Dolinková z Hlasu: Očkovanie nás dostane z pandémie, ale nútiť doň je cesta do pekla

Mesiac po tom, čo ste vstúpili do strany Hlas, Zväz ambulantných poskytovateľov (ZAP) pochválil ministra zdravotníctva Vladimíra Lengvarského. Vraj je rozhodný líder, ktorý do prípravy reforiem a legislatívnych zmien zapojil odborníkov. Z vašich posledných vyhlásení vyplýva, že to vnímate inak než ZAP, ktorého ste boli prezidentkou.

Za exministra zdravotníctva Mareka Krajčího bola komunikácia s odbornými spoločnosťami katastrofálna. Informácie sme sa dozvedali až z nekonečných tlačových konferencií. Dúfali sme, že keď ho na poste vystrieda brigádny generál, manažment pandémie bude jasnejší. Minister Lengvarský sa v niektorých otázkach striktne vyhraňuje a povie svoj názor, ale manažovanie pandémie a ani samotného rezortu nie je také, ako by sme očakávali. Evidentne sme premárnili už druhé pandemické leto.

V čom konkrétne?

Neskoro sme začali s očkovacou kampaňou a necielime osvetu na ľudí, ktorí nie sú antivaxeri, len majú vážne pochybnosti dať sa zaočkovať napríklad pre svoj zdravotný stav. Chýbajú im konkrétne informácie o obavách, ktoré prirodzene majú sami o vlastné zdravi. Počas leta sme spustili očkovanie v ambulanciách, ale lekári aj pacienti čerpali zaslúžené dovolenky po fyzicky aj psychicky ťažkej druhej vlne. Teraz by sa možno niektorí chceli dať zaočkovať, ale predtým to aj osobne konzultovať s lekármi.

Tí však zase dobiehajú zameškané výkony, nastala chrípková sezóna a zhoršila sa epidemická situácia. V tretej vlne sa zmenil manažment ambulancií, ale pacienti stále nemajú jasné a striktné informácie, že majú v prvom rade využívať telemedicínu. Toto sú veľmi praktické informácie, ktoré by malo ministerstvo vo vzťahu k pacientom a verejnosti jasne komunikovať. Namiesto toho títo pacienti prichádzajú do ambulancií, kde ich lekári otáčajú a hovoria im, aby najskôr konzultovali svoj stav telefonicky a na základe toho lekár určí ďalší postup vyšetrenia.

Slovensko je v otázke očkovania podľa prieskumov rozdelené takmer na presnú polovicu. Nezdá sa, že by opozícia robila veľa pre to, aby ľudí presvedčila. Hlas možno neorganizuje protesty proti opatreniam tak, ako to robia Smer či kotlebovci, no okrem vás členovia Hlasu nie sú v tomto smere veľmi aktívni. 

Nemyslím si, že celú opozíciu môžeme definovať ako tú, čo nevyzýva k očkovaniu. Ako strana odmietame tvrdenia, že sme zodpovední za nízky stav zaočkovania na Slovensku. Strana Hlas kontinuálne podporuje dobrovoľné očkovanie. Nikdy sme nevyzývali ľudí, aby sa nedali zaočkovať. Podľa môjho názoru zaočkovanosť ľudí nezávisí od toho, či sú zaočkovaní politickí lídri. Voliči Hlasu sú zaočkovaní na 70 percent, čo je vysoko nad priemerom Slovenska. Každý človek by sa mal dať zaočkovať dobrovoľne, lebo je osobne presvedčený o tom, že je to ten najlepší spôsob, ako dokáže ochrániť seba aj druhých.

Nemal by byť Hlas v tejto otázke dôraznejší?

Peter Pellegrini dobrovoľné očkovanie podporuje, prekonal COVID-19 a pravidelne si meria protilátky. Nútiť ľudí zaočkovať sa je cesta do pekla. Dôležité je presvedčiť ľudí o správnosti injekcie a to sa dá len dôsledným a cieleným vysvetľovaním a trpezlivým dialógom.

