Prešov je mesto, ktoré si človek ťažko predstavuje, kým tam nebol, ale potom keď tam je, stane sa mu za chvíľu blízke. Naozaj to nie je žiadny zaostalý východ, je to slušné a zaujímavé stredoeurópske mesto so všetkými slohmi.
Začalo sa to tým, že mi prišiel e-mail z knižnice Pavla Országha Hviezdoslava v Prešove. Najskôr som sa vydesil, že som tam nevrátil nejakú knižku, hoci som v Prešove nikdy nebol. To už my, ľudia s kafkovským prežívaním sveta, tak máme… Nadýchol som sa, e-mail otvoril – a bolo tam pozvanie na festival Prešov číta rád, čo ma vydesilo ešte viac: čo by som tam ja robil?
Všetko sa však vyjasnilo, pani riaditeľka Iveta Hurná mi vysvetlila, že sa odo mňa nebude chcieť nič, len budem chodiť dva dni po prešovských školách a tam žiakom predvádzať dobrého a trochu čudného uja z Čiech. Tým sa vždy na Slovensku cítim byť, tak som súhlasil a vydal sa do Prešova. Nie je to napokon tak ďaleko, sadnete večer na aero, za hodinu ste v Košiciach a potom už je to len kúsok.