Slovenská ekonomika vstúpila do roku 2026 v období slabého rastu. Firmy odkladajú investície, domácnosti síce hlásia relatívne silnú spotrebu, no šetria menej a verejné financie zostávajú pod tlakom.
V tomto prostredí sa opäť naplno prejavil trend, ktorý ekonómovia sledujú už niekoľko štvrťrokov – úbytok živnostníkov. Mnohí z nich podnikanie ukončili, predovšetkým tí s nízkymi príjmami, ktorým sa výrazne zvýšili fixné náklady podnikania. Časť z nich sa však iba presunula do zamestnania alebo k inej forme podnikania.
Národná banka Slovenska vo svojej letnej prognóze upozorňuje, že zamestnanosť sa mierne znižuje najmä v dôsledku poklesu počtu samostatne zárobkovo činných osôb. Začiatkom roka ich počet podľa údajov Štatistického úradu SR výraznejšie klesol, pričom významnú úlohu zohrali aj legislatívne zmeny prijaté v rámci konsolidácie verejných financií.
Podľa regulátora ide o pokračovanie trendu z roku 2025. Na prelome rokov sa pokles ešte zrýchlil. Inštitúcia upozorňuje, že za vývojom stojí kombinácia viacerých faktorov – slabší dopyt v ekonomike, rast nákladov podnikateľov a predovšetkým vyššie odvodové a daňové zaťaženie.
Najväčší zásah pocítili malí podnikatelia
Centrálna banka sa rozhodla pozrieť na problém detailnejšie. Analyzovala, čo sa stalo s ľuďmi, ktorí živnosť ukončili. Počet živnostníkov sa totiž podľa údajov národných účtov za posledných päť štvrťrokov znížil o viac ako 16-tisíc osôb.
Medzi odchádzajúcimi dominovala najmä jedna skupina ľudí. „Veľká väčšina ukončených živností patrila podnikateľom s nízkymi príjmami, ktorí platili odvody z minimálneho vymeriavacieho základu,“ konštatuje sa v správe. Podľa jej autorov to naznačuje, že ich zasiahli práve konsolidačné opatrenia – najmä vyššie dane a odvody.
Pre ekonomiku to nie je zanedbateľná správa. Živnostníci predstavujú flexibilnú časť trhu práce. V mnohých odvetviach dokážu reagovať rýchlejšie ako veľké firmy a vytvárajú dodatočné zdroje príjmov. Ich úbytok preto nemožno vnímať iba ako štatistickú zmenu.
Na druhej strane, regulátor konštatuje, že situácia nie je taká dramatická, ako by naznačovali počty zaniknutých živností.
Mnohí prešli do zamestnania
Z údajov Sociálnej poisťovne vyplýva, že najväčšiu skupinu bývalých živnostníkov tvoria ľudia, ktorí po ukončení podnikania nastúpili do zamestnania.
Takmer 22 percent zaniknutých živností patrilo ľuďom, ktorí si následne našli prácu ako zamestnanci.
Práve tento údaj môže naznačovať, že časť živnostenského podnikania bola v minulosti využívaná ako náhrada pracovného pomeru. Analytici poukazujú na to, že vláda prijala aj opatrenia zamerané na obmedzenie takzvaných fiktívnych živností. Prechod do zamestnania preto nemusí znamenať stratu pracovného miesta, ale len zmenu právnej formy výkonu práce.
Ďalšou významnou skupinou boli ľudia, ktorí už predtým pracovali ako zamestnanci a živnosť využívali iba ako vedľajší zdroj príjmu. Takmer pätina ukončených živností patrila teda tým, ktorým sa po zvýšení nákladov ďalšie udržiavanie živnosti neoplatí.
Práve tento segment môže byť z pohľadu životnej úrovne najzaujímavejší. Títo ľudia síce neprišli o zamestnanie, no prišli o dodatočný príjem. V čase rastúcich cien a pokračujúcej konsolidácie ide o faktor, ktorý podľa analytikov môže znižovať finančnú odolnosť domácností.
Časť ľudí z trhu práce zmizla
Najväčšie otázniky vyvoláva skupina bývalých živnostníkov, ktorí po ukončení podnikania zmizli z evidencií. Podľa údajov Sociálnej poisťovne tvorili približne 21 percent všetkých zaniknutých živností osoby, ktoré už v registroch nefigurujú.
Centrálna banka pripúšťa viacero možností. Časť z nich mohla odísť do zahraničia. Iní mohli prejsť na podnikanie prostredníctvom spoločnosti s ručením obmedzeným. Niektorí sa mohli presunúť do sivej ekonomiky alebo úplne opustiť trh práce.
Približne desať percent zaniknutých živností patrilo dôchodcom alebo ľuďom, ktorí počas sledovaného obdobia odišli do penzie. Ďalších sedem percent prešlo na prácu na dohody a približne päť percent skončilo v evidencii úradov práce.
To znamená, že časť poklesu podnikania nemožno vysvetliť iba administratívnymi zmenami. Niektorí ľudia sa z ekonomickej aktivity skutočne stiahli.
Signál pre vládu
Ekonomická letná analýza prináša zaujímavé politické posolstvo. Konsolidácia verejných financií síce doručuje vyššie príjmy štátu, no zároveň mení správanie ekonomických subjektov.
Centrálna banka konštatuje, že úbytok živnostníkov odráža prispôsobovanie sa novému regulačnému a nákladovému prostrediu. Časť podnikateľov sa presunula do iných foriem ekonomickej aktivity, časť však svoje pôsobenie na trhu práce obmedzila.
Pre vládu je to dôležité upozornenie. Ak sa budú náklady podnikania ďalej zvyšovať, najcitlivejšie budú reagovať práve malé a nízkopríjmové podnikateľské skupiny. Tie pritom tvoria významnú súčasť regionálnej ekonomiky a lokálnych služieb.
Pokles počtu živnostníkov preto nemožno vnímať iba ako technickú štatistiku. Je to jeden z prvých viditeľných dôsledkov konsolidácie, ktorý ukazuje, že snaha o ozdravenie verejných financií so sebou nesie nemalú daň.