Chýbajú mi interaktívne diskusie o očkovaní s ľuďmi, ktorí sú v tejto problematike pre občanov dnes uveriteľní. Stretávam sa s imunológmi, pneumológmi či epidemiológmi, ktorí sú odborníkmi na svojom mieste, ale títo možno nevyskakujú na vás z každej obrazovky. Spoločnosť na nich nie je teda ešte „alergická“ a dokážu krásne opísať problematiku pandémie a riziká života bez vakcíny v súčasnej zlej epidemickej situácii.

Očkovanie sa spočiatku prezentovalo ako akýsi svätý grál. S pribúdajúcimi poznatkami vidíme, že v nemocnici končia aj zaočkovaní a potenciálne môžu vírus aj ďalej šíriť. Čo si myslíte vy?

Po vypuknutí pandémie pripravil ZAP materiál o tom, že z pandémie sa vieme dostať len očkovaním alebo premorením. Žiadna očkovacia látka však nebola v tom čase k dispozícii. Situácia sa zmenila a máme hneď niekoľko typov vakcín. Áno, aj zaočkovaní ležia v nemocnici, ale v nepomerne menšom počte. Podľa dostupných informácií majú vo všeobecnosti miernejšie príznaky, rýchlejší priebeh ochorenia a skôr idú domov. Som jednoznačne presvedčená o tom, že očkovanie je cesta von z pandémie.

Ministerstvo zdravotníctva sa aktuálne zaoberá optimalizáciou siete nemocníc. Prečo reformu kritizujete?

Nekritizujem optimalizáciu ako takú. Nemocnice potrebujeme špecializovať a sústreďovať najťažšie výkony do tých zariadení, kde budú mať s nimi lekári viac skúsenosti. Kritizujem, že ide o nesystémový krok a len o reformu nemocníc, nie zásadnú reformu slovenského zdravotníctva, ako je to často prezentované. Nemôžeme stavať dom od strechy, lebo máme prehnité základy. A to v ponímaní prevencie a predovšetkým ambulantnej starostlivosti. Optimalizácia nezlepší dostupnosť zdravotnej starostlivosti, pretože dnes je kľúčové to, že nám chýba personál.

Ambulantná sieť je v dlhodobo zanedbanom a katastrofálnom stave. Práve ambulancie majú zachytiť väčší počet pacientov a liečiť ich za oveľa lacnejšie peniaze. Najskôr sa musíme zaoberať sieťou všeobecných lekárov, pediatrov a špecialistov. Tí dokážu podľa niektorých odhadov vyriešiť až 80 percent zdravotnej starostlivosti. Ak by sme dokázali takto nastaviť systém a gro pacientov vyliečiť ambulantne, do nemocníc sa dostane menej pacientov a prirodzene sa zníži aj počet hospitalizácií. Za takých podmienok môžeme následne optimalizovať nemocnice a viac využívať ich budovy na doliečovaciu dlhodobú zdravotnú starostlivosť.

Prvé podpory z Plánu obnovy na vznik nových ambulancií začnú nabiehať už v roku 2023. Reforma nemocníc nabehne až o rok neskôr. Ministerstvo sa teda zameriava aj na ambulancie.

Ale ide len o reformu siete všeobecných lekárov pre dospelých a všeobecných lekárov pre deti a dorast.

Ráta však s tým, že do roku 2026 prinesie okolo 166 všeobecných lekárov a rozšíri ich kompetencie. Tí môžu prvým kontaktom s pacientmi znížiť nátlak na nemocnice.

