Poľský premiér: EÚ hrozí, že sa zo slobodnej federácie zmení na centrálne riadený súbor provincií

Poľská vláda sa dlhodobo sporí s EÚ pre reformy súdnictva. Presadzuje ich vládna strana Právo a spravodlivosť (PiS), ktorá tvrdí, že sú nevyhnutné na vykorenenie korupcie a pozostatkov komunizmu v justícii. Podľa EÚ však kroky poľskej vlády podkopávajú nezávislosť súdnictva. Poľská vláda trvá na tom, že justičný systém a súdnictvo sú vo výhradnej kompetencii členských štátov a nie Únie.

Napätie vo vzájomných vzťahoch Bruselu a Varšavy sa vystupňovalo v októbri, keď poľský ústavný súd rozhodol, že niektoré články zmlúv s EÚ nie sú v súlade s poľskou ústavou. Tento verdikt kritizovali viaceré členské štáty EÚ vrátane Francúzska či Nemecka.

Európska komisia skúma poľský verdikt

Európska komisia (EK) analyzuje rozhodnutie poľského ústavného súdu. „Už teraz však môžem povedať, som veľmi znepokojená. Rozsudok spochybňuje základy EÚ a je priamym ohrozením európskeho právneho rámca,“ uviedla jej šéfka Ursula von der Leyenová.

Nepovedala, aká bude reakcia, ale prisľúbila, že bude konať. Vymenovala trojicu možných nástrojov: správne konanie a pokuty, obmedzenie európskych dotácií a napokon článok 7 európskych zmlúv, ktorý by mohol viesť v krajnom prípade k obmedzeniu hlasovacích práv. S tým by však museli museli všetky členské štáty. Maďarsko avizovalo, že Poľska by sa v takom prípade zastalo.

Prejav ukončila zmierlivým posolstvom. „Som za dialóg – toto je situácia, ktorú musíme vyriešiť, postupovať spolu, počítame s Poľskom. Karol Wojtyla a Lech Walesa zmenili históriu Európy, privodili pád železnej opony. Zároveň však Lech Kaczyński ratifikoval Lisabonskú zmluvu,“ vyhlásila Leyenová.

Podpichla tým Morawieckého, keďže Lech Kaczyński zmluvu podpísal ako premiér PiS, ktorá je pri moci aj dnes. Hoci je na čele vlády Mateusz Morawiecki, sivou eminenciou vlády je Jarosław Kaczyński, brat zosnulého expremiéra.

Na záver predsedníčka EK v poľštine zvolala: „Nech žije Polska, nech žije Európa!“

EÚ nesmie prekračovať vymedzené kompetencie

Poľský premiér Morawiecki podľa očakávaní zvolil útočnejší tón. V pondelok poslal lídrom EÚ list, v ktorom varoval pred samovoľnou európskou integráciou a demokratickým deficitom inštitúcií EÚ. Tézy rozvinul v pléne europarlamentu.

„Pravidlá hry musia rovnako platiť pre všetky štáty aj inštitúcie – nemožno ich právomoci rozširovať spôsobom fait accompli a nemôžeme na to využívať finančné vydieranie a hrozby trestom,“ vyhlásil poľský premiér. Rozhodnutia EK a Súdneho dvora EÚ sa mu nezdajú spravodlivé a viackrát naznačil, že na zakladajúce a novšie členské štáty neplatí rovnaký meter.

Brusel podľa neho rozsudok poľského ústavného súdu nepochopil. Poukázal na to, že o hraniciach národnej a európskej legislatívy rozhodovalo viacero súdov vo Francúzsku, Dánsku, Nemecku či Taliansku. Na druhej strane, spor medzi nemeckých a európskym súdom rovnako eskaluje. Európska komisia spustila proti Nemecku správne konanie, ktoré môže viesť k pokutám.

„Európske inštitúcie založené na základe európskych zmlúv prekračujú svoje kompetencie a my musíme mať nástroje, ako na to reagovať,“ obhajoval rozhodnutie poľského ústavného súdu o nadradenosti poľskej ústavy.

Poukázal na to, že členské štáty sa vzdali svojej suverenity v prospech Únie len vo vymedzených oblastiach. Spochybnil zvesti o odchode Poľska z EÚ a poukázal na vyše 80-percentnú podporu členstva medzi poľskými občanmi.

Morawiecki navrhol, aby vznikol na Súdnom dvore EÚ osobitný senát zostavený z predstaviteľov ústavných súdov členských štátov, ktorý by posudzoval jeho rozsudky.

„V 20. storočí sme trikrát bojovali za slobodu, v 1939 sme ako prví bojovali s nemeckou Treťou ríšou,“ uviedol poľský premiér, hovoriac k predsedníčke Európskej komisie, ktorá je Nemka.

Podľa jeho slov Európskej únii hrozí, že prestane byť federáciou slobodných štátov a stane sa „centrálne riadeným súborom provincií“, kde by sila inštitúcií Európskej únie zostala nekontrolovaná.

Veľkí Poľsko podržali

Od liberálnych politikov, medzi inými slovenského europoslanca Martina Šimečku a Beneluxu, zaznievajú výzvy na zastavenie toku európskych fondov do Poľska. Jednak eurofondov, ale aj peňazí z Fondu obnovy, ktorý EK ešte Poľsku neschválila.

Podľa nových pravidiel by eurofondy boli podmienené dodržiavaním pravidiel právneho štátu, čo by EÚ pravidelne kontrolovala. Poľsko s Maďarskom tento mechanizmus napadli na Súdnom dvore. Záležitosť vyvolala veľké spory v EÚ, ktoré urovnalo až Nemecko.

Najväčšie štáty sa aj tentoraz čiastočne zastali Poľska. Nemecko prostredníctvom kancelárky Angely Merkelovej varovalo, aby sa štáty pred uvalením sankcií či zastavení peňazotoku pokúsili spor vyriešiť dialógom. Vzťahy medzi Berlínom a Varšavou v ostatných rokoch poznačila stavba plynovodu Severný prúd 2, ktorý obchádza Poľsko a upevňuje väzby Nemecka s Ruskom.

Francúzsko sa Poľska zastalo nepriamo. Ponúklo mu výstavbu jadrových reaktorov, o ktorých Poľsko intenzívne uvažuje vzhľadom na početné uhoľné elektrárne, ktorým zvoní umieráčik. Desať európskych štátov vrátane Poľska, Francúzska a Slovenska tiež adresovali EK list, v ktorom ju žiadajú o uznanie jadrovej energie za zelený zdroj elektriny.

Francúzsko a Nemecko podľa portálu Politico rovnako vyvíjajú tlak na to, aby Poľsko a problematika právneho štátu neboli témami samitu, ktorý európskych lídrov čaká vo štvrtok a piatok. Keď sa dvojica na niečom zhodne, spravidla v tom duchu koná celá EÚ, je to teda jasný signál.

Rozsudok poľského súdu

Poľský ústavný súd po troch odkladoch v októbri rozhodol, že niektoré články zmlúv s EÚ nie sú v súlade s poľskou ústavou. Súdny dvor EÚ podľa neho prekračuje svoje právomoci.

Rozhodnutie bolo zamerané na oblasť justície, kde má podľa neho prednosť poľská ústava. Vymenoval konkrétne články ústavy, ktoré Poľsku garantujú samostatné spravovanie súdov, nezávisle na európskych zmluvách.

Celé znenie verdiktu poľského súdu nájdete tu.