Vo Vatikáne diskutovali o sociálnej náuke cirkvi pri príležitosti dvojitého výročia. O súčasných výzvach 30 rokov od vydania encykliky Centesimus Annus hovorili aj Slováci. Štandard na mieste oslovil európsku komisárku pre kohéziu a reformy Elisu Ferreirovú.
Vo Vatikáne diskutovala pápežská nadácia Centesimus Annus o sociálnej náuke cirkvi 30 rokov od vydania rovnomennej encykliky Jána Pavla II. Účastníkom konferencie o solidarite, zodpovednosti a integrálnom rozvoji sa prihovorili držiteľ Nobelovej ceny za fyziku Gérard Mourou, kardinál Antonio Tagle aj eurokomisárka Elisa Ferreirová. Tento rok je tiež 130. výročie vydania vôbec prvej encykliky o sociálnom učení s názvom Rerum Novarum.
Na prestížnu konferenciu prišli aj Slováci vrátane výkonného tajomníka Konferencie biskupov Slovenska kňaza Ivana Ružičku. V tomto roku si pripomenuli 10. výročie založenia slovenskej pobočky tejto nadácie. Na nedávnom podujatí vo Vatikánskom mestskom štáte bol aj jeden zo zakladateľov Ondrej Sočuvka. V roku 2011 ho spolu s ďalšími členmi Stredoeurópskej podnikateľskej a sociálnej iniciatívy (Central European Business and Social Initiative, CEBSI) prijali za členov nadácie.
Pápežská nadácia Centesimus Annus Pro Pontefice združuje okolo 300 členov v 12 štátoch. Spája podnikateľov, investorov, výskumníkov a iných pracovníkov, ktorí aplikujú sociálnu náuku cirkvi. V súčasnosti sa snaží viac zapojiť ženy, mladých a väčšmi sa venuje integrálnej ekológii a propagácii svojich aktivít.
Na stretnutí vo Vatikáne sme oslovili členku Európskej komisie pre kohéziu a reformy. Elisa Ferreirová z Portugalska nám povedala, ako vníma úlohu Vatikánu, cirkvi a pápeža Františka. Ocenila najmä spoluprácu Európskej únie a katolíckej cirkvi.
Prečo je toto podujatie dôležité?
Je to veľmi zaujímavá a dôležitá konferencia. Vatikán, respektíve katolícka cirkev je veľmi rozšírená, keďže jej veriaci sú po celom svete. Spoločne môžeme spojiť sily voči výzvam, ktoré sa týkajú nás všetkých, ako sú klimatické zmeny, nerovnomerný rozvoj, starostlivosť o chudobných a vylúčených. Spolu môžeme naozaj prekonať toto prechodné obdobie a uspieť.
Akú rolu v tom má sociálna náuka cirkvi?
Môže povedať a aj hovorí veľa, lebo je založená na zodpovednosti, spolupráci, solidarite a pomáha i to, že (cirkev) má sieť mnohých ľudí aktívnych v teréne. Zároveň dáva obsah našim plánom na zlepšenie ekonomických vzťahov a aj v oblasti životného prostredia a predchádza tomu, aby ľudia, regióny a krajiny zaostávali.
Vnímate prevažne pozitívnu úlohu Vatikánu a cirkvi?
Áno, veľmi pozitívnu. Myslím si, že sa zhodujeme na väčšine základných hodnôt. Ako sú úcta k druhému bez ohľadu na pôvod či farbu pleti. Každá osoba si zaslúži náš rešpekt, solidaritu a to je jadrom Európskej únie a kresťanského náboženstva.
Cirkev a EÚ majú podľa vás teda viac spoločného ako odlišného?
Myslím si, že áno. Samozrejme, ľudské štruktúry a inštitúcie v dejinách prechádzajú svojimi procesmi a vývojom, no ak sa vrátime k základným hodnotám, tie zostávajú rovnaké a to je spoločné východisko, kde môžeme spojiť úsilie v dobrých veciach a projektoch.
Máte na mysli prienik európskych a kresťanských hodnôt?
Áno, no nielen kresťanských, lebo katolícka cirkev vedie dialóg aj s inými náboženstvami vo svete. A ak tiež vyznávajú úctu k druhému, spoluprácu a solidaritu, treba sa spájať.
Ako vnímate globálnu rolu pápeža Františka?
Je to veľmi odhodlaný človek a významný činiteľ vo svete, ktorý vníma človeka a solidaritu v ich komplexnosti. Osobne ho nesmierne obdivujem.