To sú len odhady. Daní lekári musia byť najskôr dostatočne motivovaní na to, aby chceli túto prácu za súčasných podmienok vykonávať. Z viacerých debát s lekármi vyplynulo, že ani 60-tisícový príspevok na založenie novej ambulancie nie je dostatočný na to, aby mohli ambulanciu prevádzkovať. Okrem toho celková výška príspevku je rozdelená na tranže. Nie je zaručené, že lekár, ktorý pôjde do takejto ambulancie, dostane celú sumu a už vôbec ju nedostane naraz.

Lekár, ktorý by aj zvažoval otvorenie takejto ambulancie v nedostatkovom regióne, nepôjde zrejme do odľahlých regiónov alebo do regiónov s marginalizovanými skupinami sám. Treba brať ohľad aj na potreby jeho rodiny – práca partnera, škola, škôlka či bývanie. Nie je pravda, že ambulantná reforma bude skôr. Naša vláda schválne podmienila čerpanie peňazí z Plánu obnovy optimalizáciou siete nemocníc, ktorej prijatie je ešte stále otázne.

Šéf reformnej agendy na ministerstve zdravotníctva tvrdí, že sme nemali inú možnosť, lebo peniaze z Plánu obnovy sa viažu na investície.

Súhlasím, že peniaze z Plánu obnovy sa nedajú čerpať na mzdy. Môžu sa skutočne minúť len na modernizáciu a investície. Európska komisia rámcovo definovala, že podmienkou čerpania peňazí z Plánu obnovy pre Slovensko je zlepšenie dostupnosti zdravotnej starostlivosti. To my sme povedali, že túto dostupnosť zlepšíme optimalizáciou siete nemocníc. Bola to podmienka Slovenskej republiky. Keby sme napríklad povedali, že potrebujeme tretinu tohto príspevku investovať do ambulantného sektora, Európska komisia by to pravdepodobne takto odsúhlasila.

Z vášho pohľadu je teda 60-tisícový príspevok na založenie ambulancie nedostatočný?

Ja len reprodukujem výpočty lekárov. Tento príspevok je namodelovaný v určitých tranžiach. Keď ambulancia naplní štvrtinu normatívu kapitantov a následne v určených mesiacoch dosiahne ďalšie stanovené počty, zvyšné peniaze z príspevku sa jej krátia. Celý príspevok teda ani nedostane. Ak ambulancia nedosiahne normatív kapitantov, ale len nejakú jeho časť a dostane len krátený príspevok, je nereálne, aby s relatívne malým počtom kapitantov dokázala následne fungovať iba z platieb zo zdravotných poisťovní. Musí platiť nájom, mzdy, ekonomické a právne služby či náklady na softvér. Ambulantný poskytovateľ zdravotnej starostlivosti má náklady ako obchodná spoločnosť.

O reforme siete nemocníc sa hovorí dlho. Predchádzajúcu stratifikáciu ministerky Andrey Kalavskej podporoval aj Peter Pellegrini. Nebolo by lepšie začať už konečne niečo robiť?

Ani vy si nebudete stavať dom bez poriadnych základov. Ak zrušíme desiatky nemocníc a spravíme z nich doliečovacie nemocnice, nemáme istotu, že tam lekári budú chcieť ostať. Nemáme ani istotu, že ak budú musieť lekári za prácou dochádzať do iného okresu, ostanú v systéme. Čo nám pomôže znížiť počet hospitalizácií, ak neriešime príčinu – teda aby sa ľudia do nemocnice vôbec nedostávali?

Koalícia obviňuje opozíciu z vytvárania chaosu. Vraj strašíte zatváraním nemocníc a absolventi medicíny nemajú motiváciu začať pracovať v regionálnych nemocniciach. Inde zas lekári dávajú výpoveď a odchádzajú do zahraničia, pretože chcú pokračovať vo svojej špecializácii.

Niektoré nemocnice majú byť len rehabilitačnými zariadeniami. Komfort potrebnej zdravotnej starostlivosti sa tam teda prirodzene zníži. Koalícia hovorí, že nemocnice sa nezrušia, lebo tam ostane budova ako taká. Akútnu zdravotnú starostlivosť však poskytujú lekári a tu hrozí reálne riziko, že títo tam nebudú.

