Zazvonil zvonček. Už sú tu, povedala Jarmila K. a ja som išiel otvoriť, ale bola to pani, ktorá niesla blahoželanie od starostky mesta na Otave, pretože Jarmila K. mala nedávno deväťdesiatjeden.
Poďakovala sa a išla si zasa sadnúť k stolu, na ktorom rovnala fotografie z mladosti. Je na nich pekné sedliacke dievča pred vrátami statku alebo tiež s koňmi a potom napríklad, ako v pekných šatách stojí v Prahe na nábreží, odhadujem tak v roku 1947. Fotografie z rokov, keď mala dvadsať až dvadsaťsedem, chýbajú, tie roky sa nefotila, vlastne áno: z profilu a en face do policajnej kartotéky.
Čakali sme ďalej asi hodinu a Jarmila K. stále rovnala fotografie a vyberala tie najlepšie. Potom konečne zazvonil zvonček znova a ja som šiel zase otvoriť a konečne to boli oni, reportéri z ČT. Prišli za ňou, aby natočili šot do relácie Reportéri, ktorý sa vysielal minulý pondelok. Ja som pri tom bol, pretože ma o to Jarmila K. poprosila a pretože vedela, že ten príbeh poznám. Priniesli jej kvetiny a boli veľmi pozorní a ústretoví, redaktor David Vondráček jej prípad poznal, pokladal jej presné a rozumné otázky a Jarmila K. sústredene a starostlivo odpovedala.