Veľká rekapitulácia: Ide o liberálne strašenie, ignorantstvo a manipulácie

Zdá sa, že najkoncentrovanejší útok obhajcov potratov smeruje proti zavedeniu čakacej doby aj na potraty z takzvaných zdravotných dôvodov a na predĺženie tejto doby na premyslenie.

Strašenie zamĺknutými potratmi

Najskôr zaznel argument, že kvôli tomuto novému pravidlu budú musieť lekári čakať štyri dni aj v prípade vyčistenia maternice pri zamĺknutom potrate, teda keď dieťa zomrelo samé, avšak nedošlo k jeho spontánnemu vypudeniu. Takto argumentovala napríklad poslankyňa Vladimíra Marcinková a organizácia Ženské kruhy.

Samozrejme, ide o nezmysel, pretože doba na premyslenie sa vzťahuje výhradne na umelý potrat, teda úmyselné zabitie dieťaťa na základe zákona o umelom prerušení tehotenstva. Ošetrenie zamĺknutého potratu je niečo celkom iné, a tento zákrok sa neriadi zákonom o umelom prerušení tehotenstva.

Takto naformulovaný argument spochybnili aj informovanejší zástancovia potratov. Jedným z nich je lekár a právnik Peter Kováč, ktorý pre Denník N povedal: „Keď je plod mŕtvy, tak tehotenstvo je už vlastne ukončené a nejde o interrupciu. Lehota by sa teda na túto situáciu nevzťahovala.“ S pomocou redaktorky však argument posunul do inej roviny, a síce: „Zdravotníci nie sú právnici. Iste sa nájdu takí, ktorí budú pochybovať. A keďže vieme, že dnes je trestným činom urobiť také prerušenie tehotenstva, ktoré je v rozpore so zákonom, tak to budú hrať na istotu a časť lekárov bude so zákrokom pri zamĺknutom potrate skutočne čakať,“ uviedol Kováč.

Čiže argument teraz znie, že novela je síce v poriadku, ale to je jedno, lebo iste sa nájdu lekári, ktorí právo nechápu a budú postupovať nesprávne, preto sme aj tak proti novele. Takýto argument spadá do kategórie veľmi slabý. To je asi aj dôvod, prečo sa pri iných témach tento typ argumentu neobjavuje, veď kto by sa chcel dobrovoľne strápňovať takouto pochybnou argumentáciou? Ale keďže potrat je progresívne sakrum, je namieste prinášať aj takéto obety. Zvlášť vtedy, keď je jasné, že redaktorka progresívneho denníka sa v tom vŕtať nebude.

Hra na hlúpeho

Iný argument proti zavedeniu doby na premyslenie aj na potraty z takzvaných zdravotných dôvodov sa objavil vo vyhlásení 173 pro-potratových zdravotníkov, kde sa uvádza: „Zakazovať nám konať včas a čakať na ,bezprostredné ohrozenie zdravia alebo života ženy’ je v absolútnom rozpore s naším poslaním, ktorého súčasťou je ochrana zdravia a maximálna snaha predchádzať zhoršeniu zdravotného stavu.“

V prvom rade, poslaním zdravotníka je ochrana života a zdravia každého človeka, nenarodené deti nevynímajúc. Lekári oddávna skladajú Hippokratovu prísahu, v ktorej sa okrem iného uvádza aj veta: „Nijakej žene nepodám prostriedok na vyhnanie plodu.“ Keď do ambulancie gynekológa príde tehotná mamička, lekár má dvoch pacientov – matku a nenarodené dieťa. Mnohí gynekológovia sa o zdravie dieťaťa naozaj svedomito starajú. No u tých, ktorí robia potraty, nastáva schizofrénia – ak mamička dieťa chce, je to bábätko, z ktorého sa tešíme, ak matka dieťa nechce, je to obsah dutiny maternice, ktorý treba dať preč. Podobná schizofrénia je pri deťoch s postihnutím – ak sú narodené, sú to malí pacienti, ktorých problémy pomáhame riešiť, ak ešte narodené nie sú, oni sú tým problémom, ktorý treba odstrániť.

Poslaním skutočného lekára však vždy bolo aj bude odmietnuť vykonať potrat, hoci sa nás list pro-potratových zdravotníkov snaží presvedčiť o opaku.

