Svet nie je v pokoji, no burzy vďaka umelej inteligencii lámu rekordy.
Polrok na finančných trhoch utiekol ako voda. Keby niekto povedal, že počas tohto polroka zažijeme únos venezuelského prezidenta, vojnu v Iráne, uzavretý Hormuzský prieliv, rastúce výnosy na dlhodobých amerických dlhopisoch, návrat inflácie a oslabenie japonského jenu na najnižšiu úroveň za posledných štyridsať rokov, zrejme by dodal, že najlepšie je špekulovať na ich pokles.
Keby však túto stávku urobil, škaredo by sa spálil. Od začiatku tohto roka totiž svetové trhy rastú.
Juhokórejský index KOSPI pridal 91 percent, japonský Nikkei 38 percent a americký index Russell 2000 vzrástol o pätinu. Rast tohto indexu pritom odporuje zaužívanej logike. Práve tento index menších amerických firiem je veľmi citlivý na výšku úrokových sadzieb, pretože veľká časť týchto spoločností je silne zadlžená. Sadzby pritom tento rok s najväčšou pravdepodobnosťou oproti pôvodným očakávaniam neklesnú.
Aj indexy ako Nasdaq so ziskom 11 percent a Dow Jones so ziskom 10 percent majú za sebou polrok, za ktorý by sa nemuseli hanbiť ani v dobrých časoch. O to viac potom v týchto pohnutých dobách.
Ako tento rast vysvetliť?
Polovodičový motor
Za všetko môže index SOXX, ktorý združuje polovodičové firmy. Od začiatku tohto roka pridal viac ako 80 percent, a to aj napriek tomu, že sa v posledných dvoch dňoch investori rozhodli vybrať zisky.
Najviac zastúpenými spoločnosťami v tomto indexe sú Micron, AMD, Nvidia, Broadcom, Intel, Applied Materials a ďalšie. Len Micron pridal od začiatku roka viac než 200 percent a AMD viac ako 131 percent. Vďaka tomu bol prvý polrok 2026 vôbec najúspešnejším v histórii tohto indexu. SOXX investorom prakticky hovorí, že dnes sa neoplatí vlastniť nič iné ako práve akcie z tohto sektora.
Lenže ani dnešná doba nie je jednoduchá. Index za posledné tri dni značne oslabil a investori sú veľmi náladoví. Za zmenou sentimentu stála informácia o tom, že spoločnosť Meta chce ponúknuť nevyužitú výpočtovú kapacitu svojich dátových centier na ďalší predaj.
V prvej chvíli išlo o veľmi pozitívny impulz pre akcie Mety. Lenže neuplynulo ani 24 hodín a rovnaká správa začala vyzerať úplne inak. Ak má Meta toľko voľnej kapacity, že ju môže predávať ďalej, znamená to aj niečo nepríjemné. Nemá pre ňu dostatok vlastného využitia.
Inými slovami, Meta zrejme vybudovala väčší výpočtový výkon, než je sama schopná spotrebovať. Správa o jej voľnej kapacite tak zrazu otvorila otázku, ktorú trh nechcel počuť.
Čo ak sa nestavia len na dnešný dopyt, ale aj na dopyt, ktorý ešte len musí vzniknúť? Čo ak sa časť investícií do umelej inteligencie začína podobať klasickému cyklu preinvestovania, ktorý polovodičový sektor tak dobre pozná? Predovšetkým všetci veria, že kapacít bude navždy málo. Potom sa stavia, objednáva a platí za každú cenu. A nakoniec sa zistí, že kapacít je zrazu viac ako reálnych zákazníkov.
Varovanie z Wall Street
Atmosfére nepomohol ani legendárny investor z filmu Stávka na neistotu (The Big Short) Michael Burry. Ten na svojom účte na platforme Substack zverejnil zoznam pozícií, ktoré momentálne takzvane shortuje. Ide teda o akcie, pri ktorých čaká výrazný pokles. Zoznam bol pomerne dlhý: od Micronu cez celý spomínaný index SOXX až po Nvidiu, Applied Materials a Caterpillar.
