Za jediný týždeň zomreli v mojom okolí dvaja mladí muži v dôsledku užívania omamných látok, čo ich rodinám a priateľom bolestivo pripomenulo rastúci výskyt drog v Írsku a všeobecne v Európe.
Na kontinente dochádza k nárastu ich užívania už dve desaťročia, pričom pandémia COVID-19 tento trend ešte urýchlila. Údaje z roku 2024 naznačujú, že takmer tretina Európanov vo veku 15 až 64 rokov uviedla, že v určitom období svojho života užila nelegálnu drogu. Úmrtnosť spôsobená drogami v tej istej vekovej skupine stúpla z odhadovaných 15 úmrtí na milión obyvateľov v roku 2019 na 25 úmrtí na milión obyvateľov v roku 2023.
V Írsku nie sú najnovšie údaje k dispozícii, avšak dostupné údaje sú stále alarmujúce a zodpovedajú priemeru EÚ. V rokoch 2019 a 2020 až 31 percent ľudí vo veku 15 až 64 rokov uviedlo, že niekedy počas svojho života užilo nelegálne drogy, v porovnaní s 18 percentami v rokoch 2002 až 2003.
Tento problém sa netýka len chudobnejších komunít, ale aj vyššej strednej triedy, teda spoločenského prostredia, v ktorom sa sám často pohybujem. Obzvlášť rozšírené je najmä užívanie kokaínu.
Politické diskusie
Na politickej úrovni prevláda názor, že úmrtia spôsobené drogami poukazujú na potrebu destigmatizácie a legalizácie užívania nelegálnych drog, pričom riešením tohto problému má byť zameranie sa na starostlivosť o duševné zdravie a na štátom prevádzkované zariadenia na kontrolované užívanie drog. Niekoľko európskych štátov sa v posledných dvoch desaťročiach uberalo práve týmto smerom, najmä pokiaľ ide o konope.
Na opačnej strane stojí menšina, ktorá sa zasadzuje za dôslednejšie presadzovanie zákonov proti užívaniu drog a tvrdý zásah proti zločineckým gangom, ktoré sa vymykajú kontrole v krajinách, ako sú Francúzsko a v poslednom čase aj Nemecko.
Keďže som sa pohyboval v prostredí strednej triedy, kde je užívanie drog pomerne rozšírené, skúsenosť mi našepkáva, že obe strany majú do istej miery pravdu.
Existujú dôvody na komunitnú intervenciu a cielenú podporu, rovnako ako existujú dôvody domnievať sa, že benevolentné presadzovanie už aj tak zmiernených zákonov viedlo k rozšíreniu užívania drog a umožnilo eskaláciu násilia zo strany gangov.
Mohlo by Vás zaujímať
Obchod s drogami láme rekordy, kokaín zažíva rozmach
Drogy a beznádej
Obe strany považujú tento problém za otázku správneho nastavenia politiky, zatiaľ čo skutočný problém, ktorý vidím u svojich rovesníkov, je oveľa hlbší: existenciálna beznádej a osamelosť, ktoré ich nútia hľadať únik.
Keď som sa pýtal svojich priateľov na vysokej škole, prečo užívajú drogy, spočiatku boli ich odpovede povrchné a predvídateľné: aby sa zabavili alebo zažili akési opojenie.
Keď som však pátral hlbšie, zistil som, že za tým všetkým sa skrýva znepokojujúca filozofia, ktorú vystihol jeden mladý muž – drogy mu prinášali krátky zážitok radosti v inak prázdnom živote. Zmenený stav mysle pod vplyvom drog predstavoval únik z bezvýznamnosti a zároveň prinášal záblesk ľudského šťastia.
Moje skúsenosti z rozhovorov so zástupcami kresťanských charitatívnych organizácií či z rôznych pridružených aktivít v niektorých írskych mestách vo veľkej miere potvrdili, že tento mladý človek nebol v tomto názore osamotený.
Pre mnohých ľudí – najmä pre mužov – si vymanenie sa z drog a závislosti od návykových látok vyžaduje nájsť alternatívny spôsob života, ktorý ponúka zmysel a hlbšie chápanie šťastia.
Hoci v niektorých prípadoch jednoznačne zohrávali úlohu problémy s duševným zdravím, úmrtia a závislosti v okruhu mojich priateľov postihli aj inak zdravých ľudí, ktorí vyrastali v dobrých rodinách s milujúcimi rodičmi. K užívaniu drog ich priviedla hlbšia kríza: absencia zmyslu a smerovania v ich životoch.
Liberálna kultúra
V ich zlých rozhodnutiach ich podporovala kultúra tolerancie a nihilizmu, ktorú možno vidieť napríklad u zástancu marihuany Setha Rogena a subtílnejšie v rôznych kultúrnych produktoch, ako je kultová rapová pieseň z 90. rokov minulého storočia „Life’s a B—“. V jej refréne sa spieva, že „život je sračka, aj tak zomrieme, a preto sa zhúlime“.
Drogové gangy túto kultúru komercializujú a ponúkajú svoj produkt ako prostriedok na únik zo všednej existencie. A liberálne zákony, ktorých cieľom je riešiť drogovú krízu prostredníctvom legalizácie a podanej pomocnej ruky, tento negatívny vplyv gangov ignorujú.
Príkladom je Nemecko: uvoľnenie zákonov týkajúcich sa držby konope od roku 2024 sa časovo zhodovalo so zvýšenou spotrebou drog a násilím gangov.
Zákony neurčujú len to, za čo možno ľudí zatknúť a odsúdiť, ale zároveň signalizujú, akú kultúru chceme vytvárať, a usmerňujú naše návyky a túžby. Ak chceme riešiť kultúrny problém aj činnosť gangov, drogy ako marihuana či kokaín by sa nemali legalizovať a existujúce zákony by sa mali dôslednejšie presadzovať.
Úspech Anonymných alkoholikov
Moje skúsenosti však naznačujú, že dobré zákony a ich presadzovanie nebudú stačiť bez primeranej spoločenskej kampane, ktorá ponúkne pevnejšie komunitné siete a skutočný zmysel v životoch ľudí.
Presne na tomto modeli funguje jedna z najznámejších a najúspešnejších organizácií v boji proti závislosti – Anonymní alkoholici.
Táto dlhodobo pôsobiaca organizácia bola často oceňovaná za úspechy pri pomoci ľuďom so závislosťou, avšak spôsobu, akým ich dosahuje, sa nevenovala taká veľká pozornosť. Až v posledných desaťročiach sa štúdie začali podrobnejšie zaoberať tým, prečo jej metodika funguje, a identifikovali dôležitosť vzájomnej podpory a duchovných praktík.
Dôraz na abstinenciu, zapájanie bývalých závislých ako mentorov a výzva, aby zotavujúci sa ľudia vložili svoju dôveru do vyššej moci, neznamenajú len premenu spoločenského prostredia, v ktorom sa človek pohybuje, ale pomáhajú mu nanovo usporiadať svoje priority.
Úspech Anonymných alkoholikov je niečo, čo by konzervatívci mali dôkladne skúmať.
Hoci lepšie zákony poskytnú občanom jasnejšie usmernenie a dodajú orgánom väčšie právomoci v boji proti gangom, len prostredníctvom koordinovanej kampane podľa vzoru tejto organizácie môžeme ľuďom pomôcť vymaniť sa z permisívnej, nihilistickej kultúry a namiesto nej im ponúknuť zmysluplnú alternatívu.
Pôvodný text bol publikovaný na webe sesterského denníka Statement.com.