Zatiaľ presne nevieme, aký typ zdravotnej starostlivosti budú poskytovať komunitné nemocnice.

A to je ten najväčší problém. Optimalizácia je rámcový zákon, ktorému chýbajú vykonávacie predpisy. Vieme, že má byť päť typov nemocníc a to je asi tak všetko. Nevieme, či budeme mať personál, ktorý tam bude pracovať. Je to postavené na hlavu.

Niektoré komunitné nemocnice budú mať doplnkové programy. Ak sa niekde napríklad rodí veľa detí, nezanikne v nemocnici gynekologicko-pôrodnícke oddelenie.

Unikol zoznam komunitných nemocníc a vyčíslil sa presný počet akútnych lôžok, ktoré majú zaniknúť. Keď takýto zoznam unikne, pochopiteľne majú lekári a zdravotné sestry strach o ich ďalšie pôsobenie. Za hranicami majú zdravotníci vyšší plat a lepšie pracovné podmienky. V okolitých krajinách je doslova bitka o zdravotníkov a my nerobíme nič preto, aby nám neodchádzali preč.

Takmer štrnásť rokov bol pri moci Smer, v ktorom pôsobili aj mnohí členovia Hlasu. Ak je zle nastavený systém zdravotnej starostlivosti, nemôžu za to najmä ľudia z Hlasu a Smeru?

Ako prezidentka ZAP som zastupovala dvetisíc ambulancií. Aj medzi lekármi sa nájdu individuálne zlyhania. Výnimka potvrdzuje pravidlo. Nemôžeme však povedať, že počas predchádzajúcej éry sa nedialo nič dobré. Vláda Petra Pellegriniho rozšírila počet študentov, ktorí sa prijímajú na lekárske fakulty. Dnes majú slovenskí študenti problém dostať sa na lekárske fakulty na úkor zahraničných študentov. Zahraniční študenti, ktorí tu vyštudujú, sa však po skončení štúdia vracajú domov. Títo lekári nemajú pre našich pacientov žiadnu pridanú hodnotu, lebo im nepomôžu. Bývalá vláda tiež zvýšila počet postelí, renovovala a modernizovala oddelenia. Nemôžeme paušalizovať, že sa tu nič dobré nedialo.

Za minulých vlád sme neustále počúvali o kauzách v zdravotníctve. Voči terajšej vláde sa zdvihla adekvátna vlna kritiky pre jej manažovanie pandémie. Nespomínam si však na žiadnu kauzu.

Možno pandémia niektoré kauzy zakrýva.

Môžeme o tom špekulovať, ale ľudia majú oprávnenú obavu o…

…majú oprávnenú obavu o zdravie ako také a o kvalitu života, ktorá je pre pandémiu v úzadí.

Mnohí ľudia si myslia, že politická scéna sa rozdelila na zlodejov a amatérov.

Kde je teraz ten odborník, normálny spôsob riadenia štátu, manažérsky prístup a riešenia?

Vy nemáte dojem, že sa politická scéna aj s ohľadom na zdravotníctvo rozdelila na zlodejov a amatérov?

Predchádzajúce riadenie pandémie bolo hrozné, pretože Marek Krajčí nebol manažér. Zrejme nikdy sa mi ani nesnívalo o tom, že sa stane ministrom zdravotníctva a ani on nevedel, ako sa ním stal. Nikto z nás nevie všetko. Základom je obklopiť sa ľuďmi, ktorí vám vedia pomôcť a poradiť. V čase, keď som zastupovala ambulantných lekárov, sme rezortu opakovane ponúkali pomoc.

