Fauci bol kultovou postavou pre liberálov a úmerne tomu ho konzervatívci neznášali. Stal sa priamo symbolom protitrumpovskej #resistance, čo bolo vlastne zvláštne vzhľadom na to, že si po celý čas pandémie podržal svoju funkciu riaditeľa NIAID (Národného inštitútu alergií a infekčných chorôb), člena koronavírusového tímu Bieleho domu a jedného z hlavných hovorcov vo veci covidu.
Napríklad okolo šéfky tímu Deborah Birxovej, takisto kvalifikovanej a nepolitickej vedkyne a vedeckej byrokratky, nikdy takáto aura nevznikla a naopak, bola skôr podozrievaná, že sa prezidentovi podvoľuje. Čo však bolo tiež nepodložené, rovnako ako to, že Fauci je umlčiavaný – on sám verejne potvrdil, že mu nikto z Bieleho domu nezakazuje a necenzuruje verejné výstupy.
Fauci nebol žiadny veľký liberál alebo progresivista. Ani nevyhľadával politický aktivizmus a nebudoval si status celebrity. Jeho politickosť bola iného charakteru – bol úspešný v navigovaní sféry vedeckej byrokracie. To je v USA, veľkej krajine a vedeckej superveľmoci, oveľa náročnejšia úloha ako napríklad u nás a Fauci je určite kompetentnejší ako nejaký americký doktor Drahoš.
Stúpal hore počas republikánskych i demokratických vlád a poznal sa s tými, ktorých bolo treba poznať. Bol to špičkový insider, ktorý však odmietal postúpiť na byrokratickom rebríčku vyššie a stať sa riaditeľom National Institutes of Health (NIH), vrcholnej inštitúcie zastrešujúcej verejné zdravotníctvo, pod ktorou jeho NIAID spadá. Pretože by to znamenalo definitívnu rozlúčku s vedeckou prácou. A tú Fauci robil, jeho príspevky k výskumu AIDS v 80. rokoch, ale aj ďalšie boli dôležité.
Prečo je jeho povesť dôležitá? Pretože jeho prístup k verejnému zdravotníctvu je v zásade manipulatívny. Verí v ovplyvňovanie správania ľudí vcelku ľubovoľnými prostriedkami a na to potrebujete autoritu. Vlani v marci zverejnila Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) odhad, že smrtnosť na covid je 3,4 percenta, čo bolo, ako sa veľmi skoro ukázalo, príliš prestrelené číslo. Ale bol to jeden z prvých odhadov a od vysoko viditeľnej inštitúcie, takže veľmi utkvel v pamäti.
Z medzitým zverejnených e-mailov vieme, že Fauci už v tom čase, na samom začiatku pandémie, súkromne pracoval s údajom 0,5 percenta a dodával, že osobne odhaduje, že môže byť ešte nižšia. Čo sa ukázalo byť vcelku realistické. Ale verejne v tom čase proti strašidelnému údaju WHO nijako výrazne nevystupoval. Rovnako tvrdil, že z nakazených môže skončiť v nemocnici 20 percent. Dnes vieme, že to je nadsadené aj pre najstaršiu vekovú skupinu.
Jeho verejné vystúpenia prešli v priebehu pandémie radikálnymi zmenami. Najprv hovoril, že rúška sú nezmysel, ale neskôr priznal, že to robil z obáv, že rúšok nie je dosť. Postupom času dospel k tomu, že odporúčal rúška všade, čím viac, tým lepšie – napríklad aj dve na sebe. Hoci aj látkové, ktoré, ako dnes vieme, sú takmer zbytočné. „Chcem, aby sa stali pre ľudí symbolom toho, čo máte robiť. Vyjadruje to rešpekt k druhému a očakávanie rešpektu od neho,“ povedal na nosenie rúšok tento rok v máji.
To je v zásade problém rozporu medzi kultom „vedy“ a vedeckého odboru v mene verejného zdravotníctva. „Veda“ asociuje mužov a ženy v bielych plášťoch, ktorí nám z laboratórnych prístrojov odčítajú na päť desatinných miest presne, aké má čo účinky. Verejné zdravotníctvo je v skutočnosti oveľa viac public relations. Fauci tiež priznal, že svoje verejné odhady toho, koľko percent imúnnych by bolo potrebné na dosiahnutie kolektívnej imunity, prispôsoboval podľa prieskumov ochoty ľudí nechať sa očkovať.
Fauciho autoritu však okolo vnútorných rozporov zdravotníckej politiky ohrozovalo niečo iné: skúmanie pôvodu nového koronavírusu. Ide o to, že NIH a Fauciho inštitút sú popredným svetovým finančníkom vedy. Je to jedna z vecí, ktorá dodáva práci na tomto mieste takú prestíž – vedci tam pracujú na odvrátení budúcej globálnej katastrofy. Jedna z metód, ktorú virológovia používajú, je takzvaný gain of function výskum – vírus je geneticky manipulovaný tak, aby sa zistilo, ako sa môžu vyvíjať jeho schopnosti, napríklad prenositeľnosť na človeka. Tá metóda nie je absurdná, vedci ju nepoužívajú so zlými úmyslami, ale je veľmi riskantná vzhľadom na riziko, že zmanipulovaný vírus môže uniknúť. Preto sa o jej prípustnosti viedli spory a americkí regulátori jej podmienky v poslednom desaťročí niekoľkokrát menili.
Je zjavne rozdiel v tom, či nový koronavírus preskočil z nejakého živočíšneho druhu na človeka, alebo unikol z čínskeho laboratória nedbalosťou pri riskantnom výskume spolufinancovanom americkými daňovými poplatníkmi.
Dnes z dokumentov získaných pomocou zákona o slobodnom prístupe k informáciám vieme, že doktor Fauci bol od začiatku prítomný pri snahe hypotézu o úniku vírusu z laboratória zdiskreditovať. Tak aby ju bolo možné vyhlásiť za šarlatánstvo a dezinformáciu. Čo skutočne napríklad Facebook urobil a opieral sa pritom o články z prestížnych vedeckých publikácií Nature a Lancet. Lenže články napísali vedci, ktorí sa na výskume „gain of function“ podieľali, takže boli vo veci v konflikte záujmov. A Fauci o tom vedel. Pri vypočutí v Senáte s republikánskym senátorom Random Paulom v máji sa navzájom obvinili z klamstva.
Hypotéza o úniku z laboratória medzitým vďaka úsiliu nezávislých výskumníkov získala na kredibilite natoľko, že prezident Biden nariadil rozviedkam, aby o pôvode vírusu vypracovali správu (mala nejednoznačný výsledok). Odvtedy napríklad v septembri vyšlo najavo, že združenie EcoHealth Alliance, cez ktoré sa americké financovanie odohrávalo, v roku 2018 predložilo americkej vojenskej výskumnej agentúre DARPA návrh na financovanie „gain of function“ výskumu, ktorý bol vtedy zamietnutý. Minulý štvrtok NIH priznal, že v minulosti udelil EcoHealth Alliance granty na takýto výskum a neinformoval o nich Kongres, vraj „nedopatrením“.
Nemusíme si nahovárať, že niekto z nás smrteľníkov rozumie všetkým vedeckým otázkam tohto problému. Ale tomu, že Dr. Fauci klamal, aby si ochránil reputáciu, porozumie každý.
Potom sa stalo niečo, proti čomu ho sotva dokáže ochrániť jeho kultový status. Na trhu sú spomienkové predmety s Faucim, skladajú sa o ňom muzikály, stretávajú sa s ním hollywoodske celebrity. Po skončení scénky si Brad Pitt zložil parochňu a poďakoval "skutočnému Dr. Faucimu za jeho pokoj a jasné vystupovanie v tejto znepokojujúcej dobe".
Nezisková organizácia White Coats Waste Project nebojuje, ako by sa mohlo zdať, len tak proti hocijakému plytvaniu peniazmi vo vede, ale konkrétne proti používaniu zvierat vo vedeckom výskume. Minulý týždeň zverejnila informácie o tom, že Fauciho inštitút vydal celkom dva milióny dolárov na pokusy, pri ktorých boli týrané psy, špecificky bíglovia. Azda najdesivejší bol experiment, ktorý vedci prepachtovali [zmluvne presunuli, pozn. prekl.] do Tuniska. Psom tam zavreli hlavy do plátených klietok, kde ich zaživa hrýzli a žrali infikované ovadovité muchy. Pri iných pokusoch na území USA psy tiež hrýzol hmyz, kým sa u nich nevyvinuli bolestivé zápaly. Inde boli psom operatívne odstránené hlasivky, aby pri bolestivých pokusoch neštekali.
Možno majú tieto výskumy vedecké zdôvodnenie a diskusia o pokusoch na zvieratách je zložitá. Ale bígel je v USA siedme najpopulárnejšie psie plemeno. Kto je schopný to v ére infantilizácie politiky obhajovať? Keď je vaša autorita “vyfutrovaná” takými emocionálnymi argumentmi, ako sú muzikálové skeče a vonné sviečky s vašou podobizňou, je zároveň veľmi zraniteľná voči takému emocionálnemu útoku, ako sú fotografie systematicky týraných psov – a White Coats Waste Project ich má a sú otrasné.
V predvečer globálneho klimatického samitu COP26 britský premiér Boris Johnson minulý týždeň pozval na Downing Street skupinu detí a načúval ich názorom a požiadavkám ohľadom boja proti globálnemu otepľovaniu. Tak sa dnes vládne. Nie je ťažké si domyslieť, čo by tie deti povedali o Dr. Faucim, keby im ukázali fotografie tých psov.
Text vyšiel na portáli Echo. Vychádza so súhlasom redakcie.