Bardejovčania vedeli presne, čo a u koho si objednať, takže nemohli siahnuť vedľa, lebo majstrovská práca tých spišských rezbárov bola na takej úrovni, že slávny Majster Pavol z Levoče je porovnateľný s najväčšími majstrami svojej doby po celej Európe.
Po osemnástich rokoch som sa vrátil do Bardejova, kde sme v roku 2003 začínali divokú karpatskú cestu na Duklu, ktorú potom Jáchym Topol opísal v cestopise Ako sme tiahli za Stasiukom, lebo sme naozaj počas tej cesty prepadli poľského spisovateľa Andrzeja Stasiuka v jeho dome v horskej obci Wołowiec, na druhej strane kopcov. Tam žije so svojou ženou, vydavateľkou a antropologičkou Monikou Sznajdermanovou, stádom oviec a niekoľkými lemkovskými domorodcami, medzi ktorých ideálne zapadol.
Bolo to zapadnuté miesto na konci sveta, ale Andrzej ten pocit nemal, on sa, naopak, považoval a iste ďalej považuje za spisovateľa, ktorý žije práve tu v strede Európy, dokonca viac, ako keby žil vo Varšave alebo asi aj v Prahe, pretože zo svojich lúk a svahov Nízkych Beskýd to má skoro rovnako ďaleko do Krakova ako do Ľvova alebo do Košíc, čo už sú tri krajiny, a keď ide kúsok ďalej, tak je za chvíľu v Maďarsku a potom hneď v Rumunsku.