Slovenské dedičské právo čaká jedna z najväčších zmien za posledné desaťročia. Nový Občiansky zákonník má dať ľuďom podstatne väčšiu slobodu pri rozhodovaní o tom, čo sa po ich smrti stane s ich majetkom. Posilnenie vôle vlastníka však zároveň znamená oslabenie postavenia jeho potomkov.
Vládny návrh nového Občianskeho zákonníka je už v parlamente. Národná rada ho ešte v júni posunula z prvého čítania ďalej a výbory sa ním majú zaoberať v septembri. Návrh teda zatiaľ nie je platným právom a počas legislatívneho procesu sa ešte môže meniť.
Ak bude schválený v navrhovanej podobe, účinnosť nového zákonníka sa predpokladá od 1. júla 2027.
„Budúca úprava má výhody vo väčšej slobode poručiteľa nakladať so svojím majetkom. Dedičská zmluva mu poskytuje určité výhody a prostredníctvom odkazu bude možné konkrétnej osobe zanechať vec alebo peniaze bez toho, aby sa stala dedičom a zodpovedala za dlhy,“ vysvetľuje pre Štandard právnik Jozef Onačilla.
Deti už nebudú chránené v takej miere
Jedna z prakticky najvýznamnejších zmien sa týka takzvaného povinného podielu potomkov. Podľa dnes platného Občianskeho zákonníka sú deti neopomenuteľnými dedičmi. Maloletému potomkovi sa musí dostať najmenej toľko, koľko predstavuje celý jeho zákonný dedičský podiel.
Plnoletému potomkovi musí zostať najmenej polovica jeho zákonného podielu. Výnimkou je okrem iného platné vydedenie.
V praxi to obmedzuje slobodu rodiča pri nakladaní s majetkom pre prípad smrti. Ak má napríklad dve plnoleté deti a nemá manžela alebo manželku, pri zákonnom dedení by každé z detí dostalo polovicu majetku.
Ak by chcel závetom všetko zanechať iba jednému z nich, druhé dieťa je podľa súčasných pravidiel chránené povinným podielom vo výške polovice svojho zákonného podielu – v tomto zjednodušenom príklade teda štvrtinou celého dedičstva.
Nový zákonník má ochranu plnoletých detí výrazne zmenšiť. Podľa vládneho návrhu Občianskeho zákonníka má povinný podiel maloletého potomka predstavovať tri štvrtiny jeho zákonného dedičského podielu a u plnoletého potomka iba jednu štvrtinu.
V uvedenom príklade by tak plnoleté dieťa, ktoré by rodič pri rozdelení majetku obišiel, nebolo chránené štvrtinou celého dedičstva ako v súčasnosti, ale iba jednou osminou.
Neznamená to, že rodič bude môcť svoje dieťa automaticky úplne pripraviť o dedičstvo. Znamená to však, že bude mať výrazne väčší priestor rozhodnúť, komu jeho majetok pripadne.
Pribudne úplne nový spôsob dedenia
Ešte väčšou systémovou novinkou je dedičská zmluva. Súčasný zákon stanovuje dedenie zo zákona alebo zo závetu. Nový Občiansky zákonník pridáva tretí právny dôvod dedenia – dedenie z dedičskej zmluvy.
Práve dedičská zmluva má dostať najsilnejšie postavenie. Návrh určuje poradie: najskôr sa dedí z dedičskej zmluvy, následne zo závetu a až potom zo zákona. Ak zmluva pokrýva iba časť dedičstva, na zvyšnú časť môže byť uplatnený závet a následne zákonné dedenie.
Rozdiel oproti závetu je podstatný. Závet predstavuje jednostranné rozhodnutie poručiteľa a ten ho môže počas života odvolať. Dedičská zmluva je, ako napovedá názov, dohodou.
Poručiteľ v nej môže za dediča ustanoviť druhú zmluvnú stranu alebo tretiu osobu. V zmluve sa môže určiť jej podiel na dedičstve alebo dokonca konkrétne veci, ktoré má dostať. Návrh navyše výslovne umožňuje dohodnúť za ustanovenie dediča odplatu, pričom ako príklad uvádza poskytovanie zaopatrovacej renty alebo zaopatrenia.
Prakticky teda môže vzniknúť dohoda, v rámci ktorej človek ešte počas života určí budúceho dediča a druhá strana mu na oplátku zabezpečí dohodnuté zaopatrenie.
Dedičská zmluva, jej zmeny aj zrušenie budú musieť byť spísané vo forme notárskej zápisnice.