Ministerstvo má k dispozícii analytické tímy, široký počet zamestnancov, dáta a štatistiky. Keď v druhej vlne všeobecní lekári neordinovali a do nemocníc sa dostávali zanedbaní pacienti, bolo skôr treba komunikovať a zavolať na VÚC  a oznámiť, ktorého lekára sa to týka. Zároveň máme organizácie lekárov, ktoré s nimi na dennej báze komunikujú a riešia problémy, ktoré v sektore sú. Ale pre ministerstvo bolo, samozrejme, ľahšie povedať, že ambulancie zlyhali a zanedbaní pacienti idú do nemocníc. A umyť si nad neschopným manažmentom ruky. Komunikácia úplne zlyhala. Rezort podľa mňa bol a je vedený amatérsky.

Hovoríte o tom, kým sa obklopiť. Najvýraznejšími odborníkmi na zdravotníctvo ste v Hlase vy a Richard Raši, ktorý v kauze teta Anka obhajoval zmluvy medzi VšZP a firmami, v ktorých figurovala teta vtedajšieho šéfa poisťovne. Ľudia majú preto pochopiteľnú nedôveru.

Musíme sa obklopovať najmä ľuďmi z praxe, odboru a terénu. Ani v predchádzajúcich prácach som nerobila rozhodnutia sama a od stola. Vždy sa radím s odborníkmi. Je dôležité ísť do terénu a pýtať sa ľudí v regiónoch. Len tak možno nastaviť fungujúce a systémové zmeny. To platí aj pri optimalizácii siete nemocníc.

Spomenuli ste Plán obnovy. Stihneme z neho vyčerpať peniaze?

Expremiér Igor Matovič pred rokom po návrate z Bruselu hovoril, že budeme mať okrúhle stoly, pri ktorých budú odborníci za jednotlivé oblasti pripravovať Plán obnovy. Za zdravotníctvo sa nič také neudialo. Predpokladám, že rovnaký scenár mali aj ostatné rezorty. Plán obnovy tak, ako je nastavený pre oblasť zdravotníctva, je z môjho pohľadu nevykonateľný. Na Slovensku ho nevieme vyčerpať, aj keby bol prijatý zákon o kategorizovaní ústavnej zdravotnej starostlivosti, pretože nereflektuje na podstatné problémy nášho zdravotníctva.

Prečo?

Plán obnovy má míľniky a podmienky, za ktorých môžeme čerpať peniaze. Do konca roka 2021 musí byť schválená legislatíva o optimalizácii siete nemocníc a vo februári 2022 má existovať zoznam kategorizovaných nemocníc. Ak posunieme tento zoznam až po komunálnych voľbách a predstavíme ho v novembri či decembri 2022, posunie sa o rok aj čerpanie prostriedkov pre túto časť Plánu obnovy.

Ak je skutočne cieľom Európskej komisie zlepšiť dostupnosť zdravotnej starostlivosti na Slovensku, potrebujeme zmeniť aj Plán obnovy pre Slovensko, minimálne v časti zdravotníctvo. S kolegami sme sa preto rozhodli ísť sa opýtať do Bruselu, či je možné aspoň pre oblasť zdravotníctva zmeniť dokument tak, aby sme peniaze dokázali reálne vyčerpať a efektívne ich alokovať do tých segmentov, kde to akútne potrebujeme. Bola som milo prekvapená, že táto informácia o možnosti zmeniť Plán obnovy zaznela cez víkend v debate aj z úst ministra financií.

Aké sú možnosti, aby sa prepracoval Plán obnovy? Upustilo by sa čiastočne od optimalizácie siete nemocníc a viac peňazí by sa presmerovalo do ambulancií?

Náš pohľad je jasný a tým sú systémové kroky. Budeme sa pýtať na alternatívu iného prerozdelenia čerpaných peňazí. Tie by mali nevyhnutne putovať aj na investície a modernizáciu všetkých ambulancií – všeobecných aj špecializovaných.

Zrejme teda tieto peniaze nestihneme vyčerpať.

