Iniciatíva My sme les v utorok upozornila na prípad z Kysuckého Nového Mesta. Tamojší okresný úrad ochranárom potvrdil, že napriek vyhlásenej mimoriadnej situácii neevidovali výskyt medveďa v intraviláne ani škody ním spôsobené.
Ministerstvo životného prostredia tam napriek tomu povolilo odstrel troch šeliem, vďaka čomu poľovník eliminoval medveďa v katastri obce Lodno.
„Takéto prípady podľa nás ukazujú, že mimoriadna situácia neslúži na riešenie konkrétnych konfliktov s medveďmi, ale namiesto toho povoľuje lov trofejí. Podobnú situáciu sme identifikovali aj v desiatkach ďalších okresov,“ podotkla iniciatíva na sociálnej sieti.
Vládu preto žiada zrušiť mimoriadnu situáciu, lebo „sa nepreukázala jej dôvodnosť a problémy s konkrétnymi jedincami sa nevyriešili“.
Spolu 55 okresov
V súvislosti s výskytom medveďa hnedého platia na Slovensku mimoriadne situácie v 55 okresoch, čo podľa My sme les predstavuje 70 percent územia Slovenska.
Tieto opatrenia sú v platnosti už od apríla 2025. Schválila ich vtedy vláda na návrh ministra životného prostredia Tomáša Tarabu (nominant SNS).
Menovite ide o okresy Turčianske Teplice, Martin, Žilina, Bytča, Kysucké Nové Mesto, Čadca, Námestovo, Tvrdošín, Dolný Kubín, Ružomberok, Liptovský Mikuláš, Poprad, Kežmarok, Stará Ľubovňa, Sabinov, Levoča, Prešov, Bardejov, Svidník, Stropkov, Vranov nad Topľou, Humenné, Medzilaborce, Snina, Spišská Nová Ves, Rožňava, Gelnica, Košice-okolie, Košice I, Košice II, Košice III, Košice IV, Brezno, Revúca, Rimavská Sobota, Poltár, Lučenec, Detva, Veľký Krtíš, Krupina, Zvolen, Banská Bystrica, Žiar nad Hronom, Banská Štiavnica, Žarnovica, Topoľčany, Zlaté Moravce, Levice, Považská Bystrica, Púchov, Ilava, Prievidza, Partizánske, Bánovce nad Bebravou a Trenčín.
Vláda k tomuto kroku pristúpila pre nebezpečný nárast bezprostredných stretov šelmy s ľuďmi. Kabinet premiéra Roberta Fica (Smer) vtedy schválil aj mimoriadny zásah do populácie medveďa hnedého v počte 350 jedincov.
Identifikácia problémových jedincov
Z kvóty 350 kusov vlani eliminovali 201 medveďov. Dokopy 106 ulovili poľovníci na základe výnimiek ministerstva životného prostredia a 95 odstránili zásahové tímy.
Ďalších 38 jedincov uhynulo v dôsledku dopravných nehôd, druhovej predácie či pytliactva.
Mimovládni ochranári z Aevis v spolupráci s iniciatívou My sme les a mimovládnou organizáciou Via Iuris podali na envirorezort 33 žalôb. Argumentovali, že podľa smernice o biotopoch sa smú eliminovať len šelmy, ktoré spôsobujú škody na majetku a zdraví občanov.
Ministerstvu vytýkali, že schvaľuje poľovným združeniam výnimky na odlov, ale tie nedostatočne identifikujú problémové jedince.
Rezort preto vo februári tohto roka prehral súd v súvislosti s povolením výnimky na odstrel ôsmich medveďov na Liptove.
Štátny tajomník Filip Kuffa (nominant SNS) vtedy na súde uviedol, že zákon nestanovuje, že medvede treba identifikovať, ale napriek tomu to ministerstvo vždy robí. To tvrdia aj zamestnanci národných parkov a zásahových tímov.
Napríklad riaditeľ Správy Národného parku Malá Fatra Pavol Židek v rozhovore pre Štandard obvinil mimovládne organizácie, že úradníkov zahlcujú písomnými žiadosťami o informácie a zbytočne spochybňujú elimináciu každej šelmy.
„Problémové jedince striekame farbou a dávame im reflexné prvky. Veľmi dobre vieme, ktoré medvede chodia do dedín. Použili sme všetky možné spôsoby aj pri plašení. Avšak tam, kde medveď chodí opakovane a ohrozuje ľudí, prečo by sme ho nemali eliminovať?“ vyhlásil Židek.
Šéf Zásahového tímu Fatra Juraj Žiak Štandardu vysvetlil, že envirorezort udeľoval poľovným združeniam výnimky na odlov len na základe váhy problémových medveďov. Zásahové tímy to však robia podrobnejšie na základe fľakov, dĺžky srsti či počtu vodiacich mláďat, preto bude zrejme ministerstvo po novom používať ich identifikačné protokoly.
Samosprávy zrejme nevidia zmenu
Alojz Kaššák zo Slovenskej poľovníckej komory nášmu denníku zdôraznil, že medveď hnedý je chránený živočích, takže vyhlásenie mimoriadnej situácie a prideľovanie povolení na odstrel sa komory nijako netýkajú.
Ide o vzťah medzi orgánom Štátnej ochrany prírody SR a užívateľom poľovníckeho revíru v katastrálnom území, kde je problémový výskyt.
S prípadom z Kysuckého Nového Mesta nemajú žiaden súvis. „Viem akurát, že tam bol oslovený subjekt, teda užívateľ poľovníckeho revíru, na ochranný odstrel a oni toto povolenie na odlov dali jubilantovi. Celý proces s medveďmi ide mimo poľovníkov, pokým nebude medveď prekategorizovaný do nižšieho ochranného stupňa a nebude regulačný odstrel,“ zopakoval Kaššák.
Dodal, že poľovníci sú nápomocní pri zbere trusu, ktorý poslúži na DNA monitoring početnosti šelmy.
„Keď bol v minulosti odhadovaný počet medveďov na Slovensku 800 kusov, hovorilo sa, že treba regulačne zasiahnuť, lebo to presahuje všetky medze. Teraz sa hovorí o čísle tritisíc. Voľakedy mala medvedica jedno mláďa, dnes má štyri. Na Poľane vodili vlani tri medvedice 14 mladých. Vyrobili sme si populáciu medveďa, ktorá sa nebojí ľudí, je chorá a problémová. A my sa tvárime, že niečo zachraňujeme. Robíme medvediu službu medveďovi,“ uzavrel poľovník.
Predseda Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Jozef Božik pre Štandard podotkol, že nepozná podrobnú situáciu v obciach, kde platí mimoriadna situácia.
„Osobne som presvedčený, že keby boli pomery výrazne lepšie než v čase, keď bola vyhlásená mimoriadna situácia, starostovia by v tejto veci konali. Vzhľadom na to, koľko stretov a atakov medzi medveďom a človekom bolo v uplynulých mesiacoch, ochrana ľudí je podľa mňa namieste,“ uzavrel Božik.