Nezápadní imigranti stáli Dánsko miliardy eur ročne, ukazuje vládny dokument

Pred troma rokmi stála Dánsko migrácia niekoľko percent z výdavkov tamojšej verejnej správy. Dánske ministerstvo financií zverejnilo výročnú správu, podľa ktorej štát v roku 2018 vynaložil na nezápadných migrantov 31 miliárd dánskych korún (4,17 miliardy eur).

Zatiaľ čo celkové náklady vypočítali z daňových príjmov od prisťahovalcov alebo ich potomkov, odpočítali náklady na zdravotnú starostlivosť, sociálne dávky, starostlivosť o deti, vzdelanie a ďalšie položky, ku ktorým majú prístup všetci obyvatelia Dánska.

V roku 2018 mala krajina verejné výdavky vo výške približne 547 miliárd korún (73,52 miliardy eur). Náklady na nezápadných migrantov a ich potomkov teda predstavovali viac ako päť percent z tejto sumy.

Za domáceho Dána je považovaný človek, u ktorého má aspoň jeden z rodičov dánske občianstvo a zároveň sa v štáte narodil. Všetci ostatní sú považovaní buď za imigrantov, alebo ich potomkov. Rozdiel je jednoduchý – prisťahovalec sa narodil v zahraničí, potomok už v Dánsku.

Štáty Európskej únie, Spojené štáty, Kanada, Island, Nórsko, Švajčiarsko a podobne sú považované za západné. Ostatné oblasti sveta, či už v Afrike, Ázii alebo Južnej Amerike, spadajú do kolónky nezápadných štátov.

Táto kategória sa po novom delí na „ostatné nezápadné štáty“ a krajiny MENAPT. MENAPT sú štáty Blízkeho východu, severnej Afriky, ako aj Pakistan a Turecko.

Astronomická suma

Z celkových nákladov 31 miliárd korún (4,17 miliardy eur) stáli imigranti zo štátov MENAPT 24 miliárd korún (3,23 miliárd eur), čiže okolo 77 percent výdavkov. Napriek tomu, že predstavujú len 55 percent všetkých nezápadných prisťahovalcov a potomkov v Dánsku.

Minister financií Nicolai Wammen vidí dôvod v tom, že migranti z ostatných nezápadných krajín prichádzajú do Dánska za prácou a ich ekonomický výkon je vyšší. Naopak, ľudia z krajín MENAPT mnohokrát prichádzajú ako utečenci, ekonomickí migranti alebo z dôvodu spájania rodín.

Po rozpočítaní na hlavu stáli imigranti z MENAPT štát 85-tisíc dánskych korún (11 423 eur) na hlavu v roku 2018, zatiaľ čo prisťahovalci z ostatných nezápadných krajín len 4-tisíc dánskych korún (538 eur).

Správa taktiež podotýka, že výdavky Dánska na tieto skupiny prisťahovalcov postupne klesajú. V roku 2015 to bolo ešte 42 miliárd korún (5,6 miliardy eur), v roku 2017 už len 33 miliárd korún (4,44 miliárd eur). Pokles pokračoval aj v roku 2018.

Minister pre migráciu a integráciu Mattias Tesfaye poukázal na postupný prepad nákladov, ktorý je podľa neho dôsledkom prísnej prisťahovaleckej politiky súčasnej sociálnodemokratickej vlády.

„Správa potvrdzuje problémy, o ktorých vieme. Integrácia je stále pomalá, ale som šťastný, že sa ukazuje, ako klesá míňanie peňazí na imigrantov a potomkov. Sú to dobré správy. Prísna imigračná politika funguje,“ vyjadril sa Tesfaye.

Tvrdá migračná politika

Minister zároveň zdôraznil, že tieto skutočnosti stoja za návrhom, aby si migranti museli štátne dávky odpracovať.

Predstaviteľ opozičnej národno-konzervatívnej Dánskej ľudovej strany Kristian Thulesen Dahl označil spomínanú sumu 31 miliárd korún za „astronomickú“. Ako riešenie navrhol deportáciu 70 percent prisťahovalcov do roku 2030, ktorí buď spáchali zločin, nenaučili sa dánčinu alebo boli dlhodobo nezamestnaní.

Za posledné roky Dánsko výrazne sprísnilo svoj prístup k prisťahovalcom. V januári tohto roku dánska premiérka Mette Frederiksenová vyhlásila, že ich cieľom je dosiahnuť métu nula žiadateľov o azyl. Inak povedané, cieľom je, aby už Dánsko neprijalo ani jedného ďalšieho azylanta.

V marci prišiel tamojší minister vnútra Kaare Dybvad Bek s návrhom, aby sa do sto rokov znížil podiel nezápadných obyvateľov v každom okrese pod tridsať percent. Takýto krok má zabrániť vzniku „paralelných náboženských a kultúrnych spoločností“, čiže get.

Dánsko je taktiež jedným z prvých štátov, ktoré začali posielať domov sýrskych utečencov. Podľa Kodane je už krajina natoľko bezpečná, aby sa mohli do vlasti vrátiť. Dánsky parlament schválil aj posielanie čakajúcich azylantov do prijímacích táborov mimo Európy a sprísnenie procesu získania občianstva.