Mrzí ma, že vláda nepripúšťa debatu a radšej nasilu pretláča reformu, ktorá nemá oporu naprieč segmentom. Má svoju pravdu a akýkoľvek iný názor a argumentáciu nad rámec ich návrhu pokladá automaticky za zlú. Toto, žiaľ, nie je tá správna reforma na presadzovanie a realizáciu akejkoľvek zmeny.

Čo sa stane, ak termín nestihneme?

Ak podľa aktuálne nastavených podmienok Plánu obnovy neprijmeme zákon o kategorizácii ústavnej zdravotnej starostlivosti, zjavne prídeme o jeden a pol miliardy eur.

Zaznieva, že peňazí v zdravotníctve je dosť a problémom je kradnutie a ich neefektívne prerozdelenie.

V porovnaní s priemerom krajín EÚ dávame na zdravotníctvo nepomerne menej peňazí. Je už tradičným folklórom, že aj každý „historicky najvyšší“ rozpočet pre zdravotníctvo sa vždy dofinancuje v poslednom kvartáli. Po covidom ťažko skúšanom roku sme úplne nezmyselne z rezortu ubrali štvrť miliardy.

To nie je pravda. Tieto peniaze sú na účte ministerstva zdravotníctva. Nie je definitívne určené, že tieto peniaze sa zdravotníctvu vzali. Môže ich vyplatiť neskôr podľa toho, ako sa bude vyvíjať rok.

A kedy sa bude realizovať a platiť za zanedbanú zdravotnú starostlivosť, ktorá sa počas covidu opakovane odkladala? Nepočítame v zdravotníctve so žiadnymi investíciami či motivačnými prvkami pre stabilizáciu personálu, alebo konečne aj pre ambulantný sektor. Všetky ambulancie majú uzatvorené zmluvy s poisťovňami do konca roku 2021. Poisťovne nemajú s ambulanciami o čom rokovať, lebo nedostali financie na budúci rok. Je to začarovaný kruh.

Na Slovensku dávame na pacienta ročne vyše tisíc eur. V krajinách západnej Európy je táto suma násobne vyššia. Potrebujeme prilákať naspäť lekárov, ktorí odišli do zahraničia a potrebujeme presvedčiť medikov a študentov zdravotníckych odborov, aby tu ostali.

V lete sme robili prieskum medzi študentkami stredných zdravotníckych škôl, v ktorom sme sa ich pýtali, či chcú po škole pracovať v zdravotníctve. Polovica z nich nechce ostať v systéme. Učebné osnovy sú zle nastavené a treba ich zmeniť. Študenti sa dostanú do reálneho kontaktu s klasickou medicínou až v posledných ročníkoch. To je príliš neskoro na to, aby si s profesiou vytvorili vzťah. Iných odradí fungovanie systému a radšej odídu do okolitých štátov V4.

Niektorí navrhujú, aby sa zdravotnícke vzdelanie získané na Slovensku podmienilo prísľubom študenta, že tu ostane pracovať. Súhlasili by ste s tým?

Študentov netreba primárne nútiť. Podmienky a povinnosti majú často opačný efekt, aký od nich očakávame. Keby neabsentovala veda a výskum a mali by zabezpečené materiálno-technické a mzdové podmienky, verím, že by tu ostali pracovať aj dobrovoľne. Treba nastaviť podmienky, zatraktívniť, zmodernizovať a lepšie zafinancovať medicínu. Ak sa však na slovenské lekárske fakulty študenti ani nedokážu dostať, radšej sa vyberú do susedného Česka a už tam ostanú aj pracovať.

Poskytujeme zahraničným študentom veľa priestoru?

Z informácií, ktoré mám z terénu, musím povedať, že áno. Obmedzujú sa podmienky prijímania slovenských študentov.

Mali by sme nastaviť štátne obmedzenia?

Pre štát je to ekonomicky zaujímavé, lebo zahraniční študenti si štúdium hradia.