Návrh zákona zavádza čakaciu dobu len pre prípad, „ak nejde o bezprostredné ohrozenie zdravia alebo života ženy“. Ide teda najmä o potraty z dôvodu postihnutia dieťaťa, ale čiastočne aj o potraty z dôvodu na strane matky, kedy nie je bezprostredne ohrozené jej zdravie ani život. Toto ustanovenie bolo do zákona dané práve preto, aby lekár mohol robiť život zachraňujúce zákroky bez čakania. Vyhlásenie 173 zdravotníkov sa však sťažuje na absenciu definície pojmu „bezprostredné ohrozenie života matky“, čo podľa nich prináša do lekárskej praxe nejednoznačnosť a možnosť subjektívneho posudzovania situácie.

Iste, hraničné situácie môžu nastať, ako vždy a všade. Ak neistý lekár nevie vyhodnotiť situáciu, môže mamičku pozorovať a rozhodnutie prijať, keď sa situácia vyjasní, prípadne môže konzultovať so skúsenejším lekárom. Aj preto by bolo veľmi vhodné, keby bol názor druhého špecialistu povinný. Žiaľ, pre „tvrdosť srdca“ niektorých poslancov je druhý názor nastavený len ako právo, aby bol návrh ako celok priechodnejší.

Aby však nevznikol omyl, pojem bezprostredné ohrozenie života, prípadne zdravia, nie je našej legislatíve vôbec cudzí. Používa ho zákon o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti v časti Etický kódex zdravotníckeho pracovníka: „Od zdravotníckeho pracovníka nemožno vyžadovať taký výkon alebo spoluúčasť na ňom, ktorý odporuje jeho svedomiu okrem prípadov bezprostredného ohrozenia života alebo zdravia osôb.“ S formuláciou tohto zákona zatiaľ problém nebol.

Používa ho aj zákon o zdravotnej starostlivosti, a to hneď v troch definíciách. Dôležitá je definícia neodkladnej zdravotnej starostlivosti, ktorou sa okrem iného myslí „zdravotná starostlivosť poskytovaná osobe pri náhlej zmene jej zdravotného stavu, ktorá bezprostredne ohrozuje jej život alebo niektorú zo základných životných funkcií.“ Ďalej je pojem použitý pri definícii ambulantnej pohotovostnej služby aj urgentnej zdravotnej starostlivosti.

Pojem je tiež kľúčový pri otázke poučenia a informovaného súhlasu, pretože jedným z prípadov, kedy sa nevyžaduje informovaný súhlas, je práve prípad neodkladnej starostlivosti, teda aj situácia bezprostredného ohrozenia života. Ak lekári nechcú porušiť pravidlá informovaného súhlasu (pri osobe, ktorá nevie súhlas udeliť, alebo pri dieťati bez prítomnosti rodiča) musia vedieť, čo to znamená bezprostredné ohrozenie života.

Posúdenie bezprostredného ohrozenia života súvisí aj so zákonom o zdravotnej starostlivosti aj v súvislosti s povinnosťou „poskytnúť bez zbytočného odkladu každej osobe neodkladnú zdravotnú starostlivosť“. Súvisí so zákonom o zdravotných poisťovniach, konkrétne s ošetrením pacienta, ktorý je poistený v nezazmluvnenej poisťovni, lebo len pri neodkladnej starostlivosti má lekár nárok na preplatenie starostlivosti.

Koncom minulého roka ministerstvo zdravotníctva nariadilo vybraným nemocniciam poskytovať pacientom len neodkladnú zdravotnú starostlivosť. Vyššie spomínaný lekár a právnik Peter Kováč vtedy pre médiá vysvetľoval, na aké prípady sa toto nariadenie vzťahuje, pričom uviedol, že lekár „rozhoduje podľa kritérií, ktoré možno považovať za objektívne“.

Tieto pojmy sú v zdravotníckych právnych predpisoch ustálené a každý lekár by ich mal poznať. Lenže keď sa začalo hovoriť o potratoch, predstavujú neistotu a problém a lekári zrazu nevedia, čo znamenajú. Lebo potrat je sacrum.

Predĺženie čakacej doby pomáha

Pro-potratovým zdravotníkom vadí aj predĺženie doby na premyslenie, ktorá musí uplynúť od zaslania hlásenia o poučení do vykonania potratu. Dnes máme lehotu dva dni, čo je spomedzi európskych krajín, ktoré čakaciu lehotu zaviedli, najkratšia lehota.

