Pred 114 rokmi vyniesla Černovská tragédia slovenskú otázku do širokého sveta

V roku 1914 vypukla Veľká vojna, ktorá zmenila obraz takmer celej Európy. Zemetraseniu zmien u Slovákov predchádzala jedna oveľa menšia, zato osobnejšia tragédia. Pred 114 rokmi, 27. októbra 1907, sa odohral masaker v Černovej.  

Predstavoval vyvrcholenie maďarizačných politík v Uhorsku, zároveň však pomohol dostať neutešenú situáciu Slovákov do sveta. Černová sa tak navždy zapísala do slovenských dejín. Tragédii pritom predchádzala pokojná a relatívne nevzrušujúca udalosť – stavba kostola.

Obyvatelia Černovej nemali totiž vlastný svätostánok, chodiť museli až do Ružomberku vzdialeného približne štyri kilometre. Rozhodli sa to zmeniť. Ťažkou prácou a pomocou peňažných zbierok nazbierali 80-tisíc korún, pričom veľkou sumou (60-tisíc korún) prispel černovský rodák, kňaz a otec národa Andrej Hlinka.

Základný kameň posvätili v apríli roku 1906 a o rok neskôr na jeseň sa čakalo už len na vysviacku stavby, ktorú obyvatelia chceli zveriť práve Hlinkovi. Ten bol však v nemilosti uhorských úradov pre svoje národnooslobodzovacie aktivity. Dovolil si v uhorských voľbách podporiť slovenského kandidáta Vavra Šrobára, všeobecne tiež bojoval proti maďarizácii.