Čo teda robiť?

Rozšíriť kapacity na prijímanie študentov.

Už teraz nám chýbajú výučbové lôžka.

Školstvo musí byť prioritou. Zdravotníctvo je kľúčový rezort. Ak sa nezotavíme z pandémie, ľudia budú chorľavieť a zomierať. Nebude fungovať ekonomika a nerozbehneme ani ďalšie oblasti. Treba konečne začať robiť skutočné systémové zmeny naprieč rezortmi a nielen plátať diery.

Váš prístup by potenciálne výsledky priniesol až za dlhú dobu. Potrebovali by ste „anjelov“, ktorí by spravili skvelé reformy, nikto z nich by nekradol a o desať rokov by sme uvideli zmeny v zdravotníctve a vo vzdelávaní. Nejaké rázne rezy ale teda odmietate.

Štátne regulácie sú otázkou diskusie. Existujú štáty, kde si študenti už počas štúdia vyberajú nemocnicu, v ktorej budú pôsobiť. Motivácia musí byť obojstranná a aj štát musí zlepšovať podmienky. Inak pôjdu mladí na truc rovno študovať do zahraničia a vyhnú sa záväzku ostať tu pracovať.

Nie je takouto motiváciou aj Plán obnovy, z ktorého zmodernizujeme materiálno-technické zabezpečenie nemocníc?

Určite áno. Ale ak máme víziu znížiť počet hospitalizácií a odvrátiteľných úmrtí, musíme systém zreformovať odspodu a zamerať sa aj na ambulantný sektor. Určite potrebujeme stavať nemocnice v súlade so zelenými pravidlami, lebo niektoré staré nemocnice na Slovensku je nehospodárne opravovať.

Keby ste sa stali zajtra ministerkou zdravotníctva, aký by bol váš prvý krok?

V prvom rade by som urobila nevyhnutné kroky na stabilizáciu personálu a prepracovala Plán obnovy. Nových samostatných lekárov nevychováme ani za dekádu. Musíme sa preto zamerať na to, aby nám dnes zo systému neodchádzali tí zdravotníci, ktorých tu aktuálne máme. Zdravotníkom musíme neodkladne zvýšiť mzdy, lebo to robia aj okolité štáty. Ďalej musíme zvýšiť objem peňazí, ktoré prichádzajú do zdravotníctva. Táto podmienka je aj v programovom vyhlásení vlády. Sme v polovici volebného obdobia, ale takáto legislatíva sa zatiaľ nepredložila.

Zadlžujeme sa rekordným tempom. Odkiaľ vziať peniaze?

Pokiaľ nám nebude fungovať zdravotníctvo, nebude nám fungovať ani ekonomika. Odkiaľ sme vzali peniaze na plošné testovanie a očkovaciu lotériu? To sa, žiaľ, nikto nepýta. Zo strany ministra Lengvarského je nekorektné, ak sa celé leto stretáva s predstaviteľmi sesterských a lekárskych odborov a iných zdravotníckych organizácií, sľubuje im vyššie platy a v októbri v rozpočte okrem klasickej valorizácie platov, ktorú definuje zákon, nefiguruje žiadne ďalšie skokové a motivačné zvyšovanie platov.

Dlho to vyzeralo, že Hlas a Smer sú najlepší spojenci na spoluprácu. Smer teraz usporadúva antivaxerské protesty. Pellegrini sa vyjadril, že jemu by kotlebovci na proteste guláš neuvarili a ide skôr o hnedú než červenú sociálnu demokraciu. Viete si po tomto všetkom predstaviť, že by ste boli štátnou tajomníčkou pod ministrom zdravotníctva zo Smeru?

Táto téma bude na stole, keď voliči rozdajú karty. Ak by bol Peter Pellegrini spokojný tam, kde bol, nezakladal by stranu Hlas. Tým som asi zodpovedala aj vašu otázku.