Hegerovu vládu zastaví až Brusel, ak nebude súdnosti doma

Keď minulý rok zasiahla Slovensko pandémia čínskeho koronavírusu, na ministerstve financií vedenom terajším predsedom vlády Eduadom Hegerom bili na poplach. Príjmy z daní a odvodov mali klesnúť ku koncu roka v porovnaní s predvlaňajškom dvojciferným tempom. Znamenalo by to ohrozenie financovania verejných inštitúcií, kam popri štátnom rozpočte patria hlavne mestá, dediny, župy, Sociálna poisťovňa, zdravotné poisťovne. Nedostávalo by sa školám, nemocniciam, doprave, nebolo by dosť na dôchodky či sociálne dávky. V tejto panike schválil parlament rozpočet s historicky najvyšším deficitom v novodobej histórii Slovenska, prevyšoval osem miliárd eur.

Napokon bolo všetko inak. Rok 2020 dopadol podobne ako predchádzajúci, na daniach a odvodoch sa vyzbieralo takmer rovnaké množstvo peňazí.

Panika však neustávala, a tak parlament v máji 2021 na podnet už nového ministra financií Igora Matoviča siahol do rozpočtového zákona a prihodil k výdavkom ďalšie takmer štyri miliardy eur, čím má deficit prevýšiť tento rok 11 miliárd eur. Toto hrozivé číslo pochopíme v plnej miere, keď si uvedomíme, že príjmy štátneho rozpočtu pokryjú napuchnuté výdavky len z 58 percent. Na ostatok si bude musieť štát požičať a bude sa ďalej zadlžovať.     

Dnes sme zas o nejaký ten mesiac ďalej a ekonómovia z ministerstva financií vysielajú do sveta konečne upokojujúcu správu. Príjmy z daní a odvodov by sa napriek ďalším vlnám pandémie mali podľa aktuálneho vývoja tento rok zvýšiť o päť percent a budúci možno až o sedem.

Napriek tomu panika akoby neustávala. Matovič požiadal koncom septembra ministra zdravotníctva Vladimíra Lengvarského, aby nepočítal s vyše 200 miliónmi eur v rámci platieb za poistencov štátu, ktoré štát pôvodne garantoval v štátnom rozpočte na tento rok. A to napriek tomu, že daňové a odvodové príjmy sa vyvíjajú nad očakávanie dobre.

Hoci v systéme zdravotníctva ide o relatívne malú sumu predstavujúcu necelé štyri percentá celkových výdavkov, v napätej situácii je to pre Lengvarského tvrdá rana. Čpie osobnou nespokojnosťou šéfa OĽaNO s nominantom hnutia na čele zdravotníckeho rezortu a naznačuje, že z takejto pozície bude minister financií vystupovať aj voči ďalším členom vlády.

V prípade štátneho rozpočtu na budúci rok je Matovič skúpy na slovo. Ohlásil iba, že očakáva deficit na úrovni 4,3 percenta hrubého domáceho produktu a že požiadavky ministrov boli o 6,6 miliardy eur vyššie, ako počítal. Je veľmi pravdepodobné, že celý deficit, ktorý bude zrejme prevyšovať štyri miliardy eur, pôjde podobne ako v predchádzajúcich rokoch na vrub štátneho rozpočtu, teda ho vyrobí vláda. Otázka je, ktorí ministri si koľko u Matoviča vydupú.

Výsledkom bude, že vláda bude ďalej tento štát zadlžovať, hoci príjmy jej budú rýchlym tempom rásť. Nech nás nemýli pandémia, na jej ošetrenie vláda minie iba 700 miliónov eur – to je posledné číslo, ktoré doteraz ohlásil Matovič.

Takže budúci rok nečakajme žiadne šetrenie. Ak to pôjde tak, ako avizuje Matovič, či ak dokonca bude ohlásený deficit iba štartovací a vyšplhá sa ešte vyššie, potom Hegerova vláda definitívne potvrdí, že sa stáva vernou nástupkyňou poslednej Ficovej. Pokračuje v nezodpovednom míňaní a ženie Slovensko do ďalšieho zadlžovania. Už dnes je Slovensko na tom najhoršie spomedzi všetkých členských štátov Európskej únie, ak by sa snažilo dospieť k vyrovnanému rozpočtu. A je bližšie k tomu, aby sa v zadlžovaní ubralo cestou Talianska, nebodaj až Grécka.

Možno nie neoblomnosť SaS, ktorá sníva o daňovej brzde, ale nenásytnosť OĽaNO pri vyrábaní dlhov stojí za tým, že parlament už rok nedokáže schváliť novú dlhovú brzdu, kde by boli zakotvené výdavkové limity. Ukazuje sa, že toto bude pre politikov typu Fica či Matoviča jediné, čo ich dokáže udržať na uzde. Ústavný zákon. Len najskôr ho treba schváliť.

V rozhadzovaní štátnych peňazí akoby neexistovali zábrany. Kým dakedy člen Ficovej koalície Andrej Danko z SNS pobádal vládu, len aby míňala a zadlžovala štát, lebo „ľudia si to zaslúžia“, teraz Matovič rozhadzuje peniaze na očkovaciu lotériu, aby „ľudí odmenil“. Už v tom nevidím rozdiel. Jednému i druhému nešlo o dožičenie ľuďom, ale o vlastnú populistickú pozíciu.

Dávno som nemal pred koncoročným licitovaním o štátny rozpočet také obavy ako tento rok. Nakoniec to asi bude tak, že rozmarom politikov pristrihne krídelká až Brusel či Frankfurt. Tam bude posledná brzda, lebo sme súčasťou väčšieho celku a s ostatnými zodpovedáme za spoločnú menu euro. Napokon to priznal aj sám Matovič, ktorý vníma Európsku komisiu ako policajta, čo zakročí, ak by vláda bezbrehosť míňania preháňala.   

Rozhadzovačnou a populistickou rozpočtovou politikou sa dobrovoľne vzdávame autonómnosti. Z poslušného žiačika Európskej komisie, čo sa potvrdilo pri fonde obnovy, padáme hlbšie – zriekame sa zodpovednosti za svoje činy a inštanciu súdnosti nachádzame iba v centrále.

Hegerova vláda má v rukách nástroje, ako zastaviť nebezpečný pohyb. Čoraz razantnejšie jej ich pripomína Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Ak sa ich podujme použiť, jej členovia budú musieť potlačiť politický populizmus. Takže v prvom rade ide o politiku, nie o ekonomiku. Uznávam, že to bude veľmi ťažké, lebo politika je už niekoľko rokov na šikmej ploche, ekonomika ju len slepo nasleduje.