Majetok bude stále patriť poručiteľovi
Uzavretie dedičskej zmluvy pritom automaticky neznamená, že človek stráca právo so svojím majetkom nakladať.
Návrh zákona výslovne hovorí, že dedičská zmluva poručiteľovi nebráni nakladať so svojím majetkom. Strany sa však môžu dohodnúť, že určitú vec poručiteľ nepredá alebo nezaťaží. Pri nehnuteľnosti sa takéto obmedzenie bude môcť zapísať do katastra nehnuteľností.
Zmluva sa teda od závetu odlišuje aj mierou istoty, ktorú dáva budúcemu dedičovi.
Závet môže poručiteľ kedykoľvek odvolať. Pri dedičskej zmluve už bude musieť rešpektovať pravidlá dohodnuté s druhou stranou a zákonné dôvody na odstúpenie. Zákon napríklad počíta s možnosťou odstúpiť, ak u budúceho dediča nastanú okolnosti, ktoré by pri potomkovi predstavovali dôvod na vydedenie.
Dedičstva sa bude možné vzdať ešte pred smrťou rodiča
Ďalšou výraznou novinkou je možnosť vopred sa zrieknuť dedičského práva. Aktuálne môže dedič po smrti poručiteľa dedičstvo odmietnuť. Nová úprava však umožňuje uzatvoriť s poručiteľom zmluvu ešte počas jeho života.
Aj tu môže ísť o odplatnú dohodu. Návrh výslovne stanovuje, že za zrieknutie sa dedičstva možno dohodnúť odplatu.
To môže mať praktický význam napríklad pri rodinnom majetku. Jeden z potomkov môže dostať určitú hodnotu ešte za života rodiča a súčasne sa dohodnúť, že neskôr nebude dediť. Zmluva o zrieknutí sa dedičstva bude musieť mať, podobne ako dedičská zmluva, formu notárskej zápisnice.
Konkrétnu vec bude možné niekomu odkázať bez toho, aby sa stal dedičom
Nový zákonník vracia do dedičského práva aj odkaz. Poručiteľ bude môcť určiť osobu, ktorá dostane konkrétnu vec alebo peniaze bez toho, aby sa nevyhnutne stala dedičom. Návrh takúto osobu označuje ako odkazovníka.
Rozdiel môže byť dôležitý najmä pri dlhoch. Vládny návrh zároveň stanovuje, že človek, ktorý nadobudol odkaz, z tohto dôvodu nezodpovedá za pozostalostné dlhy. Poručiteľ tak bude môcť napríklad konkrétnej osobe odkázať určitú vec alebo sumu peňazí bez toho, aby ju ustanovil za dediča celého majetkového podielu.
Aj tu však zákon zavádza poistky. Nároky z odkazov nemajú obísť povinné podiely potomkov a ich súdna vymáhateľnosť má byť limitovaná aj vo vzťahu k hodnote dedičstva.
Nový zákonník stavia viac na vôli vlastníka
Jednotlivé zmeny spája jedna základná myšlienka: človek má dostať väčšiu možnosť rozhodnúť o osude vlastného majetku aj pre prípad smrti.
Ministerstvo spravodlivosti pri predstavení avizovaných noviniek informovalo, že nová úprava rozširuje možnosti jednotlivca rozhodovať o svojom majetku pre prípad smrti. Okrem dedičskej zmluvy a odkazu zavádza aj príkaz či podrobnejšiu úpravu správcu dedičstva.
Pre bežného človeka však bude zrejme najciteľnejšia kombinácia dvoch zmien: výrazne menšieho povinného podielu plnoletých detí a možnosti uzatvoriť záväznú dedičskú zmluvu ešte počas života poručiteľa.
Kým dnešná úprava pomerne silno chráni potomkov pred tým, aby ich rodič pri dedení obišiel, nový zákonník posúva ťažisko smerom k slobode vlastníka rozhodnúť, kto jeho majetok napokon dostane. „Medzi nevýhody rozhodne patrí zmenšenie zákonného podielu detí pri dedení, dedičské zmluvy môžu predstavovať formu nátlaku na osamelých seniorov a ich zneužívanie,“ uzatvára Onačilla.
Definitívne pravidlá však ešte nie sú známe. Vládny návrh je k 18. augustu 2026 po prvom čítaní a čaká ho prerokovanie vo výboroch. Kým zákon neprejde celým legislatívnym procesom, na dedenie sa naďalej vzťahujú súčasné pravidlá.