Burry tým vlastne iba zopakoval to, čo hovorí už prakticky celý posledný rok. Dianie okolo umelej inteligencie podľa neho silne pripomína bublinu. A to nie hocijakú.
Jej slabé miesto vidí hlavne v kruhových investíciách, keď jedny technologické firmy posielajú peniaze druhým, tie si za ne kupujú čipy, cloud a výpočtový výkon a celý systém potom navonok vyzerá silnejší, než v skutočnosti je. Problém nastane vo chvíli, keď sa ukáže, že časť tohto dopytu nie je ťahaná reálnym využitím AI, ale iba nutnosťou udržať celý príbeh v chode.
Tak ako vždy má Burry dozaista kus pravdy a jeho úvaha je vysoko racionálna. Problém spočíva iba v načasovaní. To sa mu v posledných rokoch nepodarilo trafiť hneď niekoľkokrát po sebe. Burryho to však trápiť nemusí. Za celú svoju kariéru je stále veľmi výrazne v pluse. Jedna predčasná stávka na pokles trhov ho teda nepoloží.
Nečakaný víťaz technologickej horúčky
Najzaujímavejšou položkou na jeho zozname je Caterpillar. Túto firmu poznáme všetci z amerických filmov, ktoré sa odohrávajú na stavbe. Typicky ide o žlté bagre, buldozéry, generátory a ťažkú techniku.
Na prvý pohľad ide o spoločnosť, ktorá má k umelej inteligencii asi rovnako ďaleko ako betónová miešačka k jazykovému modelu. Caterpillar predtým patril k defenzívnym akciám tvoriacim stabilný základ portfólia.
Ide o veľkého hráča so silným príjmom a osvedčeným biznis modelom, pri ktorom je krach, a teda aj pokles ceny akcií na nulu, prakticky vylúčený. Nevýhodou tohto titulu bývala práve len jeho cenová stabilita.
To sa však s príchodom umelej inteligencie zmenilo. Akcie Caterpillaru zaznamenali od začiatku tohto roka rast viac než 61 percent. Niečo podobné bolo pre takú firmu predtým nemysliteľné. Pritom sa nijako nezdvojnásobil dopyt po nových stavbách.
Ba práve naopak, vysoké úrokové sadzby v USA novú výstavbu skôr brzdia. Spoločnosť Caterpillar však objavila úplne nový biznis, ktorým je predaj motorov na záložnú prevádzku masívnych dátových centier určených práve pre umelú inteligenciu.
Keď sa aj firma ako Caterpillar začne na burze obchodovať ako víťaz technologickej revolúcie, je nad slnko jasné, že tento príbeh nabral obrovské otáčky. Nie preto, že by bol Caterpillar zlou investíciou, ale preto, že trh začal hľadať víťaza aj tam, kde by ho ešte pred dvomi rokmi nikomu nenapadlo hľadať. V takej chvíli už investori nekupujú len budúci rast konkrétnych ziskov, ale aj abstraktnú predstavu, že jedna – hoci úspešná – divízia dokáže zmeniť fundamentálnu povahu celej korporácie.
Lenže Caterpillar ani po nástupe umelej inteligencie neprestane byť Caterpillarom. Stále to bude primárne firma, ktorá zarába na tom, že niekto niekde potrebuje niečo postaviť, vyťažiť alebo odviezť.
Celé leto tak budú trhy uprene sledovať, kto má vlastne pravdu. Či večný pesimista Burry, alebo optimistický postoj Donalda Trumpa, ktorý jasne postavil svoju politiku aj prebiehajúcu volebnú kampaň na téze, že je jeho administratíva ekonomicky úspešná práve preto, že sa Wall Street obchoduje na historických maximách. Pre Trumpa ide o veľmi odvážnu a nebezpečnú hru. Čím vyššie a rýchlejšie totiž burzové indexy stúpnu, tým viac hrozí, že prípadný pád bude brutálnejší a nebezpečnejší.