonomík.
Nech už bude podiel umelej inteligencie na ekonomike rásť akokoľvek rýchlo, údaje zatiaľ ropu nevytlačia. Digitálna ekonomika môže meniť spôsob, akým pracujeme, komunikujeme alebo investujeme, ale fyzický svet bude naďalej potrebovať energiu, dopravu, petrochémiu a priemysel.
Iránska kríza navyše opäť ukázala, že od éry, v ktorej ropa prestane byť strategickou surovinou, sme ešte veľmi ďaleko.
Problémy bavorskej ikony
Minulý týždeň sme mohli sledovať pád jednej nemeckej ikony automobilového priemyslu – spoločnosti BMW. Jej akcie stratili počas posledných piatich obchodných dní na finančných trhoch viac než 11 percent. Dôvodom poklesu bolo takzvané oznámenie „profit warning“, teda varovanie pred poklesom ziskov.
Profit warning nikdy nie je dobrá správa. Spoločnosť BMW oznámila, že očakáva výrazný pokles zisku pred zdanením, zatiaľ čo predtým počítala len s miernym poklesom. Marža automobilovej divízie má byť teraz len jedno percento až tri percentá namiesto predchádzajúceho odhadu medzi štyrmi a šiestimi percentami.
Marža v rozmedzí jedno percento až tri percentá je totiž bežná pri autách určených na hromadnú výrobu. BMW sa tak dostalo do kategórie bežných áut.
Zákazníci BMW už jednoducho nechcú za túto značku priplácať. Najväčšie problémy má nemecká automobilka v Číne, kde jej výrazne klesajú predaje. Problémom je, že ide o systémovú záležitosť. V Číne vo všeobecnosti klesá záujem o autá so spaľovacími motormi.
Proti tomuto trendu nepomôže BMW ani tá najlepšia marketingová kampaň. Ťažko predpokladať, že sa situácia zmení, skôr naopak. Domáca konkurencia v segmente elektromobilov bude naďalej vytláčať prémiové európske značky.
Druhý problém súvisí so situáciou na Blízkom východe. Vo svete sa zhoršuje spotrebiteľská nálada a vyššie náklady na energiu ukrajujú z beztak tenkých výrobných marží. Pokles akcií BMW nám zároveň pripomína, že dianie na burze sa neobmedzuje len na umelú inteligenciu alebo na firmy zo sektora polovodičov, ktoré naďalej zažívajú rastový boom.
Mimochodom, výrobca pevných diskov Western Digital tento týždeň posilnil o 32 percent. Je to takmer dokonalý kontrast: zatiaľ čo niektoré technologické tituly naďalej ťažia z trhu hladného po dátovej infraštruktúre, tradičné priemyselné firmy zostávajú vystavené oveľa praktickejším problémom, ako sú slabší dopyt, drahšia energia a geopolitika.
BMW teda nie je len príbehom jednej automobilky. Je to pripomienka, že burza dnes funguje v dvoch rýchlostiach. Na jednej strane stoja firmy prepojené s dátovou ekonomikou a investičnou eufóriou okolo umelej inteligencie. Na druhej strane sú podniky, ktoré musia naďalej predávať fyzické výrobky v prostredí slabšej spotrebiteľskej nálady, drahších vstupov a neistého geopolitického vývoja.