Tri dni majú v Čiernej Hore, Írsku, Lotyšsku, Luxembursku, Maďarsku, Nemecku, Portugalsku, Severnom Macedónsku a Španielsku. Päť dní je v Holandsku. Šesť dní v Belgicku. Sedem dní v Albánsku, Rusku a Taliansku. V Európe je teda 14 krajín, ktoré majú dlhšiu lehotu na premyslenie, ako máme my.

Prečo je lehota na premyslenie taká dôležitá? Nuž, počas poučenia má matka dostať dôležité informácie o rizikách potratu, o možnostiach pomoci, o organizáciách, ktoré jej vedia v tehotenstve pomôcť, alebo o možnostiach liečby postihnutého dieťaťa. Rozhodovanie si vyžaduje čas, zvlášť ak matka príde k lekárovi s nastavením, ktoré vniklo pri nedostatku takýchto informácií. No po tom, ako tieto dôležité informácie dostane, v tak zložitej situácii ich nedokáže spracovať z minúty na minútu. Rozhodovanie je proces, ktorý trvá dni, možno dokonca týždne. Informácie si potrebuje premyslieť, nechať ich pôsobiť, porozprávať sa o nich s inými ľuďmi, vyspať sa na to všetko. Preto unáhlenie potratu, teda jeho vykonanie zo dňa na deň, je veľmi nezodpovedné, pretože je tu veľké riziko, že toto rozhodnutie bude unáhlené, pod tlakom, s hlavou v piestu ako pštros. Dôsledky sú však nezvratné a zásadné. Preto je čakacia doba taká dôležitá.

Podľa českého Hnutí pro život veľa matiek čelí tlaku, aby šli na potrat. Radim Ucháč v rozhovore dokonca uvádza, že „podľa štatistík Hnutí Pro život ČR, ktoré ako jediné prevádzkuje špecializovanú celorepublikovú Linku pomoci pre tehotné ženy v tiesni, sa cíti pod nátlakom podstúpiť umelý potrat viac než 80 percent volajúcich žien a v zhruba 15 percentách intenzita psychického alebo fyzického násilia vykazuje znaky trestného činu vydierania. Ide teda zhruba o 600 až 1 200 prípadov ročne“. Možno predpokladať, že na Slovensku bude situácia podobná. Čo z toho vyplýva? Že násilníkovi vyhovuje, ak jeho partnerka nič od lekára nepočuje, ak nedostane kontakty na pomáhajúce organizácie, ak nemá čas nad vecami premýšľať a kontaktovať ľudí, ktorí by ju vedeli vyzbrojiť proti násilníkovi. Aj preto je poučenie a zákonná lehota na rozmyslenie dôležitá.

Aj v prípade postihnutia dieťaťa sú poučenie a čas na rozmyslenie nápomocné. Matky majú dostať aj informácie o možnosti pomoci s liečbou postihnutia. Môžu dostať tiež kontakty na organizácie, ktoré sa príslušným postihnutím zaoberajú a získať presnejšiu predstavu, ako takéto deti žijú a ako situáciu zvládajú iní rodičia. Iste to nie je vždy ľahké. Ale strašidelné predstavy živené internetom a eugenikmi v bielych plášťoch sú neraz horšie, ako kontakt s reálnymi rodinami, ktoré majú postihnuté dieťa. Aj vďaka tomu môžu zistiť, že nie sú sami a nájsť oporu, spolupatričnosť a upokojenie.

Pro-potratovým aktivistom, lekárom a politikom čakacia doba a poučenie nevoňajú. Pozerajú sa na vec zideologizovane, lebo na potrat sa nesiaha. A pozerajú sa cez optiku matiek skalopevne presvedčených pre potrat. Také však rozhodne nie sú všetky. Častokrát je ich rozhodovanie kyvadlo, raz tak, potom zas tak. Zmenia svoj názor aj niekoľkokrát, podľa toho, s kým sa rozprávajú, čo si prečítajú, a do toho všetkého hormóny. Hovoria o tom všetky psychologičky z poradní, ktoré im pomáhajú.

Keď nevieme tieto matky a deti pred potratom teraz uchrániť úplne, uchráňme ich aspoň pred neinformovaným a unáhleným rozhodovaním.