Len dve strany vlastnou hlavou. Západoeurópsky premiér opísal takmer celú diplomovku
Z 56 strán bol autorom len dvoch. Luxemburský premiér má na konte plagiátorský škandál, ktorý sa len tak nevidí. Možno príde o univerzitný titul, ale o odchode z funkcie zatiaľ nehovorí. Na plagiáty prišli aj slovenským politikom, všetci však na postoch ostali. Od januára platia tvrdšie pravidlá.
Luxembursko Premiér Bettel COVID Nemocnica Pozorovanie
Plagiátorstvo je v akademických kruhoch považované za najvážnejší prehrešok. O to pikantnejšie je, keď z neho usvedčia popredného politika. Svoje by o tom vedeli povedať slovenskí politici, tentoraz však má čo vysvetľovať viacnásobný premiér zo západoeurópskej monarchie.
Plagiátorstvo luxemburského premiéra Xaviera Bettela odhalili tamojší novinári. Nehovoríme o pár odsekoch alebo stranách. Z 56 strán záverečnej práce boli z jeho pera len dve – krátky úvod a záver. Akademici hovoria o „plagiáte obrovských rozmerov“.
Bettel odovzdal diplomovú prácu v roku 1999 počas štúdia na Lotrinskej univerzite v meste Nancy na západe Francúzska, kde študoval verejné právo a politické vedy. Bola na tému zmeny systému volieb do Európskeho parlamentu (EP). Odtiaľ čerpal najviac informácií, priamo z europarlamentnej stránky skopíroval do práce 20 strán, ale ani raz zdroj necitoval. Ďalších deväť strán si vzal zo správy europoslanca Georgiosa Anastassopoulosa, opäť bez citácie.
Získal titul zvaný “Diplôme d’études approfondies” (DEA), ktorý bol vtedy vo Francúzsku pomerne prestížny a obvykle po ňom študenti pokračovali v doktorandskom štúdiu. Mal vtedy 26 rokov a bol už politicky aktívny, stál na čele „Liberálne-demokratickej mládeže Luxemburska“. Ten istý rok sa mu podarilo napriek nízkemu veku dostať do luxemburského parlamentu aj mestskej rady, píše portál Reporter.lu.
Červenou sú označené pasáže práce, ktoré Bettel necitoval.
Podľa najlepšieho vedomia a svedomia
Luxemburský premiér tvrdí, že prácu napísal podľa svojho vtedajšieho najlepšieho vedomia a svedomia. Pravidlá citovania zdrojov sa však odvtedy veľmi nezmenili.
„Práca bola vypracovaná pred viac ako 20 rokmi a túto prácu som napísal s čistým svedomím… Dnes si uvedomujem, že som mohol, a asi aj mal, konať inak,“ priznal Bettel.
Prehrešok už prešetruje univerzita v Nancy. Na verdikt si počkáme, ale už teraz naznačuje, že môže ísť o vážny problém. „V roku 1999 nemali univerzity také antiplagiátorské programy, ktoré sú cenným nástrojom, hoci nie jediným, pri odhaľovaní plagiátov,“ uviedla Lotrinská univerzita.
Premiér vyhlásil, že je na samotnej univerzite, aby určila, či jeho práca spĺňa štandardy, a zároveň potvrdil, že bude „akceptovať jej rozhodnutie“. Bettel môže prísť o titul. Hoci si chybu priznal, o odchode z postu predsedu vlády, ktorý zastáva od roku 2013, zatiaľ nehovorí.
Jeho školiteľ Etienne Criqui pripúšťa, že Bettel časť práce skopíroval z internetu, ale ospravedlňuje to dobou. Podľa neho sa vtedy študenti o metódach vedeckej práce veľa neučili a plagiátorský softvér bol nedostatočný.
Slovenskí plagiátori
Kopírovanie, plagiátorstvo či prepisovanie záverečných prác je časté aj medzi slovenskými politikmi.
Medzi najznámejšie prípady patrí predseda národniarov a parlamentu Andrej Danko. V 72-stranovej rigoróznej práci opísal až 63 strán. Bránil sa tým, že slovo „plagiát“ v texte nepoužil.
Najviac ho za to káral vtedajší opozičný krikľúň a neskôr premiér Igor Matovič. Neskôr sa však ukázalo, že je sám plagiátor a diplomovú prácu na Univerzite Komenského skompiloval z dvoch kníh. K činu sa priznal a poctivým študentom sa ospravedlnil.
Podobne na odstúpenie Danka vyzýval jeho neskorší nástupca na čele parlamentu Boris Kollár. Ukázalo sa, že prácu odovzdanú na vysokej škole v Skalici, odpísal z iných zdrojov bez toho, aby ich citoval.
Rovnako písaní záverečných prác pochybili aj ďalší politici. Bývalý podpredseda parlamentu a eurokomisár Ján Figeľ skopíroval do dizertačnej práce v odbore sociálna práca publikáciu „Slovensko na ceste do EÚ“ bez riadneho citovania. Figeľovi podľa Akreditačnej komisie stačilo na PhD., hoci len tretina dizertačky bola venovaná sociálnej práci. Šéf komisie Ľubor Fišera v decembri nevysvetlil, ako sa k údaju dopracovali. Rektor školy Vladimír Krčméry aj šéfka skúšobnej komisie Alžbeta Mrázová priznali, že pri udeľovaní titulu poľavili z nárokov, lebo Figeľ bol vtedy vo významnej funkcii eurokomisára pre vzdelávanie. Informovala o tom agentúra SITA.
K plagiátorstvu sa priznal súčasný štátny tajomník na ministerstve zahraničných vecí Martin Klus, spomenúť môžeme aj súčasného ministra školstva Branislava Gröhlinga.
Majú spoločné to, že titulu ani funkcie sa nevzdali, hoci sa k podvodom pri písaní akademických textov skoro všetci priznali.
Nové pravidlá, staré problémy
Séria odhalení plagiátorov viedla až k prijatiu nového zákona, ktorý umožňuje univerzitám previnilcom titul odobrať, prípadne im dáva možnosť sa ho oficiálne zrieknuť. Novela platí od januára 2021.
Týka sa však až titulov nadobudnutých po tomto dátume. O odobratí titulu rozhoduje rektor na základe posudku nezávislej poradnej komisie. Celý proces môže trvať maximálne 150 dní.
Nevyriešeným problémom zostáva slabá kybernetická kontrola plagiátov na slovenských vysokých školách. Susedné Česko používa automatický systém, ktorý obsahuje databázu seminárnych, záverečných a vedeckých prác. Porovnáva ich a kontroluje. Napríklad na Masarykovej univerzite v Brne za plagiátorstvo už roky hrozí vylúčenie zo štúdia.
Ešte vážnejšie je zistenie Nadácie Zastavme korupciu, ktorá odhalila, že tisíce študentov ročne získajú tituly na základe kúpených záverečných prác. Za stovky eur si ich nechajú napísať na kľúč. Neraz ich údajne píšu priamo zamestnanci